euBrief: Správy z Európskej únie

Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov na Bratislavskom samosprávnom kraji.V rozhovore sme sa pýtali:či sa bude Bratislavský kraj snažiť získať časť eurofondov určených pre menej rozvinuté regióny,či je to spravodlivé,ako nárokovateľnosť eurofondov súvisí s rozdeľovaním podielových daní,prečo neplatí, že bratislavský kraj má dnes viac eurofondov ako prešovský,na aké projekty využíva kraj eurofondy v súčasnom programovom období,či sú medzi nimi aj projekty s celoštátnym významom,prečo sa v kraji zatiaľ pomaly rozbieha čerpanie eurofondov, ktoré má v správe,v akom stave je príprava Národného regionálneho partnerského plánu, ktorý rozdelí budúce eurofondy. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 13/2026

„Nevidíme, že by Slovensko bolo nejakým spôsobom vynechané z ruských hybridných útokov len preto, že tu máme proruskú rétoriku na úrovni politických špičiek. Pre Rusko sme práveže krajina, pri ktorej sa oplatí udržiavať spoločnosť stále rozdelenú a určitým spôsobom zraniteľnú. A to aj preto, že sme členmi NATO a EÚ, kde pri najdôležitejších rozhodnutiach platí právo veta,“ vraví v podcaste Patrik Haburaj z NEST Institute.Patrik Haburaj pôsobil viac ako 25 rokov v Ozbrojených silách SR, a následne pracoval v Centre boja proti hybridným hrozbám na Ministerstve vnútra SR. Po odchode z centra sa stal spoluzakladateľom organizácie NEST Institute, ktorá sa venuje novým bezpečnostným hrozbám.V podcaste sme sa venovali:•  účasti slovenských predstaviteľov v  koalícii ochotných,•  novým európskym sankciám proti Rusku za kyberútoky, ktoré zasiahli aj Slovensko,•  správe ruskej FSB o tom, že na útok na Moskvu mali byť použité drony prepašované z Bratislavy,•  strategickej korupcii a spôsobom, ako ju riešiť v EÚ aj na Slovensku.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 12/2026

Ondrej Lunter je predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.V podcaste sme sa Ondreja Luntera pýtali:ako hodnotí návrh ďalšieho sedemročného rozpočtu EÚ a posilnenie národných vlád v eurofondoch,či dôveruje vláde, že pri príprave Národného regionálneho partnerského plánu bude počúvať aj regióny,koľko peňazí z plánu budú požadovať kraje,ako na jeho požiadavku uprednostňovať v NRPP menej rozvinuté regióny reagoval župan Droba,či to neoslabí jednotu samosprávnych krajov v rokovaniach,ako reaguje na argumenty, prečo aj bratislavský kraj potrebuje eurofondy,prečo sa takmer stále nerozbehlo čerpanie eurofondov, o ktorých rozhodujú kraje,či sa obáva, že samosprávy na konci roka neprídu o eurofondy.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 11/2026

Firmy už zvládli najlacnejšie úspory emisií. Ďalšie investície brzdia sedemročné povoľovania a dotácie, ktoré viac pomáhajú dobiehajúcim než lídrom.V druhom paneli podujatia euBrief Fórum: Dekarbonizácia 2026 sa zúčastnili:- Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu SR- Michaela Hletková Ploszeková, vedúca oddelenia životného prostredia, Volkswagen Slovakia- Matej Slezák, projektový manažér, Heneken Melts- Monika Martišková, seniorná výskumníčka, CELSIDiskusiu moderovala Irena Jenčová, senior editorka portálu euBrief.sk.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 10/2026

Slovenskú energetiku čaká zaťažkávacia skúška, ktorá si vyžiada významné investície do elektrických sietí. Dôvodom je potreba elektrifikácie ťažkého priemyslu a prechod fabrík či automobiliek na zelené technológie, ktoré výrazne zvýšia spotrebu elektriny. Druhým je decentralizácia výroby elektriny - od veterných parkov až po tisíce výrobcov z radov domácností a firiem. V prvom paneli konferencie euBrief Fórum: Dekarbonizácia 2026 diskutovali zástupkyne a zástupcovia verejného sektora, firiem a experti o pripravenosti elektrických sietí na tieto zmeny, výške potrebných investícií, dostupnosti kvalifikovaných pracovníkov, možnostiach financovania aj regulačných zmenách, ktoré by podporili investície do flexibility a sietí.  V paneli sa zúčastnili:- Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR- Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku- Lívia Vašáková, riaditeľka divízie pre rozvoj spoločnosti a vzťahy s verejnosťou, Západoslovenská energetika, a.s.- Peter Škyrta, Sustainability Manager, ESG, KPMG Slovensko- Marek Murin, analytik Inštitútu environmentálnej politikyDiskusiu moderoval Radovan Geist, vydavateľ portálu euBrief.sk.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 9/2026

Prečo slovenský priemysel nevyužíva európske financie na dekarbonizáciu viac a rýchlejšie? Expertky z EIB a Modernizačného fondu vysvetľujú, ako úspešne kombinovať granty s úvermi pre zelenú transformáciu.Podniky náročné na spotrebu energie, ktorých výroba navyše zanecháva výraznú uhlíkovú stopu, stoja pred veľkou výzvou – elektrifikácia, dekarbonizácia a zvyšovanie energetickej efektívnosti si vyžadujú masívne investície. V európskych zdrojoch sú pritom pripravené miliardy eur, ktoré by firmám mali pomôcť prechod na čistejšiu produkciu zvládnuť.„Investície nie sú problém. Problém je dobre pripravený projekt, ktorý je skutočne dlhodobý a na konci dňa aj prinesie želaný efekt dekarbonizácie,“ zdôrazňuje v diskusii Zuzana Kaparová z Európskej investičnej banky.Podľa Andrey Štefánikovej, poverenej riadením Modernizačného fondu, je kľúčom k úspechu včasná príprava. „Tí najúspešnejší nie sú tí, ktorí nám prví podali žiadosť, ale tí, ktorí sa nad tým naozaj zamysleli a hlavne mali žiadosti alebo tie projekty už dlhšie pripravované,“ upozorňuje.V diskusii, ktorá bola súčasťou podujatia Dekarbonizácia 2026, sme sa zamerali na to, ako môžu firmy tieto finančné mechanizmy využiť, kombinovať a prečo slovenské podniky vnímajú klimatické ciele skôr ako riziko než ako príležitosť.V podcaste si tiež vypočujete:aký je rozdiel medzi návratným financovaním z EIB a grantmi z Modernizačného fondu,prečo Slovensko v čerpaní prostriedkov na dekarbonizáciu zaostáva za susedným Českom či Poľskom,v akom stave je aktuálna 700-miliónová obálka z Modernizačného fondu na dekarbonizáciu priemyslu a či sa alokácia stihne vyčerpať,ako môžu firmy získať technickú asistenciu a poradenstvo pri príprave svojich investičných zámerov,prečo je dôležité nečakať na vyhlásenie výzvy, ale mať pripravený dlhodobý strategický plán dekarbonizácie.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 8/2026

Za nabíjanie auta či ohrev vody môžu ľudia dostať zaplatené. Jan Hincl vysvetľuje, ako flexibilná spotreba pomáha sieti aj rodinnému rozpočtu.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 7/2026

Andrej Gajdoš bol od mája 2024 predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). V apríli 2026 predčasne vo funkcii skončil. Predtým pôsobil aj ako štátny tajomník pod agroministrom Jánom Mičovským (OĽaNO). V podcaste si vypočujete:Prečo Andrej Gajdoš predčasne skončil vo funkcii predsedu SPPK,či jeho rozhodnutie súviselo s akreditáciou PPA,ako sa mu komunikovalo s ministerstvo pôdohospodárstva a PPA,ako s odstupom času vníma trestné oznámenie od ministra Takáča,čo mu vadí na poľnohospodárskej politike Slovenska,prečo SPPK pod jeho vedením viac komunikovala európske témy,či je podľa neho poľnohospodárstvo pre súčasnú vládu prioritou. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 6/2026

Monika Martišková z CELSI búra mýty o tom, že klimatické ciele zabijú slovenský priemysel. Kým oceliarne a cementárne čaká „zelený reset“, dáta ukazujú, že práca v nich stále bude. Žiadaní však budú digitálne zruční pracovníci, pozície s nízkou kvalifikáciou zaniknú. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 5/2026

Daniel Klimovský je odborníkom na územnú samosprávu z katedry politológie na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako analytik spoločnosti Regiolab a je tiež mestským poslancom v Bratislave. Je jedným z autorov pozičného dokumentu k reforme verejnej správy podľa zadania Združenia samosprávnych krajov SK8 a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).V podcaste sme sa pýtali:Ako vznikal pozičný dokument krajov, miest a obcí k reforme verejnej správy,či sa dá navrhovať reforma bez účasti veľkých miest,prečo samosprávy nečakajú na návrh reformy zo strany štátuči je oprávnená kritika malých obcí, že dokument vznikal o nich bez nich,prečo návrh nepočíta so zlučovaním obcí,či existuje niečo ako ideálna veľkosť obce,čo je to povinná medziobecná spolupráca,prečo pozičný dokument nerieši otázku počtu a hraníc vyšších územných celkov.ako riešiť problém veľkého množstva starostov a volených zastupiteľov,či je potrebné meniť volebný systém a zriadiť druhú, regionálnu komoru parlamentu. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 4/2026

Alebo - čo sa nezmestilo do tlačovej správy.Šéfredaktorka Zuzana Gabrižová a vydavateľ Radovan Geist sa rozprávajú o najväčšej zmene Euractiv.sk za viac ako 20 rokov jeho existencie. Vrátime sa k úplným začiatkom "garážového start-upu", porovnáme osobné skúsenosti, poďakujeme komu poďakovať treba a vysvetlíme ako sa začala písať nová kapitola partnerstva so SME.Veríme, že pri nej zostanete s nami. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] 166/23/EPP10. ročník, č. 3/2026

Aby sa Rómovia na Slovensku necítili ako občania druhej kategórie, by sme ich my ako majorita tak nemali vnímať. Nemali by sme sa zmieriť s tým, v akých podmienkach musia žiť svoje životy, ani hádzať vinu na ľudí, ktorí žijú v chudobe. Rovnako dôležité je, aby mali reálny prístup k spravodlivosti a mohli sa účinne brániť, ak sa im stane krivda, vraví v podcaste pre EURACTIV Slovensko Michal Zálešák.Michal Zálešák je advokát spolupracujúci s Európskym centrom pre práva Rómov. Zastupoval obete policajného násilia z Moldavy nad Bodvou pred Európskym súdom pre ľudské práva, stál pri prvom rozsudku štrasburského súdu potvrdzujúcom diskrimináciu rómskych detí a za odškodnením Rómov z Nižných Kapustníkov po nezákonnom zbúraní ich obydlí.  Za svoje zásluhy sa v roku 2025 stal držiteľom ocenenia Lúč z tmy.V podcaste sa dozviete:Ako sa za posledné roky vyvíjalo postavenie Rómov na Slovensku,aký význam mal rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade policajnej razie v Moldave nad Bodvou a či sa z neho Slovensko poučilo,ako dĺžka súdnych konaní ovplyvňuje pocit spravodlivosti u obetí porušenia práv,kde Slovensko najviac zlyháva pri ochrane práv Rómov,v akom stave je riešenie segregácie rómskych detí v slovenskom školstve a žaloba Európskej komisie,aký priestor majú regionálne a miestne samosprávy pri predchádzaní diskriminácie.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 2/2026

V prvom novoročnom podcaste sa redakcia portálu EURACTIV Slovensko rozpráva o témach, ktoré za uplynulé obdobie definovali vzťah Slovenska k Únii a vybraných trendoch, ktoré budú dôležité aj pre rok 2026.V podcaste sa šéfredaktorka Zuzana Gabrižová rozpráva s vydavateľom Radovanom Geistom o ekonomických vyhliadkach Európy v časoch medzinárodných turbulencií;s redaktorkou Barbarou Zmuškovou o otvorených sporoch Slovenska s Európskou komisiou;s redaktorkou Natáliou Silenskou o tom, kam sa posúva európska obranyschopnosť a podpre Ukrajiny as redaktorkou Irenou Jenčovou o odfázovaní ruskej ropy a smerovaní dekarbonizačných snáh. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP10. ročník, č. 1/2026

Donald Trump sériou kontroverzných krokov v oblasti bezpečnosti stavia EÚ do čoraz zložitejšej situácie. Najnovšie správy o možnom útoku USA na Venezuelu by podľa amerikanistu ovplyvnili aj Európu – ekonomicky, no najmä politicky. „Rozhodne by to prinieslo ďalšie politické trieštenie Európy. Pre Trumpa by to bola zároveň ďalšia možnosť, ako si kategorizovať štáty, ktoré sú na jeho strane, a ktoré nie,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Ján Hornát.Ján Hornát je vedúci Katedry severoamerických štúdií na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.V podcaste sa dozviete:Či sa Trumpovi podarilo ukončiť „Pax Americana“, ako to tvrdí nemecký kancelár Friedrich Merz,či novou národnou bezpečnostnou stratégiou vyhlásil Európe „kultúrnu vojnu“ a ako ju chce zmeniť,čo naznačuje pozvánka Roberta Fica do USA a či Slovensko patrí medzi vybrané štáty EÚ, s ktorými chcú Spojené štáty prehlbovať vzťahy.nakoľko je realistické, aby Európa do roku 2027 prevzala väčšinu záväzkov v NATO, ako to údajne od nej môžu chcieť USA,aký dosah majú na Trumpa obmedzenia od Kongresu,pred akú dilemu by EÚ postavil americký útok na Venezuelu.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 49/2025

Slovak Investment Holding spustil finančný nástroj, ktorým do ekonomiky naleje až 650 miliónov eur. Firmy môžu žiadať o zvýhodnené úvery na inovácie a môžu pritom získať až 30 percent ako grant. „Ku koncu septembra bolo podpísaných 224 úverov za 82 miliónov eur. A to bol prvý plnohodnotný kvartál. To znamená, že dopyt je značný,” hovorí generálny riaditeľ SIH-u Peter Fröhlich. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 48/2025

Čoraz viac západných predstaviteľov a spravodajských služieb varuje pred možným ruským útokom na Európu do piatich rokov. „To, že informačné služby dávajú takúto správu na verejnosť, je veľmi neštandardné. Zverejňujú ju ale preto, aby ľudia vedeli pochopiť situáciu, v ktorej sa nachádzame,“ vraví bývalý minister obrany za úradníckej vlády Martin Sklenár.V podcaste sa tiež dozviete:aké kroky majú vlády a občania robiť v súvislosti s varovaniami pred ruskou hrozbou, aký vplyv bude mať korupčný škandál na Ukrajine na jej dôveryhodnosť u západných partnerov,či si možno niečo sľubovať od súčasných rokovaní o mieri na Ukrajine,v akom stave je budovanie slovenskej obranyschopnosti. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 47/2025

Na Slovensku sa každá turbína posudzuje v plnom režime EIA, príprava trvá osem až deväť rokov a viaceré projekty stoja na ministerstve celé roky. Nebál by som sa scenára, že u nás zrazu vyrastú stovky turbín ako v Rakúsku, hovorí hodnotiteľ EIA Vladimír Kočvara.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 46/2025

Vypočujte si záznam diskusie, ktorú spoločne zorganizovali portál EURACTIV Slovensko, Friedrich Ebert Stiftung, think tank SFPA a občianske združenie EuroPolicy. Diskutovali sme aj o týchto otázkach:Čo je dnes najväčším zdrojom euroskeptizmu? Akú úlohu hrajú faktory ako krízy a zložité rozhodnutia, ktoré Únia prijíma, do akej miery sú problémom dezinformácie?Akú úlohu hrá v šírení dezinformácií slabá informovanosť, (politický) záujem a štruktúra informačného a mediálneho prostredia? Ako zapájať kritické hlasy do diskusie o EÚ tak, aby sme udržali vecný, na faktoch postavený charakter diskusie? PANELISTITomáš Strážay, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politikuMichal Horský, zakladateľ a líder občianskeho združenia DEMDISKatarína Klingová, výskumná pracovníčka, GLOBSECDiskusiu bude moderovať Zuzana Gabrižová, šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 45/2025

Hrozilo prepadnutie eurofondov a museli sme nájsť riešenie. Našli sme ho v tom, že sme schopní z eurofondov kryť výdavky, ktoré boli predtým kryté z rozpočtu, a ušetrenými peniazmi z rozpočtu sa kryje energopomoc. Myslím si, že aj z eurofondov pôjdu zmysluplné výdavky, lebo aj tá nemocnica, aj dopravné koridory, sú zmysluplné výdavky, hovorí v podcaste generálny riaditeľ eurofondovej sekcie na ministerstve investícii LADISLAV ŠIMKO. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 44/2025

Slovensko čelí zásadnej výzve: ako zabezpečiť energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť pri postupnom ukončení dovozu ruského plynu do roku 2027, ako navrhuje Európska komisia.Podľa slovenskej vlády však v dôsledku tohto kroku môžeme čeliť vyšším cenám energií či už v sektore domácností alebo priemyslu. Diskusia sa bude zameriavať na konkrétne výzvy a riešenia, ktoré Slovensko čelí pri tejto transformácii. V diskusii budete počuť: Michal Ľalík, riaditeľ divízie obchodu SPP Andrej Lednár, analytik, konateľ, Prvá energetickáRastislav Hanulák, advokát a zakladajúci partner advokátskej kancelárie Capitol LegalPetronela Chovaníková, obchodná riaditeľka skupiny Veolia na SlovenskuTomáš Vyležík, obchodný riaditeľ, NET4GAS__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 43/2025

S bojom proti zákazu spaľovákov neprišiel Robert Fico. Prišlo mi to skôr ako hľadanie si zámienky, aby mohol povedať, že dosiahol nejaký úspech, hovorí v podcaste europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS, Obnovme Európu).„Z Európskej počúvam, že na rozdiel od iných krajín Slovensko je pragmatickým partnerom a urobilo na ich popud nejaké zmeny. V Maďarsku je to už dlhší príbeh a Slovensko nie je Maďarsko,” hovorí Veronika Cifrová Ostrihoňová.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 42/2025

Vypočujte si záznam diskusie, ktorú zorganizovali občianske združenie EuroPolicy v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko a pražskou kanceláriou Heinrich-Böll-Stiftung. Podujatie sa konalo 8. októbra 2025 v priestoroch Európskeho informačného centra.V diskusii budete počuť:- Beátu Balogovú, komentátorku denníka SME,- Ivana Godarského, analytika organizácie MEMO98- Pavla Szalaia, vedúceho kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 41/2025

Rozprávať sa o veterných elektrárňach by mali samosprávy už pri tvorbe územných plánov. Neskoré zapojenie verejnosti často vedie k napätiu a šíreniu dezinformácií. Otvorená a férová komunikácia pomáha budovať dôveru medzi obyvateľmi a investormi, hovorí profesionálna facilitátorka Kaja Miková.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 40/2025

Skúsenosti z predchádzajúceho programového obdobia priniesli niekoľko ponaučení. Mali sme veľmi veľa hodnotiacich kritérií, vrátane niektorých subjektívnych, čo nebolo ideálne, hovorí v podcaste generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Michal Fiala. Mimoriadne silný záujem firiem je podľa neho o podporu z nového projektu Zelená podnikom, ale aj z programovej výzvy na zvyšovanie energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, kde počet žiadostí výrazne prevyšuje dostupné prostriedky.Uspejú preto žiadatelia, ktorí okrem splnenia základných podmienok preukážu aj najvyššiu hodnotu za peniaze. „Teraz hodnotíme jeden hlavný merateľný ukazovateľ - koľko energie sa vygeneruje za jedno euro verejnej podpory,” opisuje zmenu.  __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 39/2025 

Ľudia vnímajú Green Deal skôr cez náklady či politiky z Bruselu, než cez konkrétne projekty, ktoré by im zlepšili život, hovorí analytik Tomáš Chabada z Institutu2050. Na Slovensku pritom stále viac podporujeme obnoviteľné zdroje a konkrétne opatrenia než naši českí susedia.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 38/2025 

Situácia po českých voľbách nie je jednoduchá, keďže vládu zostavujú skôr strany neliberálneho prúdu. V spoločnosti sú preto obavy zo „slovenského scenára“ narušenia demokracie. Na rozdiel od Slovenska však máme jednu výhodu, hovorí v podcaste Vladimíra Dvořáková, riaditeľka Masarykovho ústavu vyšších štúdií ČVUT v Prahe.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 37/2025 

Nemám ľuďom za zlé, že dôverujú každému webu, ktorý má v názve slovo správy. Stačí si pomyslieť na to, ako ľahko aj vzdelaní ľudia naletia podvodníkom v iných oblastiach. Aj konšpirácie sú vlastne podvod, len nemá okamžitý dopad na vašu peňaženku, ale okradnú vás o nezávislé myslenie, hovorí v podcaste politológ a člen hodnotiacej komisie Konšpirátori.sk, Pavol Hardoš.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 36/2025 

Bývala podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová v podcaste hovorí, že považuje za zlyhanie, že predsedníčku Ursulu von der Leyen nepresvedčila o potrebe uchovávania SMS správ.  Hovorí aj o rokovaniach so slovenským premiérom Ficom. „Stručne som mu povedala, pán premiér, ak urobíte toto, môže to viesť k finančným stratám. Odpovedal vecne: Pošlem vyjednávačov, nebudem to presadzovať za každú cenu.Za zníženú kvalitu zvuku sa osparvedlňujeme.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na euractiv.skEV 166/23/EPP9. ročník, č. 35/2025 

Na Slovensku sa rodí historicky prvá architektonická politika, ktorá má zároveň slúžiť aj ako zastrešujúci rámec pre eurofondové obdobie 2028–2035. S krajinou musíme narábať zodpovedne. Chceme robiť miesta funkčnejšie, kompaktnejšie, ale aj krajšie, hovorí v podcaste Milota Sidorová.  Milota Sidorová je slovenská urbanistka a krajinná architektka, ktorá sa venuje participatívnemu mestskému plánovaniu a rodovo citlivému navrhovaniu verejných priestorov. Pôsobila ako riaditeľka Kancelárie participatívneho plánovania v Metropolitnom inštitúte Bratislava, aktuálne sa podieľa na tvorbe Architektonickej politiky Slovenska ako externá expertka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, kde do júla 2024 zastávala funkciu podpredsedníčky.  V podcaste si vypočujete: prečo je krása v architektúre tabu, ako vznikala historicky prvá Architektonická politika Slovenska a ako môže uľahčiť čerpanie eurofondov samosprávam, čo pre Slovensko môže priniesť Nový európsky Bauhaus,  ako spojiť environmentálnu udržateľnosť a kvalitu architektonického prostredia, ako sa dá moderne zrekonštruovať panelák, aby vyzeral ako vo Fínsku, ktoré digitálne iniciatívy sú tak unikátne, že by ich Slovensko mohlo exportovať do sveta, ako na dokument reagujú ministerstvá či Európska komisia.  __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 34/2025 

Spojené kráľovstvo bolo dlhé roky po Česku druhou najpopulárnejšou voľbou slovenských študentov, ktorí sa rozhodli odísť na univerzitu za hranice. Dnes tam stále študujú stovky Slovákov, od Brexitu sa však masívne zvýšili náklady na školné a život, ako aj pretlak uchádzačov, hovorí expert na študentskú mobilitu Patrick Obdrzalek.  Môžete byť z bohatšej rodiny, alebo talent premeniť na štipendium či crowdfunding. V každom prípade platí, že „keď na to máte, študovať do Anglicka môžete ísť aj dnes. Ale čaká vás aj veľká konkurencia,” opisuje, ako v posledných rokoch rástol záujem študentov z Číny, Indie a napríklad aj z Nigérie. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 34/2025 

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen predniesla svoj prvý prejav o stave Únie v novom mandáte. Šéfredaktorka Zuzana Gabrižová a vydavateľ Radovan Geist v rozhovore rozoberajú obsah a formu príhovoru ako aj to, čo vypovedá o dnešnej Únii.V podcaste sa rozprávame o tom,aké funkcie prejav o stave Únie plní a kde sú jeho korene;čo hovorí o podpore von der Leyen v Európskom parlamente a problémoch koalície prodemokratických síl;nakoľko správne prioritizuje problémy dnešnej EÚ;čo z toho, o čom hovorila, nie je v rukách Komisie;aké najväčšie prekvapenie priniesol;čo v prejave chýbalo.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 33/2025 

-- Tento rozhovor bol pôvodne publikovaný 5. marca 2025. Vďaka jeho obľúbenosti a počúvanosti ho prinášame do feedu ešte raz. Navyše, o rok končí plán obnovy, čo znamená, že všetky projektu musia byť dokončené k 31. augustu 2026. V podcaste sa dozviete, čo sa zatiaľ podarilo, resp. nepodarilo. Prajeme príjemné počúvanie. --Slovensko má problém so zastaranými a nedostupnými psychodiagnostickými metódami. Vytvoriť jeden takýto test trvá aj dva roky a Slovensko je príliš malou krajinou na to, aby sa to firmám oplatilo. Zmeniť to mal plán obnovy. Po tri a pol rokoch však z neho tento cieľ vypadol. „Celý ten proces sa scvrkol na niekoľko mesiacov. Za taký čas to jednoducho nie je možné stihnúť. Vtedy väčšina inštitúcií, vrátane tej našej, záujem stratila," hovorí v podcaste psychológ zo Slovenskej akadémie vied, Peter Halama. _______________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠euractiv.sk/newsletter-2⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠EV 166/23/EPP 8. ročník, č. 8/2025

-- Tento rozhovor bol pôvodne publikovaný 12. februára 2025. Vďaka jeho obľúbenosti a počúvanosti ho prinášame do feedu ešte raz. Prajeme príjemné počúvanie. --Vláda chodí po regiónoch a rozdáva desiatky tisíc eur zo štátneho rozpočtu len preto, že nevieme využiť desiatky miliónov eur, ktoré nám ležia na stole, hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy o tom, ako Slovensko zlyhalo vo využívaní peňazí, ktoré nám Európska únia posiela na rozvoj vidieka.Ľubomír Andrassy je predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.V podcaste sme sa pýtali:- Prečo si kontrolóri posvietili na fungovanie miestnych akčných skupín a čo zistili,- koľko desiatok miliónov eur slovenské vlády nedokázali doručiť na vidiek,- prečo za to nesie zodpovednosť štát a nie miestne akčné skupiny,- či Slovensko nenávratne príde o peniaze určené pre rozvoj vidieka,- v čom zlyhali ministerstva investícií, pôdohospodárstva a platobná agentúra- ako tento problém riešiť,- prečo boli dve miliardy eur na kompenzácie cien za energie najnehospodárenejším využitím peňazí- či treba pôdohospodársku agentúru rozpustiť a vybudovať nanovo,- či sa vie PPA už lepšie chrániť pred korupciou a podvodmi._______________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠euractiv.sk/newsletter-2⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠EV 166/23/EPP 8. ročník, č. 5/2025

Štvrtá vláda Roberta Fica je dosť odlišná od tých predchádzajúcich. Nehľadí na konzekvencie, akým spôsobom poškodzuje naše bilaterálne alebo multilaterálne vzťahy, hovorí v podcaste expert na zahraničnú politiku Miroslav Wlachovský.  __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 30/2025 

Portál EURACTIV Slovensko zorganizoval diskusiu o tom, prečo na Slovensku nefunguje potravinová pomoc a čo bráni tomu, aby sa prebytočné potraviny dostávali k ľuďom v núdzi. Zástupcovia verejného sektora, biznisu aj občianskej spoločnosti hľadali spôsoby, ako nastaviť systém redistribúcie, ktorý zníži plytvanie a posilní sociálnu pomoc.Diskutovali: Alexandra Kolarik, výkonná riaditeľka Platforma potravinovej pomoci SlovenskoJakub Lunter, zástupca spoločnosti LunterFilip Macák, generálny sekretár, Slovenská katolícka charita__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 29/2025

Integrovaná doprava je ojedinelá časť národného strategického plánu, ktorú sa darí napĺňať. Vzhľadom na malosť krajiny by malo byť možné, aby človek na jeden lístok v spoločnom systéme cestoval od Svidníka po Bratislavu, hovorí v podcaste riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. S ostatnými cieľmi sa však Slovensku nedarí. Meškajú investície do železničnej infraštruktúry, k dokončeniu sa nepribližuje ani D1 do Košíc, čoraz viac mostov je v havarijnom stave. A eurofondy, ktoré by mohli pomôcť investičné dlhy zaplátať, sa podľa Mateja čerpajú nesystematicky. „Na Slovensku nie je hrdina ten, ktorý dodržiava proces, termíny a čerpá eurofondy kvalitne, načas a za účelom, na ktorý boli určené. Hrdinom je ten, kto na konci dňa zachráni peniaze, keď nám hrozí, že prepadnú, a na niečo ich minie. To vyspelé krajiny nikdy nerobia,” hovorí.  Ondrej Matej do minulého roka pôsobil na Ministerstve dopravy ako externý poradca ministrov. V minulosti pôsobil aj ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľnárodného dopravcu, železničnej spoločnosti Slovensko - ZSSK.V podcaste sme sa rozprávali:o tom, ako sa vláde darí zlepšovať dopravnú infraštruktúru na Slovensku a pri ktorých úspechoch bol minister v správnom čase na správnom mieste?Ako sa Slovensku darí plniť Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030, ktorý spomína aj dekarbonizačné záväzky v rámci Zelenej dohody EÚ?čo je najväčšou prekážkou v snahe dostať viac ľudí z osobných áut do verejnej dopravy?Stihne Slovensko vyčerpať dopravné eurofondy včas, alebo hrozí, že niečo prepadne?ako vníma prebiehajúcu reformu kohéznej politiky, ktorá aj v súlade s tlakom na zvyšovanie výdavkov do obrany počíta s tzv. duálnymi projektami.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 28/2025

Neviem si predstaviť, že by štát realizoval investície do regionálnych ciest, alebo do mosta pri mestskom úrade, reaguje Branislav Zacharides na slová ministra Samuela Migaľa, že občanom je jedno, či most alebo cestu postaví samospráva alebo štát. Branislav Zacharides je predseda Sekcie regionálneho rozvoja a eurofondov ZMOS a zároveň člen Európskeho výboru regiónov. V podcaste hovorí o tom:ako eurofondy využívajú vo Vrútkach, ako by si vedeli predstaviť ďalšie využitie;ako vníma debatu o zmrazených 200 miliónov z decentralizovaných eurofondov pre samosprávy;o práci v Európskom výbore regiónov;a o tom, ako vidí debatu o reforme verejnej správy. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 27/2025

Záznam diskusie z AGROFÓRA__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 26/2025

Súčasné bezpečnostné prostredie núti krajiny prehodnocovať svoju neutrálnu politiku. Švédsko a Fínsko sa jej vzdali už pár týždňov po ruskej invázii na Ukrajinu, lebo zistili, že už nedokáže dostatočne garantovať ich národnú bezpečnosť. Aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom ani EÚ, ani NATO, dnes posilňuje svoje partnerstvo s oboma blokmi, hovorí najvyššie postavená Slovenka v NATO Barbora Marônková. V rozhovore o výsledkoch summitu NATO v Haagu sa dozviete: - aké sú záruky, že nový cieľ 5 percent HDP do obrany budú členské štáty NATO naozaj napĺňať a nebude sa opakovať scenár s 2 percentami, ktoré viaceré nedosiahli ani po 11 rokoch, - aké vážne sú varovania pred možným útokom Ruska na územie NATO a či nie je deadline na zvýšenie obranných výdavkov v rok 2035 už príliš neskoro, - ako je to s „výnimkou“ pre Španielsko a či je férová voči ostatným krajinám Aliancie, - či má európsky obranný priemysel dostatočné kapacity na to, aby vyhovel zvýšenému dopytu po zbrojení, - čo všetko sa môže započítať do 1,5 percenta HDP z nového záväzku, do ktorého spadajú výdavky súvisiace s obranou – a nakoľko je Aliancia pripravená na „kreatívne účtovníctvo“ zo strany členských štátov, - ako vníma úvahy o neutralite, ktoré spustil výrok premiéra Roberta Fica, a akú rolu zohráva Slovensko v NATO.  __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 25/2025

Vypočujte si záznam diskusie na konferencii Agroforum 2025, ktorú sme organizovali v AgroBioTech, výskumnom centre Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. V diskusii vystúpili:- Jozef Šumichrast, podpredseda SPPK- Jozef Ridzoň, ornitológ, člen SOS/BirdLife Slovensko- Maroš Kminiak, predseda zväzu Ekotrend- Lukáš Hríbik, konzultant a špecialista na podávanie priamych platieb, Agro evidencia s.r.o.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 24/2025

"Slovensku chýba konceptuálny program rozvoja investícií, na ktoré by sa eurofondy len napájali a spájali sa s ostatnými verejnými zdrojmi. Potrebujeme riešiť plán akceptovaný celou politickou reprezentáciou," hovorí Ladislav Šimko z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.  Generálny riaditeľ sekcie riadenia programu Slovensko a koordinácie fondov EÚ na MIRRI - Ladislav Šimko - v podcaste vysvetľuje: aké bariéry máme pre lepšie využívanie eurofondov,prečo je dôležité reagovať na revíziu eurofondov a presmerovať ich na nové priority,či samosprávam ostane 400 miliónov, o ktoré majú obavu,čo čaká od nového programového obdobia,ako Slovensko argumentuje v rokovaniach o novom rozpočte EÚ a novej kohéznej politike.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 23/2025

Program Slovensko priniesol najväčšiu decentralizáciu eurofondov od vstupu do EÚ. Regióny sami rozhodujú, na aké projekty európske peniaze využijú. Zlepšilo to aj kvalitu projektov a efektivitu čerpania?  Prečo zatiaľ nevidieť výsledky nového systému na nábehovej krivke čerpania? Bude to dôvod pre štát, aby peniaze regiónom zobral? A čo bude s regionálnymi stratégiami, keď sa prílev eurofondov zníži?Diskutovali:Branislav Zacharides, primátor mesta Vrútky, Združenie miest a obcí SlovenskaBarbora Lukáčová, riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov, Bratislavský samosprávny krajLadislav Šimko, generálny riaditeľ riadenia Programu Slovensko a koordinácie fondov EÚ, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácieJaroslav Ivančo, podpredseda Najvyšší kontrolný úrad SR __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 22/2025

Prezident Peter Pellegrini na 37. sneme Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyhlásil, že Slovensko už nemá na čo čakať a musí sa pustiť do veľkej reformy verejnej správy. Jeho slová podporil aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.Čo by mala riešiť nová reforma riadenia štátu? Má sa prekopať územnosprávne členenie Slovenska? Čo znamená, že sa musí znižovať počet obcí? A kto má prísť s prvým nástrelom reformy – štát alebo samosprávy?Diskutovali:Michal Kaliňák, štátny tajomník, MV SRMichal Sýkora, starosta Štrby, a bývalý predseda ZMOSJaroslav Ivančo, podpredseda NKÚ SRMária Paličková, Výkonná podpredsedníčka Asociácie kontrolórov územnej samosprávyViktor Novysedlák, riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 21/2025

Prečo sa po roku farmári vrátili s traktormi pred európske inštitúcie? Prečo sa do protestov zapojili slovenskí poľnohospodári? Aký vplyv majú tieto protesty na rozhodovanie európskych inštitúcií? Rozprávala sa šéfredaktorka EURACTIV Slovensko Zuzana Gabrižová s redaktorom Mariánom Koreňom __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 20/2025

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa v roku 2022 v Európskej únii vyhodilo viac ako 59 miliónov ton potravín. V prepočte na osobu je to 132 kilogramov ročne – a to je len priemer. Zodpovednosť je však nielen na veľkých reťazcoch, ktoré lákajú na akcie jedna plus jedna zadarmo.  Podcast je záznamom z našej verejnej diskusie, preto prosím ospravedlňte kvalitu zvuku.__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 19/2025

Mudroňová z organizácie Človek v ohrození popisuje, ako ženy žijúce v generačnej chudobe používajú miesto vložiek nastrihané handry, čo môže viesť k rôznym infekciám až problémom s plodnosťou. Matky tiež dcéram radšej napíšu ospravedlnenku, aby sa v škole nemuseli hanbiť za zašpinené oblečenie.Navrhuje preto, aby štát ženám cez lekárne distribuoval menštruačné potreby zadarmo. „Náklady by neboli vyššie ako náklady na liečenie chorôb spôsobených používaním nehygienických potrieb,“ myslí si. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 18/2025

V Európe máme množstvo príkladov, kde k obnove infraštruktúry dochádza cez dlhopisy, či už vo vodárenstve alebo v energetike. Obnovu vodárenskej siete sledujeme, pretože Slovensko v porovnaní s ostatnými skôr zaostáva. To je aj dôvod, prečo chceme túto tému otvoriť počas kontroly na Slovensku, hovorí europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý na Slovensku povedie misiu Výboru pre kontrolu rozpočtu.  __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 17/2025

Po personálnych zmenách na Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktoré nastali po voľbách, razantne klesla kvalita a čiastočne aj počet trestných oznámení, ktoré agentúra posúva Európskej prokuratúre (EPPO), hovorí európsky prokurátor za Slovensko JURAJ NOVOCKÝ.V podcaste sa dozviete: • koľko peňazí „zachránila“ za necelé 4 roky Európska prokuratúra,• kde sa vyskytuje najviac podvodov a kde sú najväčšie škody,• ako spolupracuje EPPO s Národný kontrolným úradom,• prečo nedozoruje kauzu Dobytkár,• prečo sa mafia sťahuje z drog do podvodov,• že EPPO už na Slovensku rieši aj prípad súvisiaci s Plánom obnovy,• čo by potrebovala EPPO na efektívnejšiu činnosť. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na EV 166/23/EPP9. ročník, č. 16/2025

Hraboš sa na Slovensku premnožoval už pred biopásmi, hovorí profesor Ivan Baláž z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, „V Dánsku a v Španielsku výskumom zistili, že nie je preukázateľný vzťah medzi biopásmi a nárastom populácie hraboša poľného,“ argumentuje výskumník ktorý monitoruje stavy populácií hraboša poľného vo vybraných lokalitách. „My by sme to chceli experimentálne potvrdiť aj na Slovensku v podmienkach strednej Európy. To ale vyžaduje aj podporu zo strany štátu“ dodáva. Regulovať stavy hraboša by podľa neho pomohlo spestrenie poľnohospodárskej krajiny. Hrabošovi sa totiž dobré darí vo veľkých monokultúrnych poliach, kde nežijú jeho prirodzení predátori. V podcaste si vypočujete: - Prečo sa hraboš poľný tak rýchlo rozmnožuje a prečo robí také veľké škody, - kedy sa dá hovoriť o tom, že je hraboš premnožený,- či poľnohospodárov čaká ďalšia sezóna premnoženého hraboša,- ako sa v praxi zisťuje, aká je populácia hraboša, - či vedia výskumníci varovať poľnohospodárov už pred začiatkom sezóny, - čo všetko vplýva na jeho premnoženie, - či k populačnej explózii hraboša prispeli biopásy, - ktoré poľnohospodárske postupy prispievajú k jeho premnoženiu, - prečo je monitoring hraboša poľného na Slovensku v zlom stave,- ako sa dá voči hrabošovi brániť. __________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠euractiv.sk/newsletter-2⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠EV 166/23/EPP 9. ročník, č. 15/2025

Priama elektrifikácia priemyslu je logickejšia ako využívanie vodíka -  nielen z hľadiska životného prostredia, ale aj preto, že elektrické technológie sa dajú ľahko kúpiť, kým vodíka sa zatiaľ vyrába málo a nevieme ho efektívne distribuovať.Tento podcast je záznamom našej diskusie, prosím ospravedlňte nižšiu kvalitu zvuku__________________________Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] denný newsletter portálu EURACTIV Slovensko a získajte aktuálne spravodajstvo z EÚ každý pracovný deň na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠euractiv.sk/newsletter-2⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠EV 166/23/EPP 9. ročník, č. 14/2025