Rozhlasové hry - Archív extra

Pôvodná rozhlasová veselohra je sondou do sveta starších ľudí, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní dôveryhodne pôsobiacimi podvodníkmi. To sa stalo i seniorovi z jedného nemenovaného slovenského sídliska.

Krok za krokom sa vyrovnávame s dejinami minulého storočia, s prechodom viacerých spoločenských zriadení, s vojnami, s totalitami. Často až spätne cez optiku vlastných rodinných drám pochopíme i ten veľký svet, ktorého sme nepatrnou súčasťou. O slovenskej rodine, spoločnosti i postavení ženy v nej vypovedá pôvodná rozhlasová hra Michala Beleja s názvom Balada o Etele.

Dvojdielna rozhlasová dramatizácia románu Čarovný vrch (Der Zauberberg) nemeckého spisovateľa Thomasa Manna je ďalšou z radu dramatizácii veľkých románových diel, ktoré sme v posledných rokoch pre poslucháčov pripravili. Jedná sa o prvú dramatizáciu románu nositeľa Nobelovej ceny Thomasa Manna v Slovenskom rozhlase. Výsostne aktuálna dramatizácia kľúčového románu európskeho modernizmu 20. storočia je dielom skúsenej autorky Martiny Vannayovej a okrem toho, že svojimi témami prehovára k súčasnému poslucháčovi, je aj významným rozšírením archívu rozhlasových dramatizácií a splátkou dlhu voči spisovateľovi. Dej je situovaný do pľúcneho sanatória Berghof v švajčiarskom Davose, ktoré funguje ako izolovaný mikrosvet a alegória európskej civilizácie v predvečer prvej svetovej vojny. Hlavná postava, mladý inžinier Hans Castorp, čerstvo po štúdiách prichádza do sanatória na krátku návštevu svojho bratranca Joachima Ziemsena. Po prepuknutí pľúcnej choroby sa však plánovaná trojtýždňová návšteva nečakane zmení na sedemročný liečebný pobyt. Počas neho stretáva Hans Castorp celú plejádu postáv - od lekára Behrensa, psychoanalýzou ovplyvneného Krokowského, cez humanistu Settembriniho a jezuitu Naphtu, až po dionýzovskú postavu Mynheera Peeperkorna a osudovú ženu Klaudiu Chauchatovú. Každá z postáv tohto bildungsrománu reprezentuje istý typ, spôsob života či myšlienkový prúd, dominujúci predvojnovej nemeckej (a širšie západoeurópskej) meštiackej kultúre. Jednotlivé postavy, ako aj množstvo literatúry a umenia, s ktorým sa Castorp v sanatóriu stretne, zanecháva v jeho vnímaní špecifický odtlačok. Lekárske diagnózy, filozofické dišputy Settembriniho a Naphtu, debaty s Peeperkornom či láska k Chauchatovej – to všetko nanovo formuje jeho poznanie sveta. Choroba a rôzne postoje k nej či pokusy o liečbu v románe nefungujú iba ako biologický jav, ale aj ako metafora morálneho a duchovného stavu spoločnosti. Mann sa v románe, podobne ako mnohí iní autori toho obdobia (Zweig, Musil, Kraus, Canetti a ďalší), pokúša diagnostikovať príčiny najväčšieho vojnového konfliktu tých čias.

Dvojdielna rozhlasová dramatizácia románu Čarovný vrch (Der Zauberberg) nemeckého spisovateľa Thomasa Manna je ďalšou z radu dramatizácii veľkých románových diel, ktoré sme v posledných rokoch pre poslucháčov pripravili. Jedná sa o prvú dramatizáciu románu nositeľa Nobelovej ceny Thomasa Manna v Slovenskom rozhlase. Výsostne aktuálna dramatizácia kľúčového románu európskeho modernizmu 20. storočia je dielom skúsenej autorky Martiny Vannayovej a okrem toho, že svojimi témami prehovára k súčasnému poslucháčovi, je aj významným rozšírením archívu rozhlasových dramatizácií a splátkou dlhu voči spisovateľovi. Dej je situovaný do pľúcneho sanatória Berghof v švajčiarskom Davose, ktoré funguje ako izolovaný mikrosvet a alegória európskej civilizácie v predvečer prvej svetovej vojny. Hlavná postava, mladý inžinier Hans Castorp, čerstvo po štúdiách prichádza do sanatória na krátku návštevu svojho bratranca Joachima Ziemsena. Po prepuknutí pľúcnej choroby sa však plánovaná trojtýždňová návšteva nečakane zmení na sedemročný liečebný pobyt. Počas neho stretáva Hans Castorp celú plejádu postáv - od lekára Behrensa, psychoanalýzou ovplyvneného Krokowského, cez humanistu Settembriniho a jezuitu Naphtu, až po dionýzovskú postavu Mynheera Peeperkorna a osudovú ženu Klaudiu Chauchatovú. Každá z postáv tohto bildungsrománu reprezentuje istý typ, spôsob života či myšlienkový prúd, dominujúci predvojnovej nemeckej (a širšie západoeurópskej) meštiackej kultúre. Jednotlivé postavy, ako aj množstvo literatúry a umenia, s ktorým sa Castorp v sanatóriu stretne, zanecháva v jeho vnímaní špecifický odtlačok. Lekárske diagnózy, filozofické dišputy Settembriniho a Naphtu, debaty s Peeperkornom či láska k Chauchatovej – to všetko nanovo formuje jeho poznanie sveta. Choroba a rôzne postoje k nej či pokusy o liečbu v románe nefungujú iba ako biologický jav, ale aj ako metafora morálneho a duchovného stavu spoločnosti. Mann sa v románe, podobne ako mnohí iní autori toho obdobia (Zweig, Musil, Kraus, Canetti a ďalší), pokúša diagnostikovať príčiny najväčšieho vojnového konfliktu tých čias.

Rozhlasová adaptácia hry Michala Beleja hovorí slovami bájnej antickej veštice Kassandry o našej spoločnosti i o postavení žien v nej. Naprieč generáciami, naprieč politickými stranami... Text hry získal druhé miesto v súťaži Dráma 2024 a bol ocenený troma špeciálnymi cenami troch divadiel. V rozhlasovej verzii získal ďalší, čisto akustický rozmer.

H. P. Lovecraft (Howard Phillips Lovecraft; 20. august 1890, Providence, Rhode Island – 15. marec 1937, Providence) bol americký autor „weird fiction“ – fantastických a desivých próz, ktoré zásadne formovali modernú hororovú literatúru. Písal najmä poviedky a kratšie novely; k jeho najznámejším dielam patria napríklad práve Volanie Cthuhlu, V horách šialenstva, Tieň nad Innnsmouthom, či Farba z kozmu. Za života bol známy skôr v okruhu časopiseckej fantastiky a výraznejšie uznanie prišlo až po smrti; popri prózach je dôležitou súčasťou jeho odkazu aj rozsiahla korešpondencia, ktorá dokumentuje jeho literárne názory a sieť kontaktov. H. P. Lovecraft patrí k autorom, ktorí svojou tvorbou vytvorili osobitý literárny žáner na pomedzí hororu, fantasy a filozofickej sci-fi, označovaný často ako kozmický horor (cosmic horror). Tento žáner necharakterizuje vyvolávanie pocitov strachu osvedčenými prostriedkami, či obligátnymi nadprirodzenými bytosťami. V centre jeho záujmu stojí pocit bezmocnosti človeka tvárou v tvár nekonečnému, nepochopiteľnému vesmíru, ktorého zákony sú ľudskej mysli absolútne cudzie. Ako autor spájal gotickú atmosféru s vedeckou predstavivosťou, čím vytvoril svet, kde sa strach rodí z poznania vlastnej bezvýznamnosti. Namiesto tradičných démonov, či duchov predstavil božstvá a bytosti z iných dimenzií, ktoré presahujú ľudské chápanie – a tak je to i v prípade jednej z jeho najznámejších, doslova ikonických noviel -Volanie Cthulhu. Rozhlasová dramatizácia Jakuba Horňáka (ktorý je i jej režisérom), ctí jeho rozprávačský základ, svojsky ho uchopuje a vytvára i v rovine realizácie úrovne, v ktorých sa striedajú situácie vypätých hororových stretov s angažovaným rozprávaním, pre Lovecrafta tak typickým.

Rodinná rozhlasová hra s pesničkami čerpá námet zo sveta rozprávok a zasadzuje ho do prostredia súčasnej environmentálnej krízy. Puki žije so svojim ockom Tarom v lesnom spoločenstve, ktorému vládne kráľovná Zara. Príbeh začína v najdôležitejší deň mladej bludičky, kedy sa má stať naozajstnou bludičkou. Puki musí absolvovať dôležitú skúšku. Pri dobrodružnej výprave lesom stretáva chlapca menom Jonáš, ktorého by mala, tak ako to správne bludičky robia, vlákať do močarísk. Puki sa to však nepodarí, pretože les sa zmenil a tam kde bola čistinka je bahnisko, tam kde bol háj je zrazu rúbanisko. Chlapec a malá bludička sa počas netradičného lesného stretnutia vzájomne spoznajú a možno sa aj spriatelia. Vtipný, citlivý a metaforický príbeh nesie v sebe environmentálny odkaz a humanistické posolstvo, ktoré sa orientuje na rozvoj zdravých rodinných a medziľudských vzťahov. Rodinnú rozhlasovú hru vrství krásna hudba Daniela Špinera. Titulnú pieseň naspievala Katarína Koščová, ktorá v hre aj účinkuje ako jedna z postáv.

Veľa otázok a snaha hľadať odpovede. Ak pracujeme s cyklom klasikov, kto je vlastne klasik? Čo ho klasikom robí, čo robí „klasickou“ literatúru, ktorú klasickou nazývame? Kedy potrebujeme začať viesť s klasikmi dialóg? Veľa otázok a snaha hľadať odpovede, i v rozhovore s klasikmi, ktorí hľadali identitu národa prostredníctvom konfrontácie s jazykom: Jozefom Miloslavom Hurbanom, Jankom Franciscim, či Ľudovítom Štúrom. O tom všetkom rozpráva Andrej Kalinka v Predklasikoch. Predklasici: dramatizovaná esej, úvaha, zamyslenie úprimne hĺbavého tvorcu, autora, režiséra hudobníka aj interpreta Andreja Kalinku nad tým, čo klasika robí klasikom, klasiku klasikou, a kto sme my všetci, ostatní tvorcovia, keď sa snažíme hľadať svoje miesto v podstatnosti kultúrnej histórie našej krajiny? Nie sme náhodou všetci tak trochu „predklasici“?

„Prašivý plášt“, „naháčsky farárko“, „šmakovitý psár prvňej knížky v bernolákovčine“ alebo ASTEROID 16435, ako je na obežnej dráhe (od roku 1988) známy: Juraj Fándly. Cestuje vesmírom a doprosuje sa poslucháčstva vo vlastnej krajine. Chce prehovárať k cirkvi, ku všetkým chorým a chudobným, k vlastnému národu, ktorý by sa bez neho nikdy národom ani nestal - k drahým Slovenkám a drahým Slovákom, ktoré/í na Slovákov ešte nedospeli. Národ je nedostupný a ozvena Fándlyho snáh sa odráža od zubov štyroch sudičiek - bosoriek vyprávajúcich teórie o jeho zániku a možnej smrti. Asteroid FANDLY na svojej púti hviezdnou oblohou prekračuje vlastný tieň, tieň sviečky uloženej na hrobe v Ompitáli, na ktorý sa už dávno zabudlo. Ktorý to bol ten Ďurov hrob? Alegória možných koncov buditeľského osudu spred 200 rokov aplikovaná na – jeden by si bol aj pomyslel – už hotové Slovensko, v ktorom sa ani len nedá poriadne „skapať“.

Kto nezažil pocit bláznivého i keď často platonického zamilovania sa v tínedžerskom veku? Kto sa nepokúsil písať verše atakujúce nechápajúci svet dospelých? Kto neprecítil ťažobu sveta? Hra pre rodinu rieši aktuálne problémy mladých ľudí, ktorí sú, v snahe zapadnúť do kolektívu a nájdenia „tej pravej a neopakovateľnej“ lásky, ochotní prekročiť všetky hranice bez pudu sebazáchovy. Hra vystríha aj pred nebezpečenstvom sebapoškodzovania...

Chcete zostať na Slovensku? Chcete sa na Slovensko vrátiť, keď vyštudujete v zahraničí? Máte tu väzby, rodinu, priateľov, zázemie. Tu je váš domov..., ale keď zostanete v zahraničí, nikto sa vám nebude čudovať. Naty a Daniel, dvaja mladí študenti umeleckej školy sa na pozadí prípravy dokumentárneho filmu o Jánovi Lajčiakovi vydajú na Vyšnú Bocu, kde evanjelický farár strávil posledné roky svojho relatívne krátkeho života. Zisťujú, že má každý iné životné ambície, hádajú sa, nastávajú konflikty. Dielo napriek tomu dokončia. Rozhlasová hra o ich ceste, poprepletaná situáciami zo života Jána Lajčiaka, jeho úspechy, jeho pády a okolnosti jeho „vyhnania“ do jednej podtatranskej dediny. Ján Lajčiak bol slovenský evanjelický farár, teológ, prekladateľ, polyglot a podporovateľ vzniku Prvej československej republiky. Mal doktoráty z prestížnych zahraničných univerzít. Jeho doba však k jeho tvorbe a prekladom nebola zhovievavá. Vyčítaný mu bol prílišný liberalizmus, čo mu zaručilo premiestnenie na Vyšnú Bocu, kde intelektuálne strádal posledné roky svojho života. Zomrel štyridsaťtriročný na deň založenia Prvej ČSR.

Rozhlasová hra mapuje rozšírený fenomén spirituálnych influenceriek, ezo kaučiek či duchovných sprievodkýň. ONA. Ony. Odrazu ich je plný svet (Instagramu). Sú tu pre nás, pre naše dobro, aby nám pomohli nájsť stratenú ženskosť, nasmerovali nás, uľavili, dodali silu, vyliečili… Oku lahodiace fotky, príťažlivé slová, harmonizujúce melódie, vaginálne vajcia, webináre, semináre… Do tohto prostredia sa z minulosti vracia priekopníčka ženskej psychoanalýzy Toni Wolff (1888-1953), kolegyňa a milenka Gustava Junga. Ako zareaguje na to, že za laické výklady jej teórií dnes ľudia platia doslova milióny? A ako sa na svoje "poslanie" s odstupom pozerá ONA? Rozhlasová hra nadväzuje na úspešnú divadelnú inscenáciu Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny nezávislého divadelného zoskupenia Uhol_92. Inscenácia bola ocenená Cenou DOSKY v kategórii Najlepší kostým sezóny 2023-2024 (Bet Moth) a Cenou Nadácie Tatra banky v kategórii Divadlo - Mladý tvorca (Alžbeta Vrzgula).

Rudolf Dilong (1905-1986) je básnik a františkánsky kňaz, považovaný za jednu z ústredných osobností tzv. katolíckej moderny. Jeho poézia spája mystiku, expresívnu zmyslovosť a jazykovú nápaditosť, ktorou zásadne ovplyvnil generáciu 30tych rokov 20.storočia. Po vojne emigroval do Argentíny, kde pôsobil ako kňaz a napísal tam i väčšinu svojej exilovej tvorby. Do tohto obdobia patrí aj vydanie „anti-románu“ Ruža Dagmar, prózy so silným osobným podtónom, v ktorej spája intimitu spovede s motívmi utrpenia, lásky a duchovného vykúpenia. Anna Smažáková pracuje s jeho poéziou i prózou voľne, dalo by sa povedať, že lyricky komponuje svoj text na hranici poetickej reflexie s presahmi do veľmi osobných, intímnych ponorov autora. Tie síce primárne súvisia s vysporiadavaním sa s faktom, že exilom stratil kontakt so svojou láskou, i svojou dcérou, autorka však nevytvára historický obraz, s faktografiou a dokumentárnosťou pracuje len ako s pozadím pre čosi oveľa vnútornejšie. V centre jej záujmu je poézia ako spoveď, a epizódy z antirománu ako inšpirácia pre sebareflexiu autora vo svete, v ktorom množstvo svojich postojov a činov už dávno oľutoval. Ich dopad však nezmizne iba tak a on sám si je toho vedomý. V citlivej réžii Veroniky Repčík dominuje herecký výkon Petra Sklára.

Fenomenálna inscenácia Ionescových Stoličiek Činohry SND z roku 2000 sa ešte dnes vynára mnohým divákom z pamäti. Najmä však herecké výkony dvoch protagonistov - Emílie Vášáryovej a Emila Horvátha. Napriek tomu, že inscenácii predpovedali maximálne 9 repríz, dosiahla napokon repríz viac ako 250, získala niekoľko ocenení, hrala sa na veľkých festivaloch... Nazvať ju teda “fenoménom” určite nie je prehnané. Rozhlasová adaptácia (Peter Pavlac, ktorý bol dramaturgom i pôvodnej inscenácie Činohry SND) je tak trochu pokusom o nový návrat k nezvyčajnej absurdnej dráme Eugena Ionesca, o záznam v preklenutí času, o zabezpečenie, aby takéto výnimočné výkony neostali len ako prchavá spomienka na úžasný divácky zážitok, o poctu, nie však o rekonštrukciu. Napokon, presun do média rozhlasu prináša úplne nové výzvy pre realizačný tím (Adam Hanuljak, Rudolf Fritzman, Marek Kundlák). V prvom rade však ide o snahu objaviť v nej novú prítomnosť, tú našu, odkryť v modelovej situácii znaky doby, ktorá sa absurdite situácie v hre priblížila doslova na dotyk. Príbeh dvoch starčekov čakajúcich na príchod Rečníka, ktorý všetko podstatné vysloví a konečne prinesie to zásadné posolstvo, čo tento svet možno aj zachráni, naberá v dobe globálneho rozkladu akýchkoľvek istôt našej civilizácie aktuálnosť doslova nebývalú.

Pôvodná komorná rozhlasová hra Mojmíra Grolla nasvecuje mladú cisárovná Alžbetu, známu Sisi, odromatizovane. Sleduje osud mladej ženy, ktorá za vydávala z lásky a obdivu k mladému cisárovi Franzovi Jozefovi, avšak realita života cisárskeho dvora jej uštedrila viaceré rany, z ktorých sa nevedela nikdy celkom zotaviť. Pri smrteľnom lôžku arcivojvodkyne Žofie strávili Sisi desať hodín, počas ktorých zmierenie medzi týmito dvoma ženami nenastalo...

Verejná nahrávka dramatizácie Tajovského poviedky Prvé hodinky na festivale rozhlasovej tvorby v Trnave. Klasický jednoduchý Tajovského príbeh z dedinského prostredia poskytuje príjemné počúvanie v podaní ochotníckych protagonistov, pod režijným vedením Karola Horvátha, rozhlasového režiséra, ale zároveň i režiséra ochotníckeho divadelného súboru. S príznačnou hudbou Rudolfa Pepuchu a majstrovstvom zvukového majstra Petra Danišku vznikol unikátny útvar, v ktorom sa snúbia znaky živého vysielania s majstrovstvom rozhlasovej hry.

Rozhlasová hra pre deti a mládež Na tenkom ľade vznikla podľa rovnomennej knihy spomienok MUDr. Jána Hanáka (*1935). Ján a jeho o rok starší brat Milan (vtedy sa volali Herzovci) prežívali vojnové roky v rodnej Žiline. Keď mali deväť a desať rokov, ich život a život celej rodiny sa dramaticky a drasticky zmenil. Chlapcov čakal sirotinec, transporty, koncentračné tábory. Putovanie, pri ktorom im každý deň išlo o život. Takúto púť nemôže nijaký spomienkový optimizmus prepísať na číry dobrodružný príbeh. Vďaka obdivuhodnej vôli, intuícii, charakteru, aj šťastným okolnostiam deti to všetko prežili a hneď po oslobodení na vlastnú päsť doputovali z Terezína späť do Žiliny. Rodina Herzovcov patrila k tomu zlomku židovských rodín, ktoré sa ako zázrakom po vojne opäť stretli. Ich príbeh je jeden z tisícov, ale zároveň je jedinečný. Jeho sila presahuje akúkoľvek fikciu, akúkoľvek historickú štúdiu. Je dôležité, aby sa osobné, autentické spomienky nestratili, aby zostali súčasťou našej kolektívnej pamäti. K napísaniu spomienkovej knihy autora nabádal aj spolužiak Ľubomír Feldek, ktorý k nej potom napísal doslov. (Po vojne) Herzovci prehodili výhybku a stali sa z nich Hanákovci – a nebol by to Jano Hanák, aby aj on neprehadzoval pri prvej príležitosti výhybku: hľa, napriek tomu, že rozpráva smutný príbeh, už je tu zrazu zase jeho polepšovňou zaváňajúci humor. No na ten tenký ľad, po ktorom sa naučil chodiť už v detstve, sa len tak ľahko zabudnúť nedá a smutnú tvár malého chlapca dobre vidno aj cez veselú, no podobne ako ten ľad tenkú masku, za ktorou by ju rád cudne ukryl dospelý memoárista. Nešlo to inak – toto spomínanie muselo predsa len, aj keď až na staré kolená, vyjsť z Janovej pamäti von. 5. 9. 2015 Ľubomír Feldek Ľubomír Feldek má zásluhu aj na tom, že sa kniha Na tenkom ľade dostala do rozhlasu. Dal ju do pozornosti a do rúk dramaturgičky Beaty Panákovej a stala sa z nej literárna predloha pre rozhlasovú hru.

Pôvodná rozhlasová hra Antona Prídavka, ktorá bola odvysielaná naživo v roku 1940 v úprave Hany Rodovej rozpráva príbeh kniežaťa Pribinu i jeho syna Koceľa v čase ich prijatia kresťanstva a následnej vzbury pohanskych vojvodcov. Tento príbeh je ale vnímaný očami súčasníka cez optiku rozhlasového prostredia..

Nevhodné pre poslucháčov do 18 rokov. | Ostrá spoločensko-politická satira, ktorá zrkadlí absolútny úpadok politického prostredia, kam sa dostávajú absolútne nekompetentní a obmedzení ľudia s prízemnými motiváciami, avšak zásadne ovplyvňujúci svety bežných ľudí. Groteskný a drsný pohľad na súčasnosť očami predstaviteľa generácie, ktorá v tomto svete dospieva.

Mladá novinárka dostane „džob“ – napísať investigatívny článok na tému zneužívania ťažkých životných situácií ľudí rôznymi samozvanými „guru“. Sama sa však začne zamotávať do sietí jednej z takýchto ezo-šíriteliek instantného šťastia a čelí reálnej kríze i vo vlastnom živote.

Otec hlavnej predstaviteľky tejto minidrámy leží na smrteľnej posteli, a ona sa rozhodne mu pomôcť. Nie však slovami útechy, ale transcendentálnym zážitkom, prostredníctvom nezvyčajného ponoru do troch zásadných životných situácií z jeho minulosti, kam im spoločne dopomôže čítanie z jeho denníka. Cesta k zmiereniu, odpusteniu a objaveniu dimenzie, akej sa človeku za života nedostalo.

Čo všetko sa môže stať (alebo nestať), keď sa osamelá mladá žena vydá nočným veľkomestom zo žúru sama domov? Vtipný ponor do strachov, obsesií a fantázií, ktoré si dokážeme sami v sebe vytvárať i vo chvíľach, kedy by sme na to nemuseli mať žiaden dôvod. Avšak v zdanlivo banálnej situácii sa toho skrýva oveľa viac, než by sme boli ochotní si pripustiť.

Predstavte si, že sa jedného dňa kdesi na vidieku, v nemenovanej dedine objaví zvláštna zelená hmla a hoci nenápadne, ale dôsledne začne prenikať do myslí jej obyvateľov. A tak sa jeden vnímavý a zvedavý obyvateľ rozhodne prísť na jej príčinu. Jemne absurdný dramatický text je na jednej strane vtipnou spoločenskou satirou, na strane druhej nenápadnou sondou do konšpiračného myslenia, ktoré sa vtiera do nášho sveta a zásadným spôsobom začína ovplyvňovať jeho chod.

Interakcia človeka a Umelej inteligencie sa stáva témou zo dňa na deň hmatateľnejšou. A hoci ide o globálny fenomén, dokáže zasiahnuť aj do intímnych vzťahov mladých ľudí. Formálne nezvyčajná hra Kamily Pavlinskej reflektuje nie len pocit komunikačného odcudzenia jej generácie, ale najmä podceňovanú silu neosobnej entity na ceste k ovládnutiu emocionálneho sveta človeka.

Cesta je intenzívnym dramatickým dialógom dvoch silných osobností, ktoré sa stretnú na ceste vlakom. Odhaľovanie spoločnej minulosti je dôsledné, ale nevyhnutné, a pomerne rýchlo sa ukáže, že je medzi nimi rodinná väzba, o ktorej vedel do toho momentu len jeden z nich. A tam sa začína skutočná dráma.

Doktorka Mária Oravcová, rodená Sehnálová, sa narodila 12.augusta 1893 vo Veľkých Bečvároch a zomrela 7. mája 1964 v Bratislave. Od roku 1927 spolupracovala s košickou odbočkou Rádiojournalu. Vo svojich príspevkoch hovorila o literárnych dielach a ich autoroch, o postavení žien v spoločnosti, o výchove mládeže. V dramatickej tvorbe čerpala zo slovenských dejín, písala pre bábkové divadlo i pre rozhlas. Dve z jej rozhlasových hier boli odvysielané naživo v rokoch 1935 a 1936 v košickej odbočke Rádiojournalu. Ich rekonštrukciu sme pripravili pri príležitosti stého výročia pokusného vysielania z Hanisky pri Košiciach v roku 2025. V hre Nenásytná mladosť pozoruje dospievajúceho mladého muža, ktorý sa z nešťastnej lásky pokúsil o samovraždu. Zároveň komentuje súdobé pomery v spoločnosti i rodine. V hre Autor zas prehodnocuje etické problémy spojené autorstvom umeleckého diela.

Študentka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Sofia Klebanová prispela do cyklu Fórum mladých autorov krátkou hrou s názvom Len pre prípad, že naozaj existuješ. Komorný príbeh trojice mladých ľudí Daniela, Laury a Daniela vťahuje poslucháča do citlivej vzťahovej sondy, v ktorej zohráva veľkú úlohu manipulácia, citové vydieranie, závislostné a toxické vzťahy a značná dávka narušenej komunikácie taká charakteristická pre súčasnosť. Z rôznych strán počúvame o mentálnom zdraví mladých ľudí, o tom, ako je čoraz ťažšie vstupovať do vzťahov a prekonávať úskalia sociálnej izolácie. Autorke pri analýze týchto fenoménov nechýba odstup a špecifický zmysel pre humor.

Študentka Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Kristína Hušlová pre cyklus Fórum mladých autorov vytvorila krátku hru s názvom Záleží na čísle? Do hľadáčika si vzala rôznorodosť mužsko-ženských vzťahov a univerzálne poznanie, že niet rovnice, ktorá by zaručovala vznik a udržanie úspešného vzťahu. Relativizuje vek, sociálne zázemie a všetky vonkajšie okolnosti, ktoré konvenčne považujeme za dôležité faktory v alchýmii dvojíc. S ironickým úsmevom kladie poslucháčovi otázku, či nie sme v istých chvíľach predsa len hračkou náhody a všetko je inak, ako by si nezaujatý pozorovateľ myslel. Pokiaľ ide o spracovanie, namiesto hlbokých intelektuálnych analýz uprednostňuje číročistý smiech a poslucháčsky pocit, že netreba brať veci privážne.

Oral history pre nás zachraňuje skutočné a často hrdinské príbehy obyčajných ľudí, na ktoré by sa inak zabudlo. Rovnako pôvodná rozhlasová hra Keby niečo, zapískaj vznikla na základe skutočnej udalosti, ktorá sa stala na jar 1945 v obci Varín na miestnej píle. Vojnový príbeh svojho starého otca a strojníka na píle, Františka, zachytil ako svoj dramatický debut dlhoročný zvukový majster Slovenského rozhlasu Stanislav Kaclík. Motív zabúdania a znovu objavovania rodinnej a miestnej histórie sa prepletá celou hrou, pretože samotný František na svoj hrdinský skutok kvôli chorobe už zabudol. Pútavá a realisticky stvárnená hra nás núti zamyslieť sa, čo by sme robili my v hraničnej situácii, v akej sa ocitol František a chlapi na píle. Pripomína nám, že hrdinom sa môže stať ktokoľvek z nás, lebo byť odvážny, neznamená nebáť sa, ale konať napriek strachu. Pôvodná hra Keby niečo, zapískaj vznikla pri príležitosti 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.

Oscar Wilde: Dorian Destroy Art. Pre rozhlas napísal Miklós Forgács

Rozhlasová hra pre mládež | Keď sa v roku 2007 v Tichej a Kôprovej doline ťažilo drevo, nasledovala séria výrazných protestov ochranárov a ich medializovanie. Aj dnes vidíme na Slovensku výruby lesov v chránených územiach a sledujeme bezmocné protesty ochranárov a ich apely na politické špičky. Hra pre mládež Slávky Civáňovej Syn ochranára je inšpirovaná týmito udalosťami a hovorí veľmi empaticky, a pritom naliehavo o ochrane životného prostredia tak, aby sa povedomie o základných environmentálnych problémoch na Slovensku a ich možnom prirodzenom riešení dostalo nielen k mladým ľuďom. Hra hovorí aj o dôležitosti slobody slova a prirodzene podporuje tínedžerov v boji proti klimatickým zmenám.

Pôvodná rozhlasová hra NA OBZORE rozpráva príbeh dvanásťročného chlapca Janka – vášnivého plavca a jeho dedka – osobného trénera. Ich privátny aj profesionálny vzťah sa začne náhle zhoršovať. Dedko je čoraz zábudlivejší... Najskôr sú to len drobnosti, ale neskôr sa jeho stav zhorší tak, že vlastného vnuka ani nespozná. Sen o plaveckých pretekoch sa stráca v nedohľadne. Ale Jankova kamarátka Eliška prináša odvahu postaviť sa zoči-voči novej skutočnosti. Aby dve reality o seba nenarážali, ale aby sa možno aj stretli. Niekde... Na obzore.

Pôvodná rozhlasová hra o najznámejšej slovenskej vrahyni Irene Čubirkovej. Hre nehovorí o jej živote a skutkoch, ale sa snaží predostrieť Irenu súčasnému poslucháčovi ako symbol postavenia a vnímania ženy v 20.storočí v Československu. Rozvíja i motív seba prijatia a možností riešenia problémov. Irena v akomsi pomyselnom medzipriestore rekapituluje a cynicky žiada o pochopenie svojich činov. Alebo nie?

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, René Jankovič, Barbora Andrešičová, Tomáš Vravník, Gregor Hološka, Juraj Predmerský, Oliver Boublík, Karin Adzimová, Lenka Libjaková, Martin Kaprálik, Martin Toman Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, René Jankovič, Barbora Andrešičová, Tomáš Vravník, Gregor Hološka, Karin Adzimová, Oliver Boublík, Miroslav Trnavský, Peter Kočiš, Juraj Predmerský, Marek Koleno, Branislav Bystriansky, Ondrej Kaprálik, Tomáš Turek, Martin Kaprálik, Martin Toman, Simon Kopunec, Matúš Hudec, Marek Mráz Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, René Jankovič, Barbora Andrešičová, Tomáš Vravník, Gregor Hološka, Matej Landl, Lucia Vráblicová, Branislav Bystriansky Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, Barbora Andrešičová, Peter Rúfus, Karin Adzimová, Oliver Boublík, Peter Kočiš, Miroslav Trnavský, Branislav Bystriansky, Martin Kaprálik, Ján Jackuliak, Ivo Gogál, Martin Toman, Ondrej Kaprálik, Přemysl Boublík, Simon Kopunec, Matúš Hudec, Marek Mráz Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, René Jankovič, Juraj Hrčka, Gregor Hološka, Matej Landl, Boris Farkaš, Oliver Boublík, Peter Kočiš, Marek Koleno, Branislav Bystriansky, Martin Kaprálik, Ján Jackuliak, Ivo Gogál, Martin Toman Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, René Jankovič, Juraj Hrčka, Gregor Hološka, Matej Landl, Boris Farkaš, Peter Kočiš, Juraj Predmerský, Marek Koleno, Branislav Bystriansky, Martin Kaprálik Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, René Jankovič, Barbora Andrešičová, Tomáš Vravník, Gregor Hološka, Peter Rúfus, Karin Adzimová, Branislav Bystriansky, Martin Kaprálik, Ján Jackuliak, Ivo Gogál, Martin Toman, Ján Gallovič, Alfréd Swan, Zuzana Jurigová Kapráliková Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Mládeži prístupné od 15 rokov. Účinkujú: Dominika Žiaranová, René Jankovič, Barbora Andrešičová, Tomáš Vravník, Marián Labuda ml., Ivan Romančík, Branislav Bystriansky, Martin Kaprálik, Ján Jackuliak, Ivo Gogál, Martin Toman, Ladislav Kerata, Zuzana Kyzeková, Tomáš Turek, Lenka Libjaková Autor literárnej predlohy: Juraj Červenák Autorka rozhlasovej dramatizácie: Zuzana Ferenczová Autor scénickej hudby: Rudolf Pepucha Dramaturgia: Michaela Materáková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová, Alena Rumanovská Majster zvuku: Ľubica Olšovská Réžia: Veronika Repčík

Pearl S. Bucková: Dar. Podľa literárnej predlohy nositeľky Nobelovej ceny za literatúru z roku 1938 pre rozhlas napísala Timotea Vráblová.

Plachý a nepraktický Ambróz sa do malej dediny na Spiši vracal 40 rokov každé leto, mohol by v nej dostať čestné občianstvo. Nikdy mu však výlety na vidiek príliš nevoňali. Mal pocit, že ho tam manželka Silvia unáša. Bol to kraj jej predkov, v ktorom sa neskôr rozhodla zrekonštruovať zdedený dom. Aktívna a činorodá Silvia však pred dvomi rokmi prekonala závažné ochorenie, má 73 rokov, ubúda jej síl a rozhodne sa dom predať. Rozhlasová hra Barbory Hrínovej zobrazuje univerzálny pocit človeka, ktorý plne docenil niečo až v momente, kedy to definitívne stráca. Plachý dom je tragikomickou rozlúčkou s krásnym krajom Spiša, s vlastnou chalupou, s koreňmi...

Pôvodná rozhlasová hra o trojici ľudí, ktorých komplikované vzťahy ovplyvní vojna. Mária a Saško, novinárka a režisér, tvoria pár v súkromí i v divadle, ktoré vedú spolu s producentkou Ľudmilou. Práca na úspešných spoločensky angažovaných projektoch medzi Kyjevom, Ľvovom a medzinárodnými festivalmi, je veľmi náročná zasahuje ich súkromie. V momente, keď si kladú otázky o budúcnosti ich vzťahu, zaútočia na Ukrajinu ruské vojská. Hra vychádza z osobných príbehov autorov a ponúka tri pohľady na komplikované obdobie v ich životoch. Ako môžete riešiť osobné i vzťahové krízy, keď vašu krajinu vojensky napadnú?

Rozhlasová hra Jany Bodnárovej "Dialógy o starobe" hovorí prostredníctvom dvoch seniorských párov o stále tabuizovanej téme, akou je staroba, ktorá sa v ostatných rokoch pretrvávajúceho kultu mladosti dostáva na okraj záujmu. V prvom dialógu sa in medias res ocitáme v intímnej situácii staršieho manželského páru, ktorý až dojemne nežne i s humorom potvrdzuje svoju lásku aj po dlhých desaťročiach manželstva, takmer na prahu svojej storočnice. Druhý dialóg nás zavedie do starobinca, kde sa zas občas nájdu spriaznené duše, ktoré si svoj krehký a výnimočný vzťah budujú roky. Dokážu ale svoju lásku aj naplniť?

Dramatizácia románu súčasného ruského autora Vladimira Sorokina s pôvodnou hudbou Matúša Wiedermanna. V roku 2054 je po dvoch európsko-islamských vojnách a rozpade krajiny, ktorú autor nazýva Postsovzväz. Európu od Ruska delí múr a na jeho oboch stranách vidno stopy ekologickej katastrofy a genetických experimentov. Stretávame sa s križiakmi, novou šľachtou, krížencami zvierat a ľudí, opričníkmi, pravoslávnymi komunistami, templármi. Tí všetci hľadajú nový poriadok, nové absolútno alebo nový raj, v droge, nazvanej telúr. Sorokinov román, napísaný v päťdesiatich kapitolách, je sondou do života rôznych sociálnych vrstiev a kultúr. Text, napísaný rôznymi štýlmi, presýtený alúziami na klasickú ruskú i svetovú literatúru, ukazuje svet po páde ruského impéria, európskych ideálov a zdevastovaní prírody. Čo ostane z človeka a našich predstáv o ňom?

Poviedka Ľudovíta Kubániho (1830-1869) s týmto zvláštnym názvom má podtitul „kriminálna epizóda“. Jeho tvorba spadá do polovice 19.storočia a vo svojich textoch často reflektuje udalosti späté s revolučným rokom 1848, pôsobenie a myšlienky Štúrovcov, či principiálne otázky národnostné, či národné. Nie je však v žiadnom prípade didaktický, znakom jeho tvorby nie je pátos, skôr dezilúzia a potlačenie akéhokoľvek sentimentu s využitím inteligentného humoru a nadhľadu. Radíme ho kdesi na hranu romantizmu a realizmu a táto dvojdomosť je charakteristická aj pre spracovanie Karola Horvátha, tak v rovine dramatizácie, ako i réžie. Kriminálna epizóda v podtitule totiž ukazuje na istý „žánrový“ detail, ktorý však potenciálne definovateľný žáner presahuje. A tak sa príbeh tajomného poľského grófa Zamojskeho stáva epizódou s kriminálnou zápletkou a nečakaným rozuzlením, v komplikovanej historickej dobe, kde preberanie cudzích identít mohlo mať nie len politické motivácie. Avšak tým podstatným znakom poviedky, a napokon i samotnej realizácie je humor, často až na hranici groteskného absurdna.

Rozhlasová hra Beatmen sa žánrovo blíži k fiktívnemu dokumentu. Prináša príbeh slávnej slovenskej hudobnej skupiny, ktorá zažiarila v šesťdesiatych rokoch. Za necelé dva roky existencie sa dostala na vrchol československej hudobnej scény a stála na prahu úspešnej medzinárodnej kariéry. Lenže po okupácii Československa sa bigbeatová skupina zákonite rozpadla a v časoch normalizácie upadla do zabudnutia. Osudy jej členov sú takmer neznáme, ale v archívoch, našťastie, možno dohľadať aspoň niekoľko dokumentárnych materiálov a vzácnych zvukových záznamov, s ktorými pracovali dramatik V. Klimáček a režisér J. Rozsíval.

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už viac ako štyridsať päť realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, alebo špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Laura Fedorová (Fórum mladých autoriek X./Naša klasika 23) sa v pozícii autorky adaptácie rozhodla inšpirovať známou poviedkou Ľudmily Groeblovej (ON), autorky, ktorá sa právom zaraďuje medzi predstaviteľky slovenskej literárnej moderny, napriek jej pomerne útlej literárnej tvorbe (1884-1968). V spomínanej poviedke reflektuje rozchod s iným, na Slovensku podstatne známejším autorom, Ivanom Kraskom. Hoci hovoriť o rozchode by sa možno mohlo zdať prehnané (otáznik totiž visí aj nad ich vzťahom) reflexia tohoto momentu v tvorbe oboch spomínaných určite svedčí o miere a hĺbke prežívania celej situácie nie len ako bežnej epizódy zo života mladých študentov v Prahe na začiatku 20.storočia. Laura Fedorová, ako autorka, aj ako režisérka, sa rozhodla ísť mimo tradičné postupy dramatizácie a vytvorila svojbytný dramatický útvar. V ňom sa stretávajú Ivan Krasko s Ľudmilou Groeblovou v presahu dvoch hereckých generácií a z príbehu neuskutočnenej lásky dvoch intelektuálov a umelcov začiatku 20.st. sa stáva nenápadný manifest tvorby najmladšej autorskej generácie, kde interpretácia a pohrávanie sa s jej hranicami sa stáva kľúčom k charakterom, hercom a teda k podstate človečenstva a vzťahu medzi ženou a mužom.

Historická hra Mojmíra Grolla Impérium. V nej sa v 6.storočí nášho letopočtu ocitneme na dvore byzantského kráľa Justiniána I., ktorý chcel znovu zjednotiť Rímske impérium a vrátiť mu lesk. Preslávil sa svojimi právnymi reformami i mnohými stavbami, ale aj vojenskými ťaženiami. V jeho ambíciách ho však nadmieru podporovala i jeho druhá manželka Theodora.