Dejiny.sk

O Slovenskej armáde v rokoch 2. svetovej vojny a najmä o období rokov 1944 až 1945.

Ako Československá exilová vláda v Londýne na čele s Eduardom Benešom a vedenie Komunistickej strany Československa v Moskve zasahovali do príprav Povstania v roku 1944.

Ako sa SNP -tento historický akt stal predmetom súboja viacerých interpretácií. A o tom, prečo aj v súčasnosti je povstanie z roku 1944 vnímané v našej spoločnosti aj ako kontroverzná udalosť.

Záver 60-tych rokov zásadným spôsobom na dve dekády ovplyvnil existenciu a produkciu Slovenského rozhlasu. Týmto predelom bol rok 1968, okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, následný návrat k praktikám neostalinistickej totalitnej politiky. Avšak naozaj svetlým bodom v začínajúcej temnote tzv. normalizácie bolo správanie vtedajšieho vedenia rozhlasu, ktorého riaditeľom bol Andrej Sarvaš, a stoviek redaktorov, technikov, zvukových majstrov ale aj mnohých umelcov na konci augusta 1968.

V piatej, minulej, kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku sme sa pomerne detailne venovali dôležitým momentom rozhlasového vysielania od roku 1968 až po záver 70-tych rokov. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z histórie Slovenského rozhlasu až do pádu komunistického režimu.

Koniec komunistického režimu v Československu na prelome rokov1989 a 1990 mal samozrejme aj dopady na obsah vysielania Československého rozhlasu. Veľmi krátko, ani nie mesiac bol prvým ponovembrovým riaditeľom rozhlasu na Slovensku novinár, dlhoročný rozhlasový redaktor Viliam Roth. Už v polovici januára 1990 však nastúpil na tento post skúsený žurnalista, televízny dramaturg, divadelný publicista a kritik Vladimír Štefko. Na čele rozhlasu bol v asi najhektickejších časoch od konca 2.svetovej vojny - v priebehu štyroch rokov sa udiali zásadné politické zmeny v štáte, prebehla úplná reorganizácia rozhlasového vysielania, začína tvrdá konkurencia komerčných rozhlasových staníc. Boli to časy delenia Československej federácie, obdobie zápasu o charakter samostatnej Slovenskej republiky. O tomto období bude siedme pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s riaditeľom Slovenského rozhlasu v rokoch 1990-1994 profesorom Vladimírom Štefkom pozýva k počúvaniu redaktor a moderátor Peter Turčík.

V siedmej - minulej - kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku, sme sa venovali asi najkomplikovanejšiemu obdobiu v histórii Slovenského rozhlasu od konca 2.svetovej vojny. Bolo to obdobie rokov 1990 až 1994, kedy sa nielenže zmenil politický režim ale zanikol aj spoločný Československý rozhlas a súčasne aj spoločný štát - Česká a Slovenská federatívna republika. V nasledujúcej hodine sa pokúsime priblížiť ďalšie dôležité udalosti a osobnosti z pohľadu Jaroslava Rezníka mladšieho, ktorý stál na čele verejnoprávneho rozhlasu v rokoch 1997-2005. Ja len dodám ešte, že so Slovenským rozhlasom bol priamo previazaný už od roku 1993.

Predposledná kapitolka Rozhlasovej kroniky zachytáva obdobie ďalšej zásadnej zmeny v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku. Nielen v tom zmysle, že na jar roku 2006 nastupuje na post generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu žena, mimochodom zatiaľ jediná v celej histórii rozhlasového vysielania na Slovensku i v Čechách a to od roku 1923. Bola však aj zároveň vôbec posledná riaditeľka Slovenského rozhlasu ako samostatnej inštitúcie a súčasne sa stala prvým generálnym riaditeľom inštitúcie, ktorá v roku 2011 vznikla zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. O tomto období bude deviate pokračovanie Rozhlasovej kroniky, v ktorej reflektujeme významné udalosti v histórii rozhlasového vysielania na Slovensku od roku 1926 do súčasnosti. Spolu s generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu v rokoch 2006 až 2011 a potom až do polovice roka 2012 aj generálnou riaditeľkou Rozhlasu a televízie Slovenska Miloslavou Zemkovou pozýva k počúvaniu Rozhlasovej kroniky redaktor a moderátor Peter Turčík.

V prechádzajúcej kapitolke z dejín rozhlasového vysielania na Slovensku sme v rozhovore s Miloslavou Zemkovou rekapitulovali obdobie rokov 2006 až 2012. Miloslava Zemková vtedy bola najprv generálnou riaditeľkou Slovenského rozhlasu a potom rok a pol aj prvou generálnou riaditeľkou Rozhlasu a televízie Slovenska. Dnes, v poslednej, desiatej kapitole z 90- ročnej histórie rozhlasového vysielania na Slovensku, sa spolu so súčasným programovým riaditeľom Slovenského rozhlasu Vincentom Štofaníkom pokúsime nielen o reflexiu uplynulého štvorročného obdobia ale aj o načrtnutie budúcnosti verejnoprávneho rozhlasového vysielania u nás.Spolu s aktuálnym šéfom Slovenského rozhlasu (rok 2016) Vincentom Štofaníkom pozýva k počúvaniu Rozhlasovej kroniky redaktor a moderátor Peter Turčík.

Jedným z tých, ktorí boli riaditeľmi Slovenského rozhlasu po roku 1990 bol aj Ľuboš Machaj. V rokoch 2006 až 2010 zastával pozíciu riaditeľa sekcie programu. Podľa aktuálneho súpisu produkcie, na ktorej sa autorsky alebo dramaturgicky podieľal, je v archíve Slovenského rozhlasu vyše 1200 položiek. Niekoľko ukážok z nich bude aj súčasťou nasledujúceho rozhovoru, ktorý bude aj subjektívnou reflexiou obdobia, kedy bol programovým riaditeľom.

Budeme hovoriť o tej najsúčasnejšej, či presnejšie - o elektronickej podobe slovenčiny. Bude to teda jazyk esemesiek a majlovej komunikácie. Diskusia bude aj o tom, ako sa prirodzeným spôsob vyvíja slovná zásoba a modernizuje spôsob komunikácie, či skratkovitosť je prekážkou pri dorozumievaní sa a nezabudneme aj na jazyk sociálnych sietí. Sprievodcami po tejto téme budú Ingrid Hrubaničová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied a Daniel Hevier, básnik a textár.

Anton Bernolák a jeho kodifikácia slovenčiny bude hlavnou témou tohto pokračovania rozhlasového cyklu. Hoci kultúrna slovenčina a úsilia o jej kodifikáciu jestvovali aj predtým práve Antonovi Bernolákovi sa podarilo vytvoriť všetky základné kodifikačné práce. Hosťami v štúdiu sú jazykovedec prof. Pavol Žigo, riaditeľ jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a historik dr. Peter Podolan, z Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave.

V ôsmom pokračovaní rozhlasového cyklu o dejinách slovenčiny budeme hovoriť o kvalite textov v slovenskej populárnej hudbe, o tom, prečo vysielanie rozhlasových staníc na Slovensku je doslova zaplavené anglofónnou hudbou nie najlepšej kvality a prečo kvalitné piesne domácej proveniencie tak málo počujeme vo vysielaní rádií. Hosťami v štúdiu sú básnik a textár Kamil Peteraj a spevák a skladateľ Robo Grigorov.

V ďalšom pokračovaní rozhlasového cyklu o dejinách slovenčiny budeme hovoriť najmä o takých zvláštnostiach slovenského jazyka ako sú prehlasované ä, ypsilon alebo ô, teda o s vokáňom. Samozrejme budeme diskutovať aj o tom, ako sa vyvíjal slovenský jazyk v druhej polovici 19. storočia, teda aj o takzvanej hodžovsko - hattalovskej reforme. Hosťami v štúdiu sú jazykovedec prof. Pavol Žigo, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a jeho kolegyňa Sibyla Mislovičová.

Moderná, súčasná slovenčina a jej aktuálny výskum a aký má význam existencia jazykovedného ústavu SAV bude témou záverečnej časti voľného rozhlasového cyklu o dejinách slovenčiny. Hosťami v štúdiu sú PhDr. Sibyla Mislovičová a prof. Juraj Dolník, obidvaja z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.

Vojenská vzbura v Kragujevaci - 1918

Parlamentné voľby 1946 - 2.časť

Parlamentné voľby 1946 -1.časť

Budúcnosť jadrovej energetiky

Perzia a Irán v 20.storočí

Havárie jadrových elektrární

Zámorské objavy - 2.časť

Zámorské objavy - 1.časť

Sviečková demonštrácia - marec 1988

Od kalifátu Umajjovcov po Irán

Staroveká Perzia

NKVD /KGB verzus ŠtB – sovietske tajné služby a Československo

Geopolitika v Tichomorí - 2.časť

Geopolitika v Tichomorí -1.časť

Vojna v Ázii a Tichomorí – 2. časť

História olympijských hier

Slovenská archeológia v Guatemale

Slovenská archeológia v Egypte a Sudáne

Slovenská archeológia v Kuvajte

Uhorskí cestovatelia do Orientu

Archeológia na Slovensku

Vojna v Ázii a Pacifiku – 1. časť Japonsko, rozlohou obrovská krajina, ktorá pred II. sv. vojnou mala približne 80 mil. obyvateľov trpela absolútnym nedostatkom nerastného bohatstva. Vedúci prestavitelia Japonska preto hľadali územia, kam môže krajina expandovať...

Totality v archívoch ÚPN

So Sovietskym zväzom na večné časy - 2.časť

So Sovietskym zväzom na večné časy - 1.časť

Muselo zaniknúť Rakúsko-Uhorsko v roku 1918?

Reforma samosprávy po roku 1989

Pád Berlínskeho múru - 1989

Sovietizácia čs.práva po r. 1948 - 2.časť

Sovietizácia čs.práva po r. 1948 - 1.časť

Sovietizácia bezpečnosti v Československu po roku 1948

Konferencia OBSE Helsinky 1975 a Charta 77

Osudy československej generality a dôstojníkov po roku 1948

Sovietizácia Čs.armády po roku 1945 - 2.časť

Sovietizácia čs.armády po roku 1945 - 1.časť