Karty na stôl s Norom Dolinským

Vláda si dala načas! Napriek tomu, že zákon o dlhovej brzde jej kázal požiadať o vyslovenie dôvery bezodkladne už na jeseň minulého roka, urobila tak bleskovo až na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Premiér podľa politológa Miroslava Řádka nešiel do hlasovania o dôvere skôr z jednoduchého dôvodu. Chcel mať istotu výsledku.„Robert Fico je politik, ktorý nerád ide do rizika. On jednoducho ide do hlasovania vtedy, keď vidí, že to má naozaj šancu na úspech,“ hovorí Miroslav Řádek s tým, že išlo o neistotu v samotných poslaneckých kluboch Hlasu a SNS. „On si vyslovene počkal na moment, keď videl, že je to priechodné."

Najväčšia reforma liekovej politiky za posledné roky má zrýchliť vstup inovatívnych liekov a zjednodušiť ich schvaľovanie. Prezidentka pacientských organizácií Mária Lévyová však upozorňuje, že napriek pozitívnym zmenám zostáva otvorená otázka doplatkov, dostupnosti a rozdielov medzi pacientmi.Rezort zdravotníctva rozbehol rozsiahlu reformu liekovej politiky, ktorá má priniesť rýchlejší a jednoduchší prístup pacientov k liekom. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová upozorňuje, že problém dostupnosti liekov je u nás dlhodobý. „Slovenskí pacienti sa stretávajú s problémami, čo sa týka dostupnosti inovatívnych liekov, ale aj bežných liekov."

Slovenská republika od 1. júla 2026 oficiálne zasadla do kresla predsedníckej krajiny Višegrádskej štvorky (V4). Toto ročné obdobie, ktoré potrvá do 30. júna 2027, predstavuje kľúčovú príležitosť pre našu krajinu formovať politiku stredoeurópskeho regiónu v čase, kedy je jednota a efektívna spolupráca dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Slovenské predsedníctvo má ambiciózny plán. Okrem štandardných diplomatických rokovaní sa očakáva aj stretnutie prezidentov členských krajín V4, ktoré sa bude konať v Trenčíne, čo podčiarkuje snahu o prehĺbenie vzájomných kultúrnych a politických väzieb. Nadchádzajúci rok bude pre slovenskú diplomaciu skúškou schopnosti balansovať medzi národnými záujmami a potrebou celoeurópskej solidarity. Verejný priestor aktuálne zamestnáva aj téma pripravovaného referenda. Diskusia sa sústredí nielen na politické dopady, ale aj na finančnú náročnosť celého procesu. Odhadované náklady na zrealizovanie referenda, ktoré má rozhodnúť o otázkach, ako je zrušenie doživotnej renty pre premiérov, sa pohybujú v rozmedzí 10 až 13 miliónov eur. 

Štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák v rámci veľkej reformy pripúšťa, že niektoré malé obce na Slovensku by mohli stratiť svoju samostatnosť. Argumentuje zefektívnením systému, no časť samospráv varuje pred stratou autonómie.Samosprávy by mali fungovať po novom. Jedným z hlavných argumentov legislatívnych zmien je zavedenie rovnakých pravidiel pre mestá, obce a vyššie územné celky. „Ak sa chceme dostať k reforme, musíme najskôr vyčistiť ihrisko, aby bol rovnaký meter a rovnako dlhý pre každého,“ hovorí Kaliňák.Súčasťou plánov sú úpravy postavenia hlavných kontrolórov, pravidiel nakladania s majetkom, združovania samospráv či budúceho financovania prenesených kompetencií. „Sedem percent obcí nemá žiadneho kontrolóra, jedna tretina obcí má kontrolórov s úväzkom pod desať percent a ďalšia tretina má kontrolórov s úväzkom nad sto percent."

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) nešetrí kritikou na súčasný stav verejných financií a fungovanie parlamentu. Hoci vládne inštitúcie prezentujú rast ekonomiky, realita v peňaženkách občanov je podľa neho iná a krajinu čaká po volebnom roku 2027 náročné obdobie.Viskupič, ktorý pôsobí aj ako podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet, ostro odmietol tvrdenia, že politici počas leta nepracujú. Poukázal na fakt, že verejnosť vníma nízku frekvenciu schôdzí parlamentu ako nečinnosť, no v skutočnosti je legislatívny proces blokovaný komplikovanou politickou situáciou. Podľa poslanca je najväčším problémom Slovenska práve neschopnosť štátu hospodáriť, čo sa prejavuje v neustálom raste výdavkov, ktoré zaťažujú rozpočet a brzdia hospodársky rozvoj.„Na každom zasadnutí, na každej schôdzi sa prijímajú zákony, ktoré škodia ekonomike, škodia krajine," hovorí Viskupič.Reforma verejnej správy a nutnosť šetriť sú podľa Viskupiča nevyhnutnosťou, bez ktorej sa Slovensko neposunie vpred. Strana SaS, ktorej je členom, preto presadzuje zmenu prístupu k štátnym financiám vrátane adresnejšej pomoci dôchodcom, aby sa predišlo ďalšiemu prehlbovaniu deficitov.

Dlh štátnych nemocníc, ktorý presahuje miliardu eur, je problém, ktorý zdedila každá vláda a minister. Voči Slovensku prebieha konanie o porušení práva (infringement) zo strany Európskej komisie pre nedodržiavanie lehôt splatnosti faktúr, pričom komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o pokute. Minister zdravotníctva bezprostredne po nástupe do funkcie rokoval v Bruseli s komisárom a dohodol sa na zriadení pracovnej skupiny s Európskou komisiou, aby komunikovali a riešili problémy.Nárast dlhu je problémom dlhodobých záväzkov, za ktoré sa platia obrovské úroky Minister zdravotníctva  je blízko k dohode s veriteľmi o „veľmi rozumnej dohode“, ktorej podmienkou je, aby sa dlh prestal tvoriť a aby sa neplatili nezmyselné úroky. Ak sa tieto presvedčivé kroky realizujú, Európska komisia nepotrestá Slovensko v rámci infringementu."Ja som presvedčený, že sme takto blízko na dohode práve s tými veriteľmi, ktorí sú, keď chcete, vlastníkmi toho dlhu, aby sme sa dohodli na veľmi rozumnom riešení dlh sa ďalej tvoriť nesmie. Ale na druhej strane nesmieme platiť nezmyselné úroky, ktoré sú 12, neviem koľko, 14 percent," hovorí minister zdravotníctva Kamil Šaško

V najnovšej epizóde nášho podcastu sa ponoríme do hodnotenia dvoch rokov pôsobenia prezidenta Petra Pellegriniho. S politológom Miroslavom Řádkom z Trenčianskej univerzity diskutujeme o kľúčových otázkach jeho mandátu:Prezidentská suverenita: Je Peter Pellegrini v rozhodovaní dostatočne suverénny alebo podriadený svojmu bývalému straníckemu šéfovi Robertovi Ficovi?Výkon funkcie: Ako sa prezident vyrovnáva s kontroverznými nomináciami veľvyslancov a kritikou koaličných partnerov, napríklad Andreja Danka?Zahraničná politika: Aké meno robí Slovensku v zahraničí?Porovnanie s predchodcami: S kým sa dá Peter Pellegrini porovnať v histórii samostatného Slovenska?Budúcnosť: Bolo jeho skoré oznámenie kandidatúry na druhé funkčné obdobie predčasné?Prezident všetkých občanov?: Snaží sa o to, a darí sa mu to?

Slovensko sa nachádza v ekonomicky náročnom období. Verejné financie sú pod tlakom a súčasná vláda sa podľa bývalého premiéra Ľudovíta Ódora snaží konsolidovať spôsobom, ktorý brzdí hospodársky rast. V diskusii upozornil, že kým sa politici sústredia na vzájomné útoky, krajina potrebuje konkrétny plán na riešenie investičného dlhu a reformu sociálneho systému.„A podľa mňa sa budeme rozprávať možno o desiatich, dvadsiatich percentách najchudobnejších dôchodcov, ktorí by mali dostať 13. dôchodky, ale bohužiaľ na veľmi viac to nepôjde. Ale opäť opakujem, veľmi bude záležať na tom, aký deficit zanechá táto vláda. Čím bude ten deficit vyšší, oproti plánom, tak o to bude menší priestor, o to menší počet dôchodcov sa podarí uchrániť," myslí si Ľudovít Ódor.Ódor kritizuje aktuálnu vládu za to, že bremeno konsolidácie prenáša takmer výlučne na občanov a firmy prostredníctvom zvyšovania daní a odvodov. „Ak na Slovensku bude konsolidácia len na úkor firiem a peňaženiek ľudí, ekonomický rast to pribrzdí,“ uviedol s tým, že výsledky tohto prístupu zatiaľ nie sú viditeľné. V podcaste sa ďalej dozviete:Prečo je podľa Ódora súčasná politika príliš polarizovaná a zameraná na konflikty namiesto riešení. Ako by mala vyzerať skutočná konsolidácia verejných financií a prečo je nevyhnutná adresnosť v sociálnej pomoci. Plán "TRESK": konkrétne kroky pre konkurencieschopnejšie Slovensko vrátane zrušenia transakčnej dane a zníženia odvodového zaťaženia práce. Kritický pohľad na investičný dlh Slovenska a potrebu zefektívniť čerpanie eurofondov po vzore Poľska

Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) prišlo s inovatívnym projektom na pomoc najmenším obciam. Týkal sa vyše 1100 obcí s menej ako 500 obyvateľmi). Projekt by umožnil získať podporu vo výške 27 000 eur. V rámci projektu boli predschválené katalógy projektov (napr. chodníky, cesty, lávky, zeleň) vypracované v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. Celá administratíva bola zjednodušená na "zjednodušené vykazovanie nákladov", čím by starostom odpadla starosť s projektovou prípravou. Projekt bol ale bohužiaľ minulý týždeň odmietnutý hlasovaním v dvoch komisiách, čo znamená, že sa nebude realizovať. Štátny tajomník Richard Maraček je sklamaný z postupu samosprávnych krajov: "Nerozumiem tomu, prečo župy vôbec váhajú pomôcť malým obciam do 500 obyvateľov,". 

Politológ Miroslav Řádek komentuje aktuálne politické témy. V najnovšom podcaste sa venuje nomináciám na posty veľvyslancov. Petra Kmeca považuje za skúseného diplomata, ktorý sa vracia k svojej profesii, ale Radačovského nomináciu na Cyprus vníma ako "politickú trafiku" a reputačné riziko pre Slovensko vzhľadom na jeho kontroverzný verejný obraz a nedostatok diplomatických skúseností. "Nemá žiadnu doterajšiu skúsenosť a spôsobením na nejakom zastupiteľskom úrade. V prípade pána Radačovského ide o jasnú politickú trafiku. Myslím, že takéto riešenia vo vládnej koalícii sa môžu vrátiť celému štátu v podobe reputačného rizika alebo nejakých diplomatických fópa," hovorí politológ.V podcaste si ďalej môžete vypočuť hodnotenia politológa o:spore medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabomodvolávaní Roberta Kaliňáka a kauze prešovskej nemocniceprečo je Tibor Gašpar na pozícii podpredsedu parlamentu pre Smer problémhrozbe kultúrno-etickej polarizácie pre homosexuálne manželstvá o spolupráci PS a maďarskej Aliancii 

Diskusia sa začala témou, ktorú SaS otvorila pred niekoľkými mesiacmi podaním na Generálnu prokuratúru SR, podozrením, že Ruská federácia pred voľbami v roku 2020 manipulovala verejnú mienku v prospech strany Smer. „Včera som bol vypovedať k danému problému. Som veľmi rád, že toto vyšetrovanie pokračuje ďalej,“ vyhlásil šéf SaS Branislav Gröhling s tým, že podozrenia sa opierajú o medializované prepisy rozhovorov medzi maďarským a ruským ministrom zahraničných vecí.Keď mu moderátor pripomenul, že koalícia naopak obviňuje opozíciu z využívania britských peňazí na predvolebné kampane, Gröhling v tom vidí zásadný rozdiel: „To bola transparentná kampaň mimovládnej organizácie, ktorá vyzývala ľudí, aby išli voliť. Vedeli sme, koľko to stálo, nikto sa s tým netajil. Tu máte druhú stranu, kde to bolo pod rúškom tajomstva, kde si volali jednotliví ministri a Rusko chcelo zasahovať.“ Od vyšetrovania očakáva, že polície a súdy dajú verejnosti jasné svetlo a potvrdia, že k ovplyvňovaniu skutočne dochádzalo.

Situácia v našej spoločnosti začína byť alarmujúca. Deti trávia na internete hodiny a podľa odborníkov to má devastačné následky. Podpredseda KDH a bývalý minister školstva Ján Horecký v rozhovore otvorene prehovoril o radikálnom návrhu zákona, ktorý má obmedziť sociálne siete pre deti do 16 rokov. A jeho slová o závislosti mladých Slovákov doslova mrazia!Podľa najnovších štatistík Úradu komisára pre deti visia mladí Slováci na telefónoch celé hodiny. Viac ako 11 percent z nich strávi na sociálnych sieťach šesť a viac hodín denne. KDH preto prichádza s tvrdou reguláciou, ktorá už stihla rozdúchať vášnivé debaty. Nejde však o prehnaný zásah štátu do súkromia rodín?Bývalý minister školstva a poslanec za KDH Ján Horecký v rozhovore vytiahol ťažké kalibre v podobe lekárskych a psychiatrických dát. Vplyv nekontrolovaného scrollovania na detskú psychiku prirovnal k najtvrdším drogám. Komerčné platformy totiž cielene útočia na tie najzraniteľnejšie miesta našich ratolestí.„Tie dopamínové dráhy v ich mozgoch boli nerozoznateľné – ja by som nevedel povedať, ktorý mozog tá snímka je od heroínistu a ktorý od dieťaťa, ktoré trávi päť hodín na sociálnych sieťach,“ šokuje exminister školstva.

Ako vnímajú politiku predsedovia mládežníckych liahní strany Smer a SaS? Sú iní ako ich stranícki lídri vo vrcholovej politike? V čom by sa vedeli zhodnúť a v čom nie. Na otázky Nora Dolinského odpovedajú Tobias Longauer (Mladí sociálni demokrati) a Nikolas Prejsa (Mladí SaS).V relácii sa budú venovať aj týmto otázkam:Vládna stabilita a kauza Tomáša TarabuJednota opozície a spolupráca s Igorom MatovičomMladí ľudia a odchod do zahraničiaZmeny rokovacieho poriadku parlamentuZahraničná politika, rezolúcie EÚ a vzťahy s Ruskom

 Slovenská politická scéna opäť pripomína rozbúrené more. Kým vládna koalícia čelí varovnému prstu z Bruselu v podobe hrozby straty eurofondov a hľadá vnútornú dohodu na rozpočte, opozícia sa zmieta vo vlastných problémoch. Kauzy okolo rodinných dotácií lídra PS Michala Šimečku otvárajú vážne otázky o politickej kultúre. Kam až môže zájsť polarizácia našej spoločnosti? V novom diely podcastu Karty na stôl rozoberajú  horúce politické aktuality politológovia Radoslav Štefančík a Miroslav Žádek. Európsky parlament už po druhýkrát zdvihol varovný prst smerom k slovenskej vláde. 347 europoslancov hlasovalo za rezolúciu o stave právneho štátu na Slovensku a vyzvalo Európsku komisiu, aby zvážila pozastavenie eurofondov.Je táto hrozba reálna, alebo ide len o „politický manifest“, ako tvrdí premiér Robert Fico? Funguje na Slovensku právny štát, alebo sme sa vybrali po maďarskej ceste a prebrali od Viktora Orbána pomyselnú vlajkovú loď kritizovaných krajín?V druhej časti diskusie sa politológovia  pozreli na turbulencie na slovenskej politickej scéne. Lídrom Progresívneho Slovenska zmieta kauza dotácií v jeho blízkej rodine a z radov koalície silnejú hlasy na jeho výmenu z postu podpredsedu parlamentu. Aká je politická kultúra na Slovensku a ako na tieto kauzy reagujú voliči?

Finančná správa SR čelila v posledných týždňoch ostrej kritike kvôli medializovanému prípadu uloženia likvidačnej pokuty drobnému stánkarovi z Kvetoslavova. Šéf Finančnej správy  v rozhovore potvrdil zvrat v kauze, no zároveň obhajoval dôležitosť kontrol a predstavil prvé úspechy nového systému bezhotovostných QR platieb.Prípad uloženia pokuty vo výške 1 500 eur malému predajcovi vyvolal obrovské emócie. Podľa šéfa daniarov bola téma zbytočne spolitizovaná, čo viedlo až k osobným útokom a vyhrážkam smrťou smerom k zamestnancom Finančnej správy, čo po rokoch od atentátu na premiéra považuje za neakceptovateľné.Prezident daniarov však oficiálne potvrdil, že Finančná správa v tomto prípade pochybila. „Urobili sme procesnú chybu. To je dôvod, prečo sme pristúpili k vyhodnoteniu odvolania tak, že bude vyhovené podnikateľovi a pokuta mu bude vrátená v plnom rozsahu,“ vyhlásil Jozef Kiss. Zároveň však dodal, že nebyť tejto procedurálnej chyby, pokuta by bola zákonná, keďže kontrolóri len uplatnili minimálnu sadzbu určenú platnou legislatívou.Čo sa dozviete v tejto epizóde?Kauza „stánkar“ uzavretá: Prezident FS potvrdil, že Finančná správa urobila procesnú chybu a pokuta vo výške 1 500 € bude podnikateľovi vrátená v plnom rozsahu. Ako reaguje na vlnu kritiky a vyhrážky, ktorým čelili kontrolóri?Majú kontrolóri „plán“ na pokuty? Jozef Kiš otvorene odpovedá na špekulácie o tom, či zamestnanci daniarov musia povinne vybrať určité percento pokút.Ako vyzerá férová kontrola? Sú kontrolóri zameraní na detaily typu diakritika na bločku, alebo hľadajú skutočné podvody a úniky?QR platby oslavujú úspech: Od 1. mája 2026 sa naplno spustili bezhotovostné QR platby. Daniari hlásia prekonanie hranice 1 milión eur a viac ako 30-tisíc úspešných transakcií.

Dva roky po atentáte je spoločnosť stále rozdelená. Predseda vlády Robert Fico si svoje druhé narodeniny, ako ich sám nazval, odmakal najskôr športom a potom v Handlovej. Ako do toho celého zapadá rozdelená spoločnosť kvôli langošu a aké vyhrážky prichádzajú politikom a zamestnancom finančnej správy kvôli pokute za langoš? To všetko a oveľa viac sa dozviete v relácii TU A TERAZ s Norom Dolinským a Dávidom Lazorom.

Nový maďarský premiér Péter Magyar je vo funkcii len desať dní, no jeho doterajšie kroky už vyvolávajú intenzívne diskusie nielen doma, ale aj na Slovensku. V relácii Karty na stôl to uviedol politický analytik a poradca ministra životného prostredia SR György Gyimesi. Podľa jeho slov sú slovensko-maďarské vzťahy na vládnej úrovni momentálne pokazené, čo pripisuje odlišnej politickej línii Magyara v porovnaní s predchádzajúcim vedením Fideszu.Gyimesi v diskusii poukázal na to, že Magyar začal svoju premiérsku kariéru mimoriadne populisticky. Ako príklad uviedol zverejňovanie záberov zrekonštruovaných štátnych budov či medializáciu skartovania dokumentov na ministerstvách. „To sú populistické veci, ktoré ukazuje občanom, ale on im nehovorí to, čo za to dostanú,“ reagoval Gyimesi s tým, že Magyar zatiaľ nepredstavil reálne riešenia na zlepšenie socio-ekonomickej situácie Maďarov. Zároveň však dodal, že nový premiér má po voľbách obrovský mandát a ústavnú väčšinu, takže má všetky predpoklady na to, aby svoje sľuby splnil.

Minister Samuel Migal oficiálne potvrdil to, o čom sa v kuloároch už dlhšie špekulovalo, bude kandidovať na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK). V otvorenom rozhovore vysvetlil, prečo sa rozhodol opustiť ministerské kreslo, ako vníma súčasný stav kraja a prečo je podľa neho čas na zásadnú zmenu v regionálnej politike.Slovenskom v posledných týždňoch rezonovala téma možného pozastavenia eurofondov, no minister Migal upokojuje situáciu a prináša konkrétne čísla. Podľa jeho slov sa pod súčasným vedením podarilo tempo čerpania európskych peňazí strojnásobiť. Práve tieto skúsenosti s riadením investícií chce teraz preniesť priamo domov, do Prešovského kraja.Migal dlhodobo kritizuje prístup, kedy sa o osude regiónov rozhoduje z Bratislavy bez reálnej znalosti miestnych problémov. Rozhodnutie kandidovať preto vníma ako prirodzený krok, pričom v prípade úspechu plánuje dodržať zákon a opustiť ministerskú stoličku.„Nechcem sedieť na troch-štyroch stoličkách, ale chcem sa venovať reálne jednej veci a tej poctivo. [...] Prišla tá požiadavka regiónov, tých starostov, tých primátorov, aby reálne bol politik, ktorý bude v regióne a odtiaľ bude robiť tú politiku a odtiaľ bude prinášať tie konkrétne riešenia.“

Martin Venhart, ktorý stojí na čele SAV zhruba rok, zažil krst ohňom. Do funkcie nastupoval v turbulentnom období, keď v spoločnosti tvrdo rezonovala téma analýzy vakcín proti ochoreniu COVID-19. Zatiaľ čo vtedy veda hľadala cestu z pandémie, dnes musí bojovať s iným, rovnako nebezpečným vírusom – s dezinformáciami a samozvanými "odborníkmi" na sociálnych sieťach.Extrémnym prejavom nedôvery voči vede je podľa neho masívne odmietanie očkovania. A zďaleka už nejde len o covid! Šéf SAV upozorňuje na alarmujúci trend, keď rodičia odmietajú základné očkovania proti tetanu či bežným detským chorobám.Dôsledky môžu byť podľa neho úplne fatálne a vracajú nás desiatky rokov do minulosti. „Očkovanie je v skutočnosti jeden z najvýznamnejších objavov, aké ľudstvo urobilo,“ prízvukuje Venhart. Pri pomyslení na návrat chorôb, ktoré v minulosti kosili deti, neskrýva emócie. „Naozaj by som sa nechcel dožiť dňa, že by som sa musel pozerať na to, ako má moja dcérka tetanus,“ povedal otvorene, pričom pripomenul aj zabudnuté hrôzy v podobe takzvaných železných pľúc, v ktorých končili pacienti, ktorí nedokázali sami dýchať.

 Koalícia navrhuje umožniť voľbu na zastupiteľských úradoch, no zároveň sa uvažuje o zrušení voľby poštou. Martin Klus ocenil rozšírenie možností o ambasády, no kritizoval snahu zrušiť fungujúci systém pošty. Miroslav Žádek poukázal na to, že zmeny sú motivované politickým prospechom, keďže voliči v zahraničí častejšie volia opozíciu.  Diskutujúci rozoberali podozrenia z netransparentného financovania občianskeho združenia Projekt Fórum, prepojeného s rodinou Michala Šimečku. Politológovia kritizovali slabú krízovú komunikáciu PS a fakt, že hnutie, ktoré sa profilovalo ako „kladivo na korupciu“, má teraz problém vysvetliť pochybenia vo vlastných radoch. Hovorilo sa aj o možnej výmene lídra (mená ako Korčok či Ódor). "Môže sa Michal Šimečka tváriť, že sa to týka len rodinného príslušníka, ale zdá sa podľa najnovších dôkazov, že teda nie celkom," uviedol Martin Klus. 

Po ročnej politickej odmlke sa zakladateľ strany SaS Richard Sulík vracia do aktívneho politického boja. V rozhovore otvorene prehovoril o dôvodoch svojho odchodu z materskej strany, o nových politických spojenectvách aj o konkrétnych plánoch, ako chce zmeniť Slovensko po voľbách v roku 2027.Sulík priznal, že po 15 rokoch v politike potreboval oddych, no definitívnym impulzom pre jeho odchod z SaS bolo vylúčenie Jany Bittó Cigánikovej. Podľa jeho slov sa strana, ktorú 17 rokov budoval, ideologicky posunula smerom k Progresívnemu Slovensku, čo už nekorešponduje s jeho videním sveta. Zároveň však odmietol kritiku, že stranu riadil ako vlastnú firmu, pričom aktuálne dianie v SaS považuje za dôkaz jej vnútornej demokracie.Sulíkovým hlavným cieľom pre rok 2027 je zostavenie funkčnej pravicovej vlády, v ktorej však nevidí miesto pre svojho bývalého koaličného partnera. „Najväčším problémom opozície je Igor Matovič,“ vyhlásil Sulík s tým, že jeho ambíciou je ponúknuť voličom alternatívu, ktorá by umožnila vznik pravicového kabinetu bez lídra hnutia Slovensko.

Bývalý prezident Ivan Gašparovič poskytol exkluzívne rozhovor Norovi Dolinskému. V relácii „Karty na stôl“ sa podelil o svoje názory na aktuálnu politickú situáciu, spomienky na svoje funkčné obdobie a postoj k súčasnej vláde aj opozícii. Ako prezident, ktorý viedol Slovensko v rokoch 2004 až 2014, zdôraznil predovšetkým potrebu politickej kultúry a spolupráce, ktorá mu v dnešnom verejnom priestore chýba. V rozhovore sa kriticky venoval súčasným opozičným lídrom, konkrétne Michalovi Šimečkovi (PS). Gašparovič vyjadril hlboké sklamanie z vyjadrení, že opozícia je tu na to, aby „škodila vláde“. Podľa bývalej hlavy štátu je takýto postoj nebezpečný pre celé Slovensko. „Škodiť vláde, to znamená škodiť nám všetkým. Odvtedy som stratil absolútnu ilúziu, že táto súčasná opozícia by mala viesť tento štát v budúcnosti," uviedol. 

 Tento rozhovor s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Jurajom Blanárom, je nahrávaný priamo na palube vládneho špeciálu počas letu z Malajzie, ponúka pohľad do zákulisia slovenskej diplomacie a jej strategického posunu smerom k dynamickým trhom juhovýchodnej Ázie.  Hlavným motívom cesty bolo prehĺbenie spolupráce so združením ASEAN. Tento región generuje viac ako 60 % svetového HDP a žije v ňom väčšina svetovej populácie. Minister Blanár podčiarkol, že Slovensko má v tejto oblasti obrovský potenciál – od expertízy v jadrovej energetike cez biometrické systémy na letiskách až po vodný manažment.  „Náš životný priestor je Európska únia. To, že ju kritizujeme, neznamená, že sme proti nej, ale kritizujeme ju práve preto, že vidíme, že mnohé veci sa nevyvíjajú dobre... preto sme si dali do vienka aj posilnenie ekonomickej diplomacie a hľadanie partnerstiev na iných trhoch.“ 

 Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) v relácii Karty na stôl o nezamestnanosti na historických minimách, tisícoch cudzincov na našom trhu, ale aj o kontroverznom opatrení pre rodičov záškolákov. „Bez školy nebudú dávky,“ odkazuje minister nekompromisne. Slovensku klesla na 4,03 %. Hoci opozícia poukazuje na hromadné prepúšťania, ako napríklad v prípade Samsungu či Bukózy, minister práce to vidí inak. Ako, to prezradil u Nora Dolinského. 

V blížiacich sa komunálnych voľbách sa o post primátora hlavného mesta uchádza mestský a krajský poslanec Martin Winkler. Ako prvý oficiálny kandidát vstupuje do súboja s jasnou víziou: vymeniť podľa neho neodborný aktivizmus za pragmatické manažérske riadenie. Winkler, ktorý kandiduje za ním založenú Stranu Dunaj, stavia svoju kampaň na kritike súčasného hospodárenia a sľubuje Bratislavčanom efektívnejšie mesto.  „Najväčšie úniky peňazí sú na predražených zákazkách a pri nafúknutom aparáte nášho mesta. Ako jediný opozičný poslanec som dokázal mestu ušetriť 3 milióny eur ročne na energiách a upratovaní toaliet. Čo by som dokázal ako primátor?," uvažuje kandidát na bratislavského primátora.

V aktuálnej politickej diskusii rezonuje návrh na predĺženie volebného obdobia samospráv na päť rokov. Predseda KSK Rastislav Trnka však v rozhovore upozorňuje, že samotná dĺžka mandátu nerieši podstatu problému. Tým je podľa neho chýbajúca komplexná reforma verejnej správy a neefektívna byrokracia zo strany štátu:  „Jeden minister je v priemere vo funkcii dva roky. V samospráve je starosta alebo župan v priemere tri volebné obdobia, teda 12 rokov. Nemôžete očakávať od niekoho, kto príde na rok či dva, že vyrieši systémový problém, ktorý samosprávy ťaží dlhodobo.“ 

Tlmočenie svetových lídrov nie je len o dokonalej znalosti jazyka, ale aj o schopnosti improvizovať, ovládať emócie a predvídať nepredvídateľné. Marek Trávniček, ktorý tlmočil osobnosti ako pápež František či Joe Biden, v rozhovore poodhalil zákulisie svojej práce, ktorá je podľa rebríčkov stresujúcejšia než práca letového dispečera.Najväčšou výzvou v jeho kariére je nepochybne Donald Trump. Hoci Trump nepoužíva zložitú slovnú zásobu, jeho prejav je pre tlmočníka mimoriadne náročný kvôli absolútnej nepredvídateľnosti. Trump často odbočuje od pripravených textov k spontánnym historkám, čím tlmočníka stavia do situácie, kde musí bleskovo analyzovať logiku prejavu, aby sa v ňom poslucháč nestratil. Počas prejavu v Davose Trump opakovane spomínal „Island“ (Iceland) v súvislosti s jeho kúpou, hoci bolo z kontextu jasné, že hovorí o „Grónsku“ (Greenland). Marek Trávniček sa v zlomku sekundy rozhodol pre „diplomatickú opravu“ a divákom tlmočil správny názov, aby predišiel zmätku. „Pri Trumpovi musíte mať mozog na plné obrátky. On nepoužíva komplikovanú slovnú zásobu, ale tá nepredvídateľnosť, kedy vytiahne akúkoľvek historku úplne mimo kontextu, je pre tlmočníka najväčšou skúškou," hovorí známy tlmočník. 

Hlavnou témou dnešného rozhovoru je pretrvávajúca ropná kríza a reakcia vlády na rastúce ceny palív. Politológ vníma situáciu ako klasický ekonomický problém ponuky a dopytu, pričom upozorňuje na politické pozadie odstavenia ropovodu Družba zo strany Ukrajiny. Podľa neho ide o súčasť vojenskej taktiky, ktorou sa Ukrajina snaží odrezať Rusko od ziskov z predaja surovín, čo však priamo zasahuje Slovensko a Maďarsko.  „V maďarskej politike zostane taký istý protislovenský tón, aký tam vnímam v súčasnosti... líder maďarskej opozície Péter Magyar povedal, že on inak Slovensko ako Felvidék nebude nazývať," hovorí politológ Miroslav Řádek. 

 „Zatiaľ čo opozícii ide o to, aby počúvala pokyny a príkazy Bruselu, tak mňa v prvom rade zaujíma, koľko Slovák a Slovenka zaplatia za pohonné hmoty na pumpách," hovorí poslanec Marián Kéry, ktorý obhajuje zavedenie dvojitých cien pohonných hmôt na Slovensku. Tvrdí, že išlo o nevyhnutnú „samoreguláciu“ na ochranu slovenských občanov a zásob benzínu pred nájazdmi vodičov z okolitých krajín (najmä Poľska). Kritizoval Európsku komisiu za to, že Slovensko za toto opatrenie trestá, namiesto toho, aby riešila nefunkčnosť ropovodu Družba. 

Súčasná školská reforma nadväzuje na kroky predchádzajúceho ministra Gröhlinga, riaditelia a učiteliajú žiadajú jej zastavenie. "Celá táto reforma, podľa môjho záveru a presvedčenia, je cielená na debilizáciu detí,"  tvrdí  Oľga Nachtmannová, bývalá štátna tajomníčka ministerstva školstva a súčasná členka SNS. Ostro vystupuje aj proti zavádzaniu  písma Comenius Script. Argumentuje, že spojité písmo je kľúčové pre rozvoj jemnej motoriky a správne štruktúrovanie mozgu dieťaťa. „Spojité písmo je dôležité pre štruktúrovanie mozgu, pre rozvoj jemnej motoriky... dieťatko to jednoducho potrebuje,"  dodáva v najnovšom diele podcastu bývalá štátna tajomnčka na ministerstve školstva. 

V najnovšom vydaní relácie Karty na stôl bol hosťom predseda strany SaS Branislav Gröhling. V ostrom rozhovore s moderátorom Norom Dolinským rozobrali aktuálnu politickú situáciu, špekulácie o rekonštrukcii vlády, ale aj ekonomické plány, ktoré podľa Gröhlinga slovenské peňaženky zabolia, no krajinu zachránia pred krachom. "Reformy budú bolieť. Musíme ich urobiť teraz a chvíľu vydržať. Ak ich neurobíme, Slovensko padne na úplné dno a skončíme ako v Grécku, kde dôchodky klesli o stovky eur," varuje predseda SaS. 

Poslanec, bývalý člen Hlasu a primátor Kežmarku Ján Ferenčák má problém. Na povrch sa dostalo video, na ktorom v garáži rodinného domu údajne prijal 45-tisíc eur v hotovosti. On tvrdí, že sa ho už v minulosti pokúšali vydierať, a hovorí o zneužívaní moci zo strany OČTK.

Diskusia politológov sa zamerala na viacero aktuálnych  domácich politických škandálov a eskalujúci medzinárodný konflikt v Iráne. Obaja známi politológovia komentujú:Videozáznam, na ktorom nezávislý poslanec Ján Ferenčák počíta 45 000 eur v hotovosti v garáži.Prepisy rozhovorov maďarského ministra zahraničných vecí, ktoré naznačujú, že Peter Pellegrini pred voľbami 2020 žiadal o sprostredkovanie stretnutia s ruskými predstaviteľmi.Kauzu pôžičiek a darov bývalého poslanca PS Martina Pekára, ktorá vyplávala na svetlo tesne pred konaním kongresu hnutia.  Regulácia cien pohonných hmôt neprinesie pre voličov Roberta Fica, žiadne zásadné dôsledky.V konflikte USA s Iránom sa prejavuje panika v americkej administratíve. Iránska strana je vnímaná ako schopná vydržať dlhodobý tlak "Západ má zbrane, my máme čas".

Hnutie PS sa dlhodobo prezentuje ako strana s transparentným financovaním. Podľa prieskumu Transparency Slovensko v prípade strán ako "je PS by problémy s nejasným financovaním a netransparentným vykazovaním peňazí predstavovali vážnu prekážku pre vyše 60% ich elektorátu." Uvidíme ako sa najnovšia kauza s darovaním peňazí a poskytnutím pôžičky bývalého člena PS Martina Pekára pre opozičné hnutie prejaví na jeho preferenciách. Kto prišiel s kauzou financovania PS tesne pred konaním kongresu a ako reagoval Martin Pekár, ktorý mal ambíciu stať sa podpredsedom PS sa dozviete TU a TERAZ. 

Na väčšinu aktuálnych tém, ktoré hýbu domácou a európskou politikou  majú absolútne odlišné pohľady. Miriam Lexmann obvinila premiéra Roberta Fica zo šírenia klamstiev o jej osobe a o údajných dohodách KDH s Progresívnym Slovenskom. Judita Laššáková na to reagovala protiofenzívou, v ktorej naopak obvinila opozičných politikov a mainstreamové médiá zo selektívneho informovania a šírenia vlastných klamstiev namierených proti vláde.Ďalším bodom ostrého nesúladu bol Green Deal a bezpečnosť EÚ. Lexmann kritizovala EÚ za to, že „zaspala“ a venovala sa nezmyselnej legislatíve (napr. zákaz spaľovacích motorov), zatiaľ čo zanedbala vlastnú bezpečnosť. Laššáková zdôrazňovala potrebu, aby Európska komisia viac počúvala národných lídrov, pričom varovala pred migračnými vlnami a humanitárnou krízou.Vypočujte si duel slovenských europoslnkýň Judity Laššákovej (Smer) a Miriam Lexmann (KDH).

Pred rokmi spoluzakladal stranu Sme rodina. Dnes založil novú stranu "Bratia Slovenska", ktorú aj vedie. Nepotreboval zbierať podpisy ale prebral stranu z roku 1991. Aké sú jeho politické ambície, kto je jeho politickým vzorom  a prečo odmieta ideologické delnie na ľavicu a pravicu. „Ja som za normálnosť v politike, to znamená, politika by sa mala venovať tomu, čo reálne pomôže tomu občanovi, nie zástupným témam, ako sú nejaké pohlavia a ďalšie veci, lebo či máme 2 pohlavia alebo 70 pohlaví, toto mu občanovi peňaženku nenaplní," prezradil bývalý poslanec parlamentu Peter Pčolinský.  

Patrí medzi výrazné tváre SaS ale s jej budúcnosťou v tejto strane, ktorú spoluzakladala s richardom Sulíkom nevyzerá ružovo. V rozhovore pre karty na stôl kritizuje súčasné smerovanie strany, ktoré vníma ako odklon od pragmatizmu k populizmu a „progresivizmu“. Naďalej vyjadruje silnú lojalitu k Richardovi Sulíkovi a naznačuje, že ak on nebude kandidovať v ďalších voľbách, zváži svoj úplný odchod z politiky. Zároveň pripúšťa diskusie o možnej spolupráci s hnutím Sme rodina, hoci zdôrazňuje, že nič nie je definitívne dohodnuté a prioritou zostáva nepoškodiť hlasy demokratických voličov. „Ja Richardovi Sulíkovi ľudsky nechcem spraviť to, že ho opustím ako iní a jednoducho budem stáť po boku človeka... ja vo veľkej miere mám tú lojalitu. Tak ako sa správame k ľuďom, tak sa môžeme správať potom aj k voličom,“ hovorí Janka Bittó Cigániková.

Rozhovor sa sústredil na aktuálny stav verejných financií, efektivitu výberu daní a pripravované legislatívne zmeny. Napriek kritike opozície šéf daniarov Jozef Kišš vyzdvihol, že výber daní v roku 2025 bol historicky úspešný a medziročne stúpol o 2,3 miliardy eur. Hlavným problémom pri napĺňaní rozpočtových prognóz sú však makroekonomické faktory ako pokles tržieb v priemysle a energetike) a príliš komplikovaný daňový systém s množstvom výnimiek.  „Máme strašne množstvo výnimiek a každá výnimka umožňuje sa do nej dostať, aj keď prioritne do tej výnimky nepatrím. Toto je problém daňového systému. Ak sa zbavíme výnimiek, pomôžeme aj podnikateľskému prostrediu. Medzinárodný menový fond nám vytkol, že toto nám robí problém, lebo je tu problém so zatrieďovaním položiek do jednotlivých sadzieb," hovorí prezdent Finančnej správy SR. .

Protokol nie je len prežitok, ale ochranný rámec štátu. Dnešní politici ho často vedome porušujú, aby pôsobili „ľudovo“, čo však v medzinárodnom kontexte znižuje vážnosť krajiny. Hlavným motorom rozhodnutí, ako napríklad využitie vládneho špeciálu na MDŽ, už nie je efektivita alebo diplomacia, ale to, ako bude vyzerať fotografia na Facebooku. Politika sa mení na vizuálnu show bez hlbšieho zmyslu. Algoritmy podľa bývalého hovorcu prezidenta Ivana Gašparoviča  odmeňujú agresiu a zjednodušovanie. To vedie k tomu, že odborná diskusia prehráva s hlasným populizmom, pretože ten druhý generuje väčší dosah.  „Žijeme v dobe, kde je sebavedomá hlúposť pred kamerou cennejšia než tichá odbornosť v úrade," tvrdí konzultant a špecialista na protokol Marek Trubač. 

Pre stranu Smer nie je MDŽ len o kvetoch, ale o zásadnom politickom rituáli, ktorý strane dodáva identitu a aktivuje jej regionálne štruktúry. Politológ pripomína, že Smer tieto akcie robí systematicky už od roku 2006. Premiér Robert Fico využil vládne lietadlo na cestu do Košíc práve v čase osláv MDŽ a prebiehajúceho iránskeho konfliktu. Podľa odborníka je ťažké oddeliť funkciu premiéra od funkcie predsedu strany, pretože verejný funkcionár je v úrade 24 hodín denne.  „MDŽ nie je jedinou udalosťou, ktorá je politickým rituálom a ten  dáva tejto politickej strane identitu. Beda tým politikom a politickým stranám, ktoré to nerobia, ktoré nemajú kontaktnú kampaň," tvrdí politológ Miroslav Řádek. 

 Hlavnou témou diskusie je proces repatriácie slovenských občanov v koncontextu konfliktu na Blízkom východe a porovnanie so situáciou počas pandémie. Odborník a bývalý štátny tajomník ministarstva zahraničných vecí Martin Klus kritizuje prístup dubajského letiska, ktoré uprednostňuje komerčné záujmy pred repatriačnými letmi, a zdôrazňuje dôležitosť koordinácie s partnermi z V4 a Rakúska.  „Dubajské letisko veselo obnovilo komerčné lety, ale neumožňuje repatriačné lety. Čiže zase peniaze prvé... Je to na hrane akejkoľvek morálky alebo etiky,“ hovorí odborník. Debata sa dotýka aj vnútroštátnej politiky, konkrétne nezvolania Bezpečnostnej rady SR premiérom Ficom, čo Klus vníma ako dôležitý symbolický aj operatívny krok, ktorý by mohol upokojiť verejnosť. V závere rozhovoru sa venujú konfliktu v Iráne, možnej pozemnej operácii USA a hrozbe iránskeho jadrového programu, pričom Klus varuje pred nestabilitou v celom regióne a jej dopadmi na Európu, vrátane migračných vĺn a cien energií. 

"My sme závisli od štátu, ktorý je agresorom a premiér ignoruje a nechce odísť za prezidentom Zelenským, aby túto vec riešil," tvrdí v rozhovore bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok (PS). V rozhovore ostro kritizuje vládu za "politiku na štyri svetové strany", ktorá podľa neho ničí reputáciu Slovenska a nevytvára reálne výsledky. Tvrdí, že vláda sa spolieha na protieurópskych partnerov ako Rusko a Čína.

 „Nikto iný okrem nás a Maďarov nechce nebezpečné ruské energetické suroviny. Bohužiaľ, my sme iba tými ruskými trolmi, tými vazalmi vďaka Ficovi, ktorý nás k tomu Rusku viaže,“tvrdí v rozhovore poslanec pre KNS tímlíder SaS pre hospodárstvo, Karol Galek. Podľa neho  „súčasná vláda urobila zo Slovenska jednoducho Bermudský trojuholník pre investorov a pre podnikateľov. Tí, ktorí tu sú, sa jednoducho iba potápajú hlbšie a hlbšie a tí, ktorí by mohli prísť, tak tí radšej Slovensko obchádzajú.“  

Zimné olympijské hry v Miláne a Cortine 2026 zanechali v srdciach slovenských fanúšikov zmiešané pocity. Na jednej strane v kolónke medailí svieti nula, na druhej strane stojí silný príbeh hokejovej reprezentácie, ktorá sa prebojovala medzi štyri najlepšie tímy sveta. Hoci sme domov nepriviezli cenný kov, hokejový turnaj ukázal, že šport má na Slovensku nezastupiteľnú úlohu. Podľa štátneho tajomníka na ministerstve školstva Jána Krišandu (SNS), zodpovedného za rozvoj školského športu, naráža práve šport na limity financovania. Peňazí je podľa neho v slovenskom športe dosť, rozdeľujú sa však neefektívne.

"Jediné, čo sa vláde podarilo, je zabiť hospodársky rast," hovorí v najnovšom KNS poslanec Marián Viskupič (SaS).  Viskupič varuje pred rastúcou nezamestnanosťou, ktorá podľa neho začína byť reálnym problémom najmä vo výrobnej sfére, zatiaľ čo štátna správa je neefektívne prezamestnaná. 

Miriam Lexmann ostro kritizuje slovenskú vládu za to, že viac ako týždeň neinformovala občanov o vážnej situácii s odstávkou ropy cez ropovod Družba. Porovnáva to k mlčaniu komunistickej vlády počas Černobyľu a zdôrazňuje, že občan má právo vedieť o bezpečnostnom stave svojej krajiny. Podľa europoslankyne bolo mlčanie vlády nezodpovedné.

Za to, že štát nevie odfiltrovať chudobných ľudí pre účely energopomoci môže nezvládnutá digitalizácia, hovorí v najnovšom podcaste poslankyňa Martina Bajo Holečková. 

Naše kultúrne nastavenie je zdržanlivejšie, ale že by nová politická alternatíva priniesla do politiky niečo pozitívne, tak od toho sme vzdialení. Komentuje aktuálnu situáciu politológ Miroslav Řádek. 

Generál vo výslužbe Jozef Viktorín, diskutuje o kľúčových otázkach slovenskej obrannej politiky a kontroverznom darovaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Spochybňuje rozhodnutie krajskej prokuratúry, ktoré darovanie stíhačiek označilo za súladné so zákonom. Argumentuje, že pri darovaní majetku, ktorý patrí občanom, vždy vzniká škoda.

Štátny tajomník ministerstva pre informatizáciu Radomír Šalitroš o pripravovanej legislatívne na reguláciu používania sociálnych sietí.