plan.art – neprvoplánovo o umení a kultúre

Lucia Mihálová je umeleckou šéfkou Divadla Jána Palárika v Trnave, dramaturgičkou a dramatičkou. V Činohre SND môžete aktuálne vidieť inscenáciu jej hry Etudy, na ktorej spolupracovala s Petrom Mazalánom a ponúkajú v nej vtipný i bolestný pohľad do života rodiny s dospelým autistickým synom. Pre Luciu práca na tejto hre znamenala vydať sa k sebe samej a byť absolútne pravdivá, aby dokázala skrz umenie sprostredkovať realitu, akú v rôznych variáciách prežívajú rodičia autistických detí. V podcaste hovorí o nájdení odvahy komunikovať vlastné obavy, osamelosť, intímne prežitky a každodenné malé i veľké boje, ale aj radosti matky dieťaťa na autistickom spektre, o hre, ktorú nechcela využiť na vlastnú terapiu, ale osloviť ľudí s podobnou skúsenosťou a ostatným divákom pomôcť ich pochopiť. A pripomenúť im to, čo autisti v sebe prirodzene majú – že je dôležité byť naplno prítomný v každom okamihu života.

Terrible 2s  majú za sebou päť rokov existencie a aktuálne predstavujú svoj tretí album Posledé letné dni. Kapelu založili po rozpade Živých kvetov Lucia Piussi s Agnes Loveckou, jedna veľká hudobná kapitola sa vtedy končila, a tak spolu otvorili novú, postupne sa k nim pridávali ďalší bývalí spoluhráči, až sa na posledných koncertoch (a v úvodnej skladbe Zabudnutým jazykom z nového albumu) stretli opäť... Živé kvety. Zdá sa, že sa začína ďalšia, staronová kapitola. A tak aj rozhovor sleduje „letokruhy” Lucie a Agnes, kde sa ich hudobné cesty začali, ako sa pretli, s akými ďalšími sa spojili aj rozišli,  a kam ich napokon nasmerovali.

Tichá sila Rudolfa UrcaOdišiel Rudolf Urc. A s ním veľký kus histórie a pamäte slovenského filmu – dokumentárneho aj animovaného, ich formatívna osobnosť. Odišiel výnimočný človek, ktorý dokázal, aj keď doba nepriala, vždy začať odznova a vybudovať niečo hodnotné a trvalé. Jeho odkaz nesú už niekoľko dekád jeho študentky a študenti animovanej tvorby na VŠMU, jednou z nich je i Katarína Kerekesová, ktorá v našom podcaste spomína na Ruda Urca, ale hovorí aj o súčasnej situácii a potrebe vnímať kultúrnu hodnotu animovaného filmu.

Estónsky skladateľ Arvo Pärt oslávil v roku 2025 svoje deväťdesiate narodeniny. Stále patrí k najuvádzanejším žijúcim autorom na svete. V našom podcaste sa o Pärtovej tvorbe, jej premenách a zážitku z jej počúvania rozprávame so skladateľom Petrom Zagarom, a to v kontexte knihy Arvo Pärt: čas čakania. Peter nielen inicioval vznik knihy, ale aktívne na nej spolupracoval ako autor prekladu i jednej z esejí. Kniha vyšla vo vydavateľstve Modrý Peter a ponúka rozsiahly rozhovor talianskeho muzikológa Enza Restagna so skladateľom a jeho manželkou, dopĺňajú ho ešte eseje od Daniela Pastirčáka a Víta Zouhara. Peter Zagar rozpráva tak o hudobnej ceste Arva Pärta, nepostihnuteľnosti a výnimočnosti jeho diela, ale tiež o svojom vzťahu k Pärtovej tvorbe a jej vplyve na vlastnú tvorbu, ktorou oslovil aj samotného skladateľa. Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

...s kameramanom a fotografom Martinom Kollárom o zastavených aj pohyblivých obrazoch a hľadaní filmu v realite. Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Spisovatelia Jan Němec (Dějiny světla, Možnosti milostného románu…, šéfredaktor časopisu Host) a Jana Šrámková (Hruškadóttir, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo...) napísali „román ve dvou” BYT, ktorý experimentálnym spôsobom prepája príbehy Daniela a Zuzany. Na každej otvorenej dvojstrane knihy sa stretávajú, a súčasne sa míňajú. Spája ich jeden byt, v ktorom žijú na striedačku, každý na vlastnej životnej križovatke – Danielovi zomiera otec, Zuzana s malým synom odišla od partnera. Môžete začať čítať jeden alebo druhý príbeh, no súčasne sa vám zjavuje aj ten opačný. Tak ako sa do Danielovho bytu nasťahuje Zuzana, tak sa do jednoho románu/bytu nasťahovali dvaja autori – a vznikla zaujímavá skladačka. Ako sa píše vo dvojici, a pritom osamote? Aké je to, nemôcť zasiahnuť do príbehu ďalšej postavy? A ako sa vzťahy postáv premietli do vzťahu autorov? Nazrite v našom podcaste do ich autorskej kuchyne. Tento podcast z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Rozprávka pre dospelých režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině je film o dvoch bratoch – jednovaječných dvojčatách Františkovi a Ondřejovi Klišíkovcoch, ktorí sa, každý po svojom, neboja byť sami sebou. Film získal na MFF Karlove Vary hlavnú cenu, Krištáľový glóbus. V ústraní na Šumave žijú svoje životy introverta a extroverta. Jeden chce lietať, píše básne a montuje si aj perpetuum mobile. Druhý je tak trochu nihilista, usadený pevne na zemi. Miro Remo nakrútil intenzívny a súčasne intímny film, v ktorom sa odromantizovaná realita pustovníctva mieša s magičnom a poéziou. O všadeprítomnej dualite, ale aj sebaspytujúcom psovi, večných deťoch a outsideroch.Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V pražskom Centre súčasného umenia DOX sa teraz môžete ponoriť do znepokojujúcich, snových svetov Davida Lyncha na výstave Up in Flames, rozsiahlej prezentácii výtvarného diela umelca, ktorého preslávili filmy, no aj v nich vždy myslel viac ako maliar. Kurátorom výstavy je Otto M. Urban, s ktorým sme si po jej prehliadke sadli na dvor (na pamiatku Lyncha aj s kávou a cigaretou), pod vzducholoď Gulliver, a hovorili sme nielen o koncepte výstavy, ktorá ponúka medzi asi 400 dielami aj okolo 60 doteraz nikdy nevystavených Lynchových prác, ale aj o inšpiráciách, solitérstve, prepájaní výtvarného umenia, filmu a hudby, technikách, ktorými Lynch komunikoval svoje obľúbené témy, vracajúcich sa motívoch, aj o spôsobe, ako nielen čítať, ale najmä vnímať Lynchove diela – pretože, ako sám hovoril, nie je to o hľadaní skrytých významov, ale o prijatí sily emocionálneho a zmyslového zážitku.Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Spisovateľka Kateřina Tučková nedávno navštívila Bratislavu, a tak sme jej prítomnosť využili na rozhovor nielen o knihe Sudety: Ztracený ráj, do ktorej prispela svojou poviedkou, ale najmä o všetkom, čo je zviazané s jej tvorbou, či už románovou, alebo divadelnou. História sa v nej stretáva so súčasnosťou, a často ju spoznávame cez silné príbehy žien, ktorým dáva hlas.  Skutočné príbehy, ktoré neboli vypovedané. Ale aj o rodinnej histórii, traumách, domácich knižniciach a „galériách“ ... a radosti z čítania. Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Foto/Zdroj: katerina-tuckova.cz/Lenka Hatašová

Režisér, dramatik Dávid Paška iba nedávno (2022) absolvoval Seminár Maxa Reinhardta vo Viedni a za tých pár sezón už stihol získať záujem divadiel, ktoré ho oslovujú na spoluprácu (a to vrátane prvej scény), kritikov aj divákov. Jeho divadelná skúsenosť je európska. Stretli sme na konci náročnej sezóny a pred ďalšou rovnako náročnou – počtom plánovaných inscenácií aj výberom tém. V našom podcaste hovorí o intenzívnej divadelnej ceste, ktorú zatiaľ prešiel, formatívnych skúsenostiach, vzťahu k textu, spôsobe, akým uvažuje o divadle ako takom, aj o témach, ktoré ho zaujímajú a spôsobe ako s nimi pracovať. Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

S režisérkou Júliou Rázusovou sme sa stretli v prvý jarný deň, v rozbehnutom skúšobnom období inscenácie Nosorožec, skvostnej hre Eugèna Ionesca, ktorú už môžete vidieť v Činohre SND. A od absurdnej drámy sme plynule prešli k realite ženy/režisérky. Od vlastného divadla, k rôznym prepojeniam – divadelným i osobným, rodine „on the road” aj napojeniu na seba samú. Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Režisérka a dramatička Alžbeta Vrzgula má jasný rozpoznateľný rukopis a prenáša ho aj do inscenácií, vytváraných mimo  divadla Uhol_92, ktoré spoluzakladala a ktoré jej tvorba  definuje. V rozhovore nahliadneme nielen do jej procesov práce a uvažovania o divadle, ale aj do prostredia nezávislých divadiel, reč bude o vytváraní spoluprác v rámci tohto prostredia i mimo neho... a samozrejme aj o ženách, pretože dejiny slovenskej divadelnej réžie (už) nepíšu iba muži. I keď...Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Dano Salontay je rozprávač príbehov. A svoj príbeh má aj album Zaobraz, ktorý bude mať koncertné uvedenie na festivale Konvergencie. Vypočujte si príbehy o hudobných inšpiráciách, bohémskych deveťdesiatkach, o otcoch a synoch, o hudbe a obrazoch, ale aj o AI, prastarom čínskom nástroji a hraní/žití mimo kánony.Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Umenie vo verejnom priestore je diskutovanou témou. Festival Biela noc ponúka už viac ako dekádu možnosť košičanom a bratislavčanom vidieť svoje mestá inak. Slovensko sa dostalo na mapu tohto celosvetového podujatia vďaka Zuzane Pacákovej. V našom podcaste rozpráva o novej skúsenosti Bielej noci v Humennom, o dynamike festivalu v interakcii s ľuďmi od jeho vzniku po dnešok, o stretávaní sa genia loci mesta s moderným umením, či premenách diela v interakcii s iným prostredím, aj o tom, ako ani Biela noc neunikla toxicite sociálnych sietí, a naopak, úspešne sa vyhýba cenzúre, či o tom, ako výtvarné umenie vnímajú deti. Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.Foto: Martina Mlcuchová

Tanečník, choreograf a performer Jaro Viňarský je už roky pojmom na súčasnej tanečnej scéne. Držiteľ „tanečného Oscara”, prestížnej ceny The Bessie Awards, pôsobil dlho v zahraničí, vrátil sa na Slovensko, aby opäť odišiel do Prahy. Aj naďalej však spolupracuje so slovenskými tanečníkmi*ami a performermi*ami, napokon, stretli sme sa tesne po udeľovaní cien Dosky, z ktorého si odniesol, z pozície režiséra, cenu za Mimoriadny počin v tanečnom divadle za projekt IHOPEIWILL. Rozprávali sme sa teda aj o jeho tanečnej i choreografickej tvorbe, ale i o knihomoľstve a inšpirácii slovom, o tele a filozofii, aj o sociálnom aspekte tanca a performance. 

Režisérka Agnieszka Holland aktuálne nakrúca film o Franzovi Kafkovi a podľa prvých komentárov to bude punk reznutý kvantovou fyzikou. V rozhovore sa dozviete nielen viac o pripravovanej atypickej Kafkovej biografii, ale aj o tom, čo berie a naopak prináša emigrácia, aj že film a umenie môžu byť terapiou, o strachu a z neho vyplývajúcej agresivite, o silných ženských hlasoch a mokrých mužských snoch, rodinných traumách a kríze hodnôt, i o tom, či je sloboda náročná.

Režisér Roman Polák aktuálne pripravuje inscenáciu podľa románu Melanchólia vzdoru od Lászlóa Krásznahorkaiho, o ktorom sa písalo ako o „realite preskúmanej do bodu šialenstva”. V čom je táto inscenácia výzvou pre režiséra, ktorý nechce upadnúť do rutiny? Režiséra, ktorého neopúšťa vzrušenie z divadla? A čím ho román doviedol k pokore a sebareflexii?  ...a tiež o tom, aké to bolo stretnúť sa s Tomom Stoppardom, ako antický básnik Teognidas písal o svete, v ktorom my teraz žijeme, o kráse jednoduchosti, aj či, ako a čo môže divadlo zmeniť.

Je to taký babylonský rozhovor, miešajú sa v ňom kultúry, jazyky, hviezdy aj balady, minulosť a silný pocit déjà vu. Režisér Peter Kerekes aktuálne promuje svoj najnovší film, ktorý mal svetovú premiéru na MFF Benátky, Wishing on a Star o talianskej astrologičke Luciane, samote a prirodzenej potrebe lásky, dokončuje film o košickom maratóne, spomína na svojho otca a dúfa, že umelci zostanú jednotní.

Martin Žiaran je jedným z najlepších kameramanov (nielen) svojej generácie, aktuálne môžeme jeho majstrovstvo sledovať vo filme Vlny, ktorý na Slovensku teraz výrazne (a každým dňom stále viac) rezonuje svojou témou. V našom podcaste rozpráva nielen o  tomto filme, ale aj o podstate kameramanského kumštu, ktorá sa nemení ani s novými technológiami, ani s AI, o rôznych typoch nakrúcania – precízne pripravených aj tých „na punk”, o tom, že to nemusí byť na nakrúcaní vždy v pohode, aby to bolo dobré... a napokon aj o vinyloch a gitarách. _ Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Po románoch maďarského „majstra apokalypsy” Lászlóa Krasznahorkaia Melanchólia vzdoru a Satanské tango vyšla v slovenskom preklade vo vydataveľstve BRAK zbierka poviedok pod názvom Svet beží. Autorkou prekladu je opäť umelecká prekladateľka Gabriela Magová, ktorá preložila Melanchóliu vzdoru (a na románe Satanské tango spolupracovala ako jazyková redaktorka), a tak sme sa rozprávali o rokoch strávených s Krasznahorkaiom, o jeho svetoch a mikrosvetoch zachytených intelektuálne aj všetkými zmyslami v nekončiacich vetách znejúcich ako entropická hudba, o opakujúcej sa téme úteku, ale aj o prítomnosti humoru v jeho textoch. A pokúsili sme sa postihnúť ten druh čitateľského zážitku, ktorý jeden z kritikov nazval transcendentálnym.  Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Je ľahké nadchnúť sa zoči-voči vášni. Palo Macho takto dokáže nadchnúť ľudí pre sklo, pretože „je sklárom telom i dušou, presnejšie je sklomaliarom”, tvrdia vo svojom texte Monika Mitášová a Marian Zervan. S vášňou (pre experiment) tvorí a vášnivo o skle aj rozpráva. Pozor, tento rozhovor u vás môže vyvolať závislosť... na umení! Zhovára sa Mariana Jaremková. Foto/Zdroj: archív Pala Macha Vznik tohto podcastu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fotograf a režisér Juraj Mravec sa dlhodobo venuje zaznamenávaniu vojnových konfliktov, udalosti na Ukrajine dokumentuje už od roku 2014. Jeho film, ktorý je aktuálne v kinách, vojnová roadmovie Mir nam je autentickou mozaikou mikropríbehov a tragédií ľudí na Ukrajine, ktorým do života zasiahla vojna. Vojnová fotografia sa mení s dobou a ako Juraj hovorí, dnes je to už iná vojnová fotografia ako za čias Roberta Capu. O vojnovej fotografii a fotografoch od Capu po súčasné najväčšie mená, aj o tom, čo všetko znamená byť súčasťou vojny ako ten, kto prináša svedectvo, akým spôsobom sa vojna stáva súčasťou života a ako je dôležité ukazovať všetky jej tváre, hovorí s Marianou Jaremkovou v našom podcaste Juraj Mravec. Foto: archív J. M./zdroj: fb J. M. Tento podcast z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Rozprávať sa s režisérom Dušanom Hanákom znamená rozprávať sa o človeku. A tak aj tento rozhovor sa vracal cez rôzne témy stále k človeku, ktorý je Hanákovým celoživotným záujmom. Vo filme, vo fotografii, v živote. Nakrúcať o človeku znamená zaujímať sa o neho. A byť pritom pravdivý a autentický. K tomu vedie cesta, z ktorej je dôležité nezísť. Ako Dušan Hanák hovorí: „Najprv musíš byť človekom, potom buď filmárom.”

Peter Mazalán vyštudoval operný spev a architektúru. A vo svojich projektoch prepája špecificky oba svety do intermediálnych inscenácií, ktoré ponúkajú intenzívny umelecký zážitok. V obsahu ide do privátnych svetov a cez spev, silné texy a pôsobivý hudobný i vizuálny koncept komunikuje témy a príbehy, o ktorých je dôležité nemlčať. Mariana Jaremková sa s ním rozprávala o jeho umeleckej ceste od konceptuálnych diel a inštalácií až k stále väčšiemu zdivadelňovaniu. Od filozofujúcich performancií k výraznej osobnej výpovedi čerpajúcej zo skutočných príbehov.  Takými boli napr. Už stačí/Ich habe genug, Zimná cesta/Winterreise či Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder. A takou bude aj Labutia pieseň.  Foto vo vizuáli: Jakub Gulyas

Prejsť len tak okolo obrazov Martina Gerboca sa nedá, fascinujú a lákajú nahliadnuť (do) za temnotu. Rozprávať sa s maliarom Martinom Gerbocom znamená rozprávať sa súčasne o filozofii, poézii, hudbe. Pretože „obraz je všetko mimo obrazu”. Martin Gerboc v našom podcaste hovorí aj o antisystémovosti, dezilúzií, o abstrakcii vs. realizme, špecifikách a dynamike trojuholníka autor – kurátor – divák, fenoméne manipulácie umením, emocionalite i narácii obrazu, tele aj koži, Witkinovi, o obrazoch ako filmových sekvenciách, poézii. O sebe. 

Hudobník a skladateľ Dalibor Kocián, známy ako Stroon, má za sebou úspešný rok a pred sebou zaujímavé projekty. Chystá sa vydať nový album, komponuje hudbu k niekoľkým filmom a aktuálne spolupracuje so Slávou Daubnerovou na inscenácii Trójanky. Jeho tvorivý záber je široký, okrem komponovania pre divadlo či film napr. hudobne sprevádza projekcie nemých filmov a jeho žánrový záber je nemenej rôznorodý – od metalu, cez hĺbavú elektorniku, až k vážnej hudbe, ideálne vo fúzii a so zvukom vibrafónu. A takto pestré bývajú aj rozhovory s ním, v tomto sa napr. dozviete aj to, že priveľa oxytocínu škodí a že v súčasnej spoločensko-politickej situácii už nepomáha ani meditácia. Buďte zen a počúvajte.

Divadlo SkRAT oslavuje 20. narodeniny, resp. už 25., ak prirátame roky pred tým, ako začalo fungovať pod týmto názvom. Tak dlho sledujeme súdobú realitu zachytenú v jednotlivých inscenáciách. A tak ako divadlo Stoka, kde má jeho poetika svoje korene, aj SkRAT si udržiava kontinuitu v tom, čo bolo pre obe divadlá dôležité od začiatku a pretrváva dodnes – radosť z tvorby a sloboda. S Ľubom Burgrom (a s Rexom) sme si sadli v A4-ke (ktorá tiež oslavuje 20. narodeniny), aby sme si aspoň v skratke pripomenuli, čo tvorí esenciu SkRAT-u, „výhybky” v jeho vývoji a že témy alebo momentky z  inscenácií spred niekoľkých rokov vyvolávajú nie príjemné dejà vu. A že zatiaľ čo SkRAT je stálica, tak o iných sa dá povedať, že sú skôr spotrebný materiál.

Martin Shooty Šútovec aktuálne predstavuje svoju už šiestu knihu politických karikatúr, ktoré boli uverejnené v ostatných štyroch rokoch v Denníku N. Tak ho ľudia poznajú, a tak ho majú radi. Čo má ale rád Shooty?! V našom rozhovore sme sa politike venovali len krátko a prešli sme – vášnivo, platonicky i unavene – na iné témy: grafiku, reklamu, komiksy, knihy, znova knihy, banjo, hudbu, a ešte hudbu, Beavisa a Butt-Heada aj rybičky… Shootyho svet je rozhodne pestrejší ako ten politický. Foto: Denník N – Tomáš Benedikovič

Ivana Gibová napísala (zatiaľ) svoj najsilnejší text. V našom plan.art podcaste s Marianou Jaremkovou rozpráva o osobnej i autorskej ceste k Babičke, o spôsobe akým píše, o vzťahu k svojim textom, o Malomestách, o úprimnosti v písaní a aj o tej najťažšej – úprimnosti k sebe samej… hovorí o sebe, píše (aj) o nás. A bol pri tom i Mastný muž.  Foto: Katarína Hudačinová

World music skupina BANDA je kapela, ktorá vychádza zo slovenskej tradičnej ľudovej hudby, ale inšpiruje sa aj inými hudobnými žánrami a hudbou národov celého sveta. Oslavuje 20 rokov svojej existencie, a tak sme sa lídra tejto medzinárodne úspešnej bandy Sama Smetanu pýtali, ako je to s tou slovenskou a tradičnou a ľudovou hudbou? Ako je zbytočné hovoriť o nemiešaní kultúr, keďže je tá slovenská a ľudová a tradičná hudba dokonalým mixom rôznych vplyvov. A preto je taká zaujímavá a bohatá. Hovorili sme aj o častom pokrivení tradície práve nepochopením, o zbytočnom zjednodušovaní alebo naopak, podceňovaní ľudovej hudby. Ale i keď fúzia, aj tak sa všetko končí a začína... pri fujare :-).

Starého psa novým kúskom nenaučíš. Sú ľudia, pre ktorých underground nie je iba póza či spomienka z mladosti, ale majú ho v sebe. Inak žiť, rozmýšľať, cítiť nevedia a nechcú. Jeho hlas a štýl spevu, rovnako ako aj texty plné slangu, zvláštnych spojení a obrazov, sú jedným z najvýraznejších zvukov tohto kmeňa. V predvečer výročia Nežnej rozprával Tony Ducháček pred koncertom kapely Garage & Tony Ducháček pre plan.art  o slobode aj v dobe neslobody, (ne)poézii svojich textov, Iggym Popovi v slipoch, Žižkove aj Berlíne, politike bez noblesy, ktorá odišla s Karlom S., aj o tom, že dnes už je Tony Ducháček na pódiu a mimo neho presne ten istý muž.

Režisér Jaro Vojtek nakrútil ďalší silný film a než si ho pôjdete pozrieť do kina, vypočujte si náš podcast, v ktorom hovorí o hľadaní a nutnosti slobody, etike i empatii, o tom, že nechce zo svojich študentov urobiť ďalších „Vojtekov”, o hľadaní životnej témy a nie podriadení sa trendom, ale aj o tom, že štát nevytvára naše životy, ale my si vytvárame štát... a že aj dnes je stále lepšie byť umelcom ako lesníkom.

Pred rokom, po dvojnásobnej vražde na Zámockej ulici, sme sa pýtali, či sa musí stať takáto tragédia, aby sa veci zmenili? Po roku však počujeme slová ako pliaga, rôzne dezinformácie a hoaxy týkajúce sa LGBTI+ ľudí. Riaditeľka Filmového festivalu inakosti a vedúca Kina Lumière Zita Hosszúová hovorí s Marianou Jaremkovou pre plan.art aj o tom, ako filmy na festivale ukazujú rozdiel medzi realitou, v ktorej žije LGBTI+ komunita tu a v akej žije svet, o zneužití strachu ľudí z neznámeho, o tom, či to film môže zmeniť, aj o tom, že byť v slovenskej spoločnosti akceptovaným človekom z LGBTI+ komunity nie je samozrejmosť... ale privilégium.

Medzinárodný festival Divadelná Nitra vstupuje už do svojho 32. ročníka. Riaditeľka festivalu Darina Kárová hovorí o ceste, ktorou prešiel, o budovaní značky, peripetiách nezávislého podujatia, ale aj o potrebe umenia a jeho (ne)podpore. Čo dnes znamená organizovanie medzinárodného festivalu? V akom vzťahu je s divákmi a prečo treba znova a znova vysvetľovať dôležitosť umenia v privátnom aj spoločenskom kontexte?

V deň 55. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy vám v našom plan.art podcaste prinášame rozhovor s režisérom Robom Kirchhoffom. Už onedlho bude mať v kinách premiéru jeho film Všetci ľudia budú bratia o A. Dubčekovi. Rozprávanie Roba Kirchhoffa sa dotýka témy pamäte, jej slepých uhlov, hovorí o spôsobe ako ju skúma a uchováva vo filme, o objektíve prítomnosti zamierenom na minulosť, o vlastnom sprítomnení aj prekračovaní hraníc, ak je to nevyhnutné. O filme ako umení hovorí s Marianou Jaremkovou.

Už o niekoľko dní si pripomenieme 55. výročie udalostí augusta ’68. O období, ktoré po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy nastalo, ale najmä o tom, aké modely správania v našej spoločnosti zanechalo a čo všetko zostáva stále nevyriešené, hovorí s Marianou Jaremkovou predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš. Foto: Pavol Harum

Textár, publicista, autor dnes už kultovej knihy rozhovorov s Mariánom Vargom O cestách, ktoré nevedú do Ríma, antikvár Peter Uličný hovorí s Marianou Jaremkovou s vášňou o vášni ku knihám, o tom ako sa literárna fikcia niekedy pretne s realitou, o Cortázarovi aj Golemovi, o atmosfére starých antikvariátov, o tom svojom a aj o rozpore medzi zberateľom a antikvárom. Pre všetkých, ktorí milujú knihy! Viac obsahu o neprvoplánovom umení nájdete na www.plan.art

Z desiatky literárnej ceny Anasoft litera 2023 svieti nielen pestrou obálkou prozaický debut právnika lingvistu Duša Martinčoka. Z rozhovoru so Simonou Prokopec Fochlerovou sa napríklad dozviete, že do Luxembourgu utiekol možno aj pred Book Clubmi, ktoré sám založil, že najkrajšia a najťažšia je pre neho odvaha zaklopať na dvere vedľajšieho bytu i to, ktorý z deviatich spolunominovaných titulov sa mu páči najviac. Foto: Jarma Uhlíková/Zdroj: Anasoft litera

Jediné múzeum Andyho Warhola v Európe sa, už v úplne dezolátnom stave, dočkalo rozsiahlej rekonštrukcie a stane sa tak konečne nielen dôstojným výstavným a kultúrnym priestorom prezentujúcim diela Andyho Warhola a ďalších významných umelcov, ale aj modernou stavbou patriacou do 21. storočia. Veľkú zásluhu na tom má riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach Martin Cubjak, ktorému sa napr. podarilo počas náročného pandemického obdobia otvoriť doteraz najväčšiu expozíciu diel Keitha Haringa na Slovensku. S Marianou Jaremkovou hovorí nielen o nekonečných peripetiách, ktoré rekonštrukcii predchádzali, ale aj o DNA Warholovej tvorby a vzťahu Warhol/Warhola.  Tento podcast vznikol v nahrávacom štúdiu časopisu .týždeň a plan.art ďakuje za podporu.

Multižánrový huslista Stano Palúch sa na lavičke v parku za štebotu vtáčkov rozpráva s Marianou Jaremkovou o tom, že husle nie sú pre neho fetišom, o novej vášni pre hranie na Frame drum, o stradivárkach a terchovskej muzike, o komponovaní… jednoducho o hudbe.

Mariana Jaremková sa pri najnovšom podcaste stretla s Danielom Majlingom nad jeho novým grafickým románom Gemer. A nie preto, že mal narodeniny a nie preto, že nám na plan.art požičal svojho Ruda. Ale preto, že je dobrý. Debata o prvej časti trilógie ale nečakane odhalila aj autorov umelecký hárem, to, že celý autorov úspech stojí na vykrádaní... samého seba, aj tajomstvo autentického štýlu autorom nazývaným „zachráň sa kto môžeš, improvizácia". Pozor, rozhovor obsahuje iróniu!

Poetka Mila Haugová nad svojou novou zbierkou Dokonalé zviera(nie) v osobnom až intímnom rozhovore s Marianou Jaremkovou hovorí o poézii, tele aj (ne)priepustnosti pokožky, o dotýkaní, odchádzaní a o tom, čo potom v nás alebo po nás v tom druhom zostáva.

Ako sa vystavuje scénografia, v čom je pre Fera Liptáka zaujímavý film a v čom divadlo, čo sú zákresníky, o slobode v Teatre Tatre a aj o výletoch s Martinom Šulíkom pri hľadaní lokácií hovorí Fero Lipták s Marianou Jaremkovou.

Vo štvrtok 23. marca vstúpil do slovenských kín film Miry Fornay Mimi. Je venovaný deťom, stromom a rieke. Sama režisérka o ňom hovorí ako o svojom najpozitívnejšom filme. Prežíva aj ona sama pozitívne obdobie? O vlastnom priestore, filmárskej bubline, Paríži a slobode hovorí Mira Fornay v plan.art podcaste s Marianou Jaremkovou.

Ako vyzerá i znie poézia a hudba v jednom? Ukážkou je kniha/audiokniha Rok – zhudobnený album poézie autorskej dvojice Robert Pospiš & Martin Sillay, ktorým je téma prepájania poézie a hudby blízka. S hudobníkmi sa zhovára Mariana Jaremková.

Ten, ktorý svojimi obrázkami spoludefinoval divoké 90. roky. Danglár. Najnovšie v rámci knižnej ilustrácie sprevádzajú jeho kresby knihu Dušana Taragela Mafiánske balady. A ak zostaneme pri knihách, tak reč bude aj o tom, aké to bolo spojenie s časťou českého kultúrneho dedičstva – Rychlými šípmi, pre knihu Rychlé šípy a jejich úžasná nová dobrodružství. S Danglárom sa pre plan.art zhovára Mariana Jaremková. UPOZORNENIE: Rozhovor obsahuje zopár expresívnych výrazov.