Aktuálny Boh

V tejto epizóde sa zamyslime nad úryvkom z Jánovho evanjelia: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna. Boh začal všetko láskou, podelil sa s láskou so svojim stvorením. Ježiš je tým, ktorý hľadá cesty, nie buduje múry. Napokon Duch udržuje všetko v jednote, lebo bez jednoty žiadne spoločenstvo nebude požehnané. Keďže je Trojica spoločenstvo vzťahov, súvisí to aj so životom našich rodín. Aj o tom v tejto epizóde.

V tejto epizóde sa s vami chcem zamyslieť nad úryvkom Ježišovej modlitby z Jánovho evanjelia, kde sa Ježiš takto modlí: “Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.” Dve skutočnosti sú ovocím tejto modlitby: Ježiš na nás neustále myslí a dôveruje nám, lebo sme Jeho. A sme darom Otca pre Ježiša.

Mnoho napätia a chaosu v živote nám spôsobuje to, že máme zle zoradené priority. Nestihame, sme rozlietaní na všetky strany, potrebujeme mať kontrolu a prehľad. Čo pustiť a ako byť naplno tam, kde nás Boh chce? Boh nežiada, aby sme boli majstri vo všetkom, ale aby sme naplno boli tam, kde nás potrebuje. O tom viac v tejto epizóde k Božiemu slovu 5. veľkonočnej nedele

Sú veci a udalosti, ktorých sa bojíme. A často len preto, lebo nám chýba trošku viac lásky. Ježiš po vzrkiesení často povzbudzuje slovami: “Nebojte sa!” Ak chceme mať odvahu, ide to len vtedy, ak robíme veci s lásky k ľuďom a s vedomím, že Boh nás miluje a neopúšťa.

Čo je nádej? Pekne to vyjadril kardinál Timothy Radcliffe: “Nádej to nie je presvedčenie, že niečo dobre dopadne, ale istota, že niečo má zmysel, nech to dopadne akokoľvek.” Ak robíme veci pre to, lebo sú dobré a majú zmysel, jasne smerujeme k Bohu a k večnosti. Tam nejde len o výsledky, ale o snahu nevzdať sa v dobrých snaženiach doma, vo vzťahu, v práci na sebe.

V živote kresťana je milosrdenstvo jednou z najdôležitejších skutočností: zakúšame ho pri každom odpustení a pri každej svätej spovedi, kedy opäť vieme, že sme Boží milovaní. Zároveň však chceme oň často prosiť a preukazovať ho druhým bez ohľadu na to, či si ho zaslúžia, len z lásky, lebo tak ľudí miluje aj Boh.

V tejto epizóde sa zamyslime nad zmyslom utrpenia a aký má zmysel v mojom živote. Stavia ma totiž na rázcestie: buď sa vďaka nemu zmením a budem bližšie Bohu a ľuďom, alebo sa zo mňa stane zatrpknutý a tvrd človek.

“Človek vidí iba vonkajšok. Pán vidí do srdca.”Keď prorok Samuel vyberal, koho ponazat za kráľa, zaznela mu od Nebeského Otca práve táto veta. Prináša nám dve veci: obrovskú slobodu od klebiet a hodnotenia inych; zároveň však zodpovednosť pred Bohom za naše masky, pretvárku a veci, ktoré robíme len navonok a kvôli priazni. V tejto epizóde o tom, ako uzdraviť našu slepotu, ako meniť svoje vnútro a bsť zhovievavý s inými.

Diabol a zlo síce nie sú najdôležitejšie témy kresťana, ani tohto podcastu, z času na čas však o tom treba povedať. O koľko nám môže uľahčiť boj proti Nepriateľovi fakt, že poznáme jeho taktiku. Diabol klame, spochybňuje Božiu lásku, pridáva odvahu k hriechu a berie ju pri spovedi, teší sa, ak opúšťame sviatosti, kde najviac môžeme zakúsiť Božiu lásku. O tom viac v tejto epizóde.

Hnev. Emócia alebo hriech? Z času na čas ho prežívame všetci. Reagujeme ním na nespravodlivosť. Hnev je emócia, ktorá nás môže chrániť alebo postoj srdca, slov a myšlienok, ktorý škodí a ničí. Ako rozlíšiť spravodlivý hnev od hriešneho hnevu a ako si s ním poradiť? O tom viac v tejto epizóde.

Mottom tohtoročného Národného týždňa manželstva je: TU A TERAZ. V manželstve nie je dôležité ani včera, ani zajtra. Len dnes, tu a teraz, tento moment pre lásku. K tomu nám môžu pomôcť tri slová:Prítomnosť. Aktívne sa počúvať a žiť byť naplno doma. Prijatie. Zložiť zbrane, prestat iného opravovať a začať ho milovať. Ohľaduplnosť. Konflikty nemajú víťaza a porazeného. O tom všetkom viac v tejto epizóde.

Zamyslime sa nad krásnym citátom od proroka Izaiáša: “Ak prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie.” Svet dokážu zmeniť k lepšiemu ľudia pokorní a tí, čo sýtia ľudské duše krásnymi vecami. Ako v tomto začať od seba a čo sú krásne veci, o ktorých chceme hovoriť medzi sebou, aby sme boli naplnení ľudia? O tom viac v tejto epizóde.

Môže sa zdať, že v tomto svete zlo víťazí. Skutočnou silou na zmenu však je dobro, ktoré pripadam všade tam, kde chýba a začínam u mňa doma. Je to naivné?Možno na beh na dlhé trate? Je to Božie. A to je hlavné. Byť soľou a svetlom pre svet je prinášať tu dobro v rôznych formách. Viac o tom v tejto epizóde.

Vianoce majú potenciál zmeniť náš život. Nie sú len spomienkou, aké výzvou tvoriť doma malý Betlehem. Miesto, kde je Ježiš, stretnutia a lasjkyplný pohľad na druhého. Viac o tom, ako doma vytvoriť malý Betlehem, v tomto podcaste.

Často hľadáme šťastie a pokoj, a nejde nám to. Bojujeme proti ľuďom a situáciám, ktoré priniesol život a sme z toho unavení. Nie je kľúčom k pokoju prísne prijatie? Pretože len keď prijmeme ľudí a situácie, až vtedy sa pre nás stanu obohatením.

Tento podcast chcel venovať téme radosti a humoru v duchovnom živote. Mnohí duchovní autori totiž hovoria, že radosť je najneomylnejšim znakom prítomnosti Boha v človeku. Aký humor je dobrý? Ako byť radostným človekom? O tom viac v tejto epizóde.

V advente častejšie počúvame slová proroka Izaiáša o tom, ako príde Mesiáš a prinesie mier a pokoj. My však okolo seba vidíme vojny, krízu rodiny a napätie. Kde sa stala chyba? V mnohom je na vine naša skrytá pýcha. Keď sa prestávam otáčať okolo Ježiša, ale točím ale okolo seba, veľmi sa pomýlil a veľmi ublížim. O skrytej pýche, ale o ceste z kruhu egoizmu viac v tejto epizóde.

Dnes vám chcem ponúknuť dve myšlienky ku sviatku Nepoškvrného počatia Panny Márie:- každý dar a milosť nedostávame na pohodlie, ale kvôli poslaniu. - pravidelne potrebujeme slávnosť nových začiatkov. Viac o tom v tejto epizóde.

Každé kvalitné ľudské stretnutie musí spĺňať tri veci, ktoré nachádzame aj pri stretnutí sa s Bohom: pravda, pokora a pokoj. Pravda, lebo tá uzdravuje, ak ju hovorim s láskou. Pokora, lebo si vážim človeka, ktorého mám pred sebou. Pokoj, lebo dobre stretnutie sa vždy konči tým, že sa rozídeme v pokoji.

Pre Židov predstavoval chrám niečo, čo ich vystihovalo, na čo boli hrdí a v čom videli istotu svojho náboženstva. Ježiš ich však vyruší tým, že hovorí o jeho zničení. Aj nám tak v živote padajú istoty alebo ideály o ľuďoch, istoty zdravia či vzťahov. Čo vtedy robiť? Akú cestu navrhuje Ježiš? Celkom jednoznačnú: vytvaj v dobrom!

Prichádzam do Cirkvi, idem na svätú omšu a niekto mi tam vadí. Aký postoj odporúča Ježiš? Rozpovedal nám podobenstvo o modlitbe farizeja, ktorý súdil a mýtnika, ktorý bol pokorný. Mám pocit, že Boh potrebuje moju modlitbu? Nepotrebujem ju skôr ja? Chystám sa do Cirkvi ako do domu dokonalých alebo si uvedomujem, že je to dom hriešnikov, ktorí hľadajú Boha? Čím viac sa dívam na Božiu lásku, tým menej sú pre mňa podstatné chyby iných.

Vytvoriť niečo kvalitné, to chce čas. Kvalitnú rodinu, výchovu, vzťahy, to chce naše pravidelné nasadenie. V tejto epizóde sa zamyslime aj nad tým, že síce robíme chyby, len v nich nesmieme ostať zaseknutí a znechutení. Pretože Boh je na strane tých, ktorí k nemu volajú dňom i nocou, teda na strane vytrvalých, nie dokonalých.

V tejto epizóde sa zamyslime nad tým, ako dôležité je ďakovať, ako vďačnosť môže oživiť našu modlitbu, aj naše vzťahy. Rovnako tak o tom, ako nás hriech robí neschopnými žiť vo vzťahoch. Platí to ako pri malomocenstve. Tiež by ste vtedy mali kričať, že sme nečistí, aby ostatní od nás utekali, lebo sme netrpezliví, krutí a prchkí.

Svätý Alojz hovorí, že sme stvorení pre vyššie veci. Je fajn byť bohatý a mať sa dobre, ale ešte lepšie je byť dobrý a pohybovať sa v Bohu ako orol lieta vo vzduchu. Môžeme ostať sliepkou, ktorá sa hrabe v zemi alebo sa stať orlami, lietať vysoko a užívať si vyššie veci, pre ktoré sme stvorení. Užívať si vzduch, v ktorom lietame, Boha, v ktorom žijeme, hýbeme sa a sme.

V tejto epizóde sa zamyslime, aký je pohľad svätého Pavla na našu pomoc ľuďom, ktorí riadia veci verejné. Odporúča nám modlitbu za tých, čo sú na vyšších miestach. Ako hovoriť o politike, aké “zbrane” používať a čo je správnym motorom na zmenu? Ako malo sa totiž modlíme slovami: “Bože, ty si nad všetkým!”

V týchto dňoch si všímame Pannu Máriu ako Sedembolestnú. Sedem znamená plnosť, teda ako plní bolesti. V tejto epizóde si chcem všimnúť tri konkrétne bolestné okamihy jej života a jej postoj v týchto situáciách: strata domova, bezmocnosť a ľudská strata. Panna Mária vtedy tvorila domov blízkosťou sŕdc, v bezmocnosti ostala verná Ježišovi a pri strate syna všetkých prijala za svoje deti.

Objímame kríž? Môžem objať bolesť, stratu, poníženie? Nie! My v bolesti objímame Ježiša, ktorý je uprostred nej prítomný. Trpiaci nepotrebuje naše slová, ako mu rozumieme, ani naše lacné rady, ale našu blízkosť, prítomnosť, modlitbu a záujem. Vtedy sme mu priniesli Ježiša. Ako žiť s bolesťou? Pomôžu nám štyri kroky: prijať ju, žiť s ňou, môže ma obohatiť a napokon za ňu viem aj poďakovať. Viac týchto štyroch etapách v tejto epizóde.

V tejto epizóde sa zamyslíme nad pýchou. Je prítomná uprostred našich hriechov, lebo je ako kmeň stromu, z ktorého vychádzajú všetky ostatné hriechy. Tuzime sa stať niekým, kým nie sme a dostať sa nad ostatných a vládnuť. Pýcha predstavuje nebezpečenstvo, pretože prerušuje vzťah s Bohom a narúša život v ľudskej rodine a spoločnosti. Nestojí aj za tým, keď v hrdosti nevieme odpustiť alebo dať opäť niekomu šancu? Viac o pýche a lieku na pýchu v tejto epizóde.

Existuje dobrá prísnosť? Určite áno. Spoznáme ju podľa toho, že je v nej prítomná láska a túžba po dobre druhého. Nie po svojom dobre, nie po svojom úspechu a vyniknutí na úkor iných. Aj Boh je na nás niekedy prísny. Robí to však preto, aby sme v budúcnosti pocítili upokojujúce ovocie Jeho výchovy. Aký prísny je Boh a ako byť správne prísny na iných? Určite to nepojde bez toho, aby sme nezačali byť najprv prísny na seba. Len ak viem aspoň čiastočne ovládať seba, budem vedieť múdrejšie viesť iných.

Ježiš na mnohých miestach v evanjeliu vyzýva na bdelosť. Čo to však znamená? Jednoducho povedané, mat vnútornú citlivosť a otvorené oči pre to, čo v živote mať chcem, lebo je to dobré a čo v živote mať nechcem, lebo mi to škodí.

Všetci veci, ktoré Boh stvoril, sú dobré. Platí to aj o čestne nadobudnutom majetku. Je Božím darom. Ale len dovtedy, dokým slúži nám, nie my jemu. Tak sa z dobrých vecí stáva niečo, čo nás zotročuje: peniaze, dom, majetok, mobil, internet. Naoko robíme niečo kvôli iným a pre nich, ale v skutočnosti sme na to príliš cítiví a robíme to pre seba. Pred Bohom je však dôležitejšie byť človekom, odpustiť, podať ruku, než vyhrať všetky majetkové spory a mať veľký majetok. Viac o tom, kde je poklad nášho srdca, aj v tejto epizóde.

Pohostinnosť je cnosť, ktorá patrí medzi základné cnosti kresťana. Je to schopnosť uctiť si iného, aby sa pri nás cítil dobre a aby sme vytvorili atmosféru dôvery a prijatia. Je to však málo, ak sa uspokojíme iba s tým, čo je navonok. Pohostinnosť a službu musíme spojiť s modlitbou a načúvaním jeden druhému. Ako spojiť službu a modlitbu? Prečo je niekedy moja práca malo efektívna? Chce Boh, aby sme boli workoholici? O tom viac v tejto epizóde.

Ježiš dostal od znalca zákona otázku: “Kto je môj blížny?” Podobenstvom odpovedá, že ten, kto je ochotný sa zašpiniť, vidieť v druhom dar či Božie stvorenie. Blížny je ten, kto stojí pri druhom blizko bez výhovoriek. Aké výhovorky používame my a ako ich vyriešiť? O tom viac v tejto epizóde z evanjeliu 15. nedele. Ježiš učil ľudí, že blízkosť nestojí veľa, len treba odložiť výhovorky.

Každý občas pocítime túžbu utiecť od ľudí, z práce, vymeniť ľudí v našom okolí. Môže to byť dobrá túžba, ak nám prinesie pokoj a opäť ochotu slúžiť iným a byť tu pre nich. Alebo zlá túžba, egoistická, ktorá prináša nešťastie. Ježiš radí tým, ktorí ho chcú nasledovať, aby vzali každý deň svoj kríž. Inak povedané, aby sme naplno boli tam, kde sme. Naplno. So všetkým, čo k tomu patrí a s tými, ktorí k tomu partia. Nemusíš zmeniť situácie a ľudí, toto všetko môže zmeniť Teba. Máš možnosť si vybrať, kým sa staneš.

Byť spokojný a vyrovnaný človek znamená aj rešpektovať tajomstvá. Ľudí, s ktorými žijeme, ak im nie vždy rozumieme i tajomstvo Boha, ktorý nie vždy odpovedá alebo to nerobí podľa našich predstáv. Tajomstvo Trojice sa dá jednoducho vyjadriť: Boh je rodina, kde funguje náhľad Otca, normálnosť života Syna a každodenné hľadanie Boha a nadšenie Ducha, ktorý motivuje, oživuje a chvály. O živote s tajomstvami a troch “n” nadhľad; normálnosť a nadšenie viac v tejto epizóde.

Média sú bežnou súčasťou nášho života. Používame internet, sledujeme televíziu, sme na sociálnych sieťach. Toto všetko pre nás môže predstavovať Božie požehnanie; ak je to čas povzbudenia. Môže to byť však aj prekliatím, ak nás tento čas ochudobňuje, robí smutných z vlastného života či nabúrava nám reálny vzťahový život. Bol by Ježiš a jeho učeníci na sociálnych sieťach? Dokedy sú pre nás požehnaním a kedy už média treba opustiť alebo vypnúť? O tom viac v tejto epizóde.

Ak nadobudneš vnútorný pokoj, mnohí pri Tebe nájdu spásu. Ako na to? Je pokoj výsledkom toho, že všetko funguje, ako chcem? Alebo sa dá udržať pokoj aj uprostred búrky alebo vtedy, ak sa situácia a ľudia nezlepšujú? O tom viac v tejto epizóde. Pokoj je výsledok pokory, dobrej vôle a dôvery.

Len jeden človek zo 100 prečíta Bibliu. Tých ostatných 99 číta, aký je Boh, v živote kresťanov a tých, čo o ňom hovoria. Ježiš v evanjeliu hovorí jasne: ,,Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete medzi sebou milovať.” Viac o tomto poznávacom znaku kresťana v tejto epizóde.

Pri súčasnom ohlasovaní evanjelia sa často pýtame: Ako ukázať svetu Boha? Ako urobiť vieru príťažlivou? Prvá podmienka je, že ak chcem svetu ukázať tvár Otca, najprv sám musím hľadieť na skutočnú tvár Otca. Zjavil nám ju v Ježišovi. Odložiť svoje predstavy Boha a hľadať, aký je Boh naozaj. Lebo ozajstný Boh je príťažlivý. Ponúkam vám tri vlastnosti Otca, ktoré môžeme ukázať tomto svetu: hodnota každeho človeka, odpustenie a nádej (alebo radosť).

Ponúkam vám druhé zamyslenie z duchovnej obnovy o sile slove. V prvom rade je dôležité strážiť si láskyplné myšlienky, aby sme potom vedeli hovoriť láskyplné slová. Aké je jednoduché povedať takéto slovo a aké je to dôležité. Slovo môže zachrániť, posilniť, povzbudiť. Ako takéto slová hovoriť a byť laskyplný v reči a akú veľkú moc má takto povedané slovo, o tom viac v tomto podcaste.

V tejto epizóde vám chcem priblížiť tri skutočnosti, ktoré súvisia so vzkriesením: vďačnosť ako najlepšia cesta stať sa šťastným,radosť ako keď ryba pláva vo vode a zásluhy. Niekto za nás zomrel. Sme dlžníkmi. A splácať aspoň malíčku čiastku tohto dlhu sa dá tým, že už dnes chcem sebe aj iným pripraviť kúsok neba. To vám na veľkú noc prajem: radosť z toho, že už dnes môžeme zažiť kúsok neba, pripraviť ho aj iným a smerovať k oceánu Božej lásky vo večnosti.

Viktor Frankl, ktorý prežil holokaust, sa vo svojej psychológii často venuje zmyslu života. Ak má človek zmysel a cieľ, vie svoj život prežiť múdro. A ako ten, ktorý prežil koncentračný tábor, prišiel na to, že úlohou utrpenia nie je zmeniť celý svet, ale mňa samého. O tom viac v tejto epizóde.

Dávaj si pozor na svoje myšlienky, stanú sa tvojimi slovami. Dávaj pozor na svoje slová, stanú sa tvojimi skutkami. Tvoje skutky sa neskôr môžu stať tvojimi zvykmi a charakterom. Ponukám prvú prednášku z duchovnej obnovy. Jej témou je myšlienka, ktorou sa v našej hlave začína každé požehnane a láskyplné dielo, ale aj každé zlo. Ako si myšlienky strážiť a ako získať láskyplné myšlienky, o tom viac v tomto zamyslení. Bez láskyplnej myšlienky neexistuje skutočná láska.

Život je beh. Dopredu, nie otočený naspäť, aký som si niesol so sebou všetko, čo patrí minulosti, teda do Božieho milosrdenstva. Sväté Písmo hovorí o tom, že Boh tvorí niečo nové a nie je dobre snívať o minulosti, ani sa obzerať naspäť. Zabúdame na to, čo je za nami a uháňame dopredu, s očami na Ježišovi. Ako sa vysporiadať s minulosťou a akú budúcnosť má pre nás pripravenú Boh? O tom viac v tejto epizóde. (zamyslenie k Božiemu slovu 5. pôstnej nedele)

Odpustenie je dôležité a kľúčové vo vzťahoch. Znamená odpustiť zabudnúť? Nie. Ale pozor na emócie, ktoré cítime. Ony nie sú hriechom dovtedy, kým neprejdú do skutkov, do protiútoku, ignorancie či domýšľania. Preto čítame vo Svätom Písme: Hneváte sa (teda cítite negatívne emócie) , ale nehrešte! (Nesprávajte sa k druhým v hneve, nech tieto emócie neprejdú do nášho správania). Ako hovorí pápež František: V manželstve môžu lietať aj taniere, len nech niet dňa bez odpustenia.

Podobenstvo o figovníku, ktorý už tri roky nepriniesol očakávanú úrodu, ponúka dve zaujímavé veci: otvorený koniec a otázku, kto je ten tajuplný vinohradník? Boh je neskutočne kreatívny, keď si hľadá cestu k ľudskému srdcu a nekonečne vytrvalý v tom, aby nad nikým nazalomil palicu. Toto podobenstvo nás inšpiruje ku kreativite a neúnavnému hľadaniu ciest vo vzťahoch. Viac o tom v tejto epizóde (k Božiemu Slovu tretej pôstnej nedele).

Často sme zamotaní sami v sebe a svojich problémoch. Príliš nám zamestnávajú myseľ a prestávame tomu celému rozumieť a prestáva nás to baviť. Či sú to ľudia alebo veci v našom živote. Ježiš zobral troch apoštolov so sebou na vrch, aby získali nadhľad a odstup. Ako je dôležité v duchovnom živote i psychickom prežívaní dopriať si odstup od veci a ľudí, aby sme sa k ním opäť mohli vrátiť a lepšie im rozumieť. Schopnosť odstúpiť a získať nadhľad je mimoriadne dôležitá pre život. O tom viac v tejto epizóde.

Z času na čas je dobré povedať si niečo aj o taktike Nepriateľa, ktorý by bol rád, ak by sme o ňom nehovorili. Často nám predkladá štyri lacné výhovorky:Veď to robia všetci (Dialbol zovšeobecňuje). Nie je to až tak zlé (Diabol zľahčuje). Nespovedaj sa (alebo aké by to bolo, keby si sa prestal sprchovat). Za to môžu iní (učí nás nezodpovednosti za svoje rozhodnutia).Viac o tom, aj konkrétne riešenie každej výhovorky v tejto epizóde.

K dobrému prežitiu pôstneho času potrebujeme dve skutočnosti: Detox duše od škodlivín a zbytočného obsahu, ktorý sme do seba pustili a Sebazaprieranie s obeťou. A testom dobrého predsavzatia je, že nás vždy privedie bližšie k Bohu a ľuďom.

Treba chváliť alebo šetriť chválou, aby ľudia nespyšneli alebo aby to nerobili len kvôli pochvale? Chvála je dýchaním vzťahu. Je polienkom, ktoré pravidelne, aj keď v maličkom, pridávame do krbu manželskej lásky. Prečo je pochvala dôležitá a ako dávať ľuďom spätnú väzbu? O tom viac v tejto epizóde z cyklu pre manželov (ale určite sa tam nájdeme všetci)