Seriál Rádia Regina Západ

Vzniklo to nenápadne. Keď komárňanských divadelníkov volali na hosťovanie po Slovensku, zistili, že ich kulisy a rekvizity sú len ťažko prenosné. A tak začali naopak oni volať ľudí do Komárna. Cez deň turistom ukazujú mesto a večer im predvedú niektoré zo svojich predstavení. Ako to vyzerá? To vám už Michal Herceg priblíži v našom tohtotýždňovom seriáli.

V našom seriáli sme vám počas tohto týždňa predstavovali malých lokálnych producentov, ktorí zaujali aj mimo svojho regiónu. Je to najmä tým, že prišli s produktom, ktorý nemá konkurenciu - alebo jednoducho hľadali v našej minulosti. Mnohé, najmä potravinárske produkty sa u nás kedysi bežne vyrábali, no postupne sa na ne zabudlo. Tradíciu pestovania maku a výrobkov obnovili v Patinciach manželia Pémovci. Manželia Janka a Bálint Pémovci sú známi lokálni poľnohospodári. Martin Jurčo sa Janky Pémovej pýtal na ich spoločné manželské začiatky.

Senecké leto je otváracím podujatím sezóny v meste, preslávenom Slnečnými jazerami. Tento rok to je už jeho šesťdesiaty ročník. Aj preto bude seriál Michala Hercega celý zo Senca. Prvé ročníky sa konali koncom augusta pod názvom Letné mierové slávnosti. Ich súčasťou bol napríklad volejbalový turnaj, futbalový zápas, automobilová či motocyklistická výstava. Riaditeľ seneckého múzea Gábor Strešňák hovorí, že hneď od začiatku bol bohatý aj kultúrny program.

Tento týždeň sa venujeme úspešným študentským firmám, ktoré si vytvárajú mladí ľudia v rámci predmetu aplikovaná ekonómia. Čo všetko sa počas jedného školského roka naučili a ako uspeli napríklad študenti zo Strednej odbornej školy elektrotechnickej z Bratislavy na nedávnom Veľtrhu podnikateľských talentov? Beáta Repíková oslovila najskôr prezidenta študentskej firmy, ktorá vytvorila aplikáciu na starostlivosť o rastliny, Šimona Čika.

Mnohé ženy na materskej dovolenke sršia energiou, sú akčné a plné dobrých nápadov. Tak to bolo aj v prípade kamarátok z Budatínskej ulice v Petržalke, ktoré sa v roku 2007 začali stretávať vo vlastných bytoch a na prechádzkach v lesíku pri Draždiaku. A keďže záujem stúpal, získali vďaka ústretovosti mestskej časti Petržalka veľkorysé priestory na Holíčskej ulici. Sú tam dodnes a cez víkend dali o sebe vedieť aj oslavou už 19-tych narodenín. Pripraviť ju museli dlhodobo predtým a ako inak - za pomoci mamičiek-dobrovoľníčok. Zastavila sa medzi nimi aj Hana Michalčíková.

Na Slovensku je asi tisíc rádioamatérov a vo svete je ich približne 1,7 milióna. Toto číslo sa ale veľmi rýchlo mení. Najviac narástol počtu rádioamatérov na Ďalekom východe. Pre zaujímavosť, rádioamatérskemu vysielaniu sa venoval napríklad americký herec Marlon Brando, jordánsky kráľ Husajn I., alebo aj španielsky kráľ Juan Carlos I. Táto záľuba sa objavila aj v seriáloch a filmoch, ako napríklad ALF, Spadla z oblakov, eŠteBák a v mnohých ďalších. Mária Babinská najskôr oslovila Romana Vavra z Telekomunikačnej únie Slovenskej republiky.

Ak bývate v okolí Levíc, tak pravdepodobne poznáte takzvaný spečený val. Tiahne sa od Sitna cez Štiavnické vrchy až k brehom Dunaja. Jeho zvyšky sú však najlepšie zachované pri obci Pečenice. Tento útvar z pôdy a spečeného andezitu vzbudzuje otázky medzi archeológmi a historikmi a podnecuje aj umeleckú fantáziu. Michal Herceg vám val predstaví z rôznych strán.

Dôkazom toho, že ľudská myšlienka dokáže stmeliť milióny ľudí na celom svete, je vznik Červeného kríža. Keď sa v roku 1859 mladý Švajčiar Henry Dunant rozhodol zorganizovať prvých dobrovoľníkov na pomoc raneným vojakom v bitke pri talianskom Solferine, určite netušil, že kladie základ najväčšej humanitárnej organizácii na svete. Od myšlienky pomoci iným uplynulo už 167 rokov. O vzniku tejto celosvetovej organizácie u nás viac povedala Janke Bleyovej Silvia Kostelná zo Slovenského červeného kríža. Najskôr sme však zisťovali, či dnešní mladí ľudia poznajú odpoveď na otázku „aká je najväčšia humanitárna organizácia na svete, ktorá pomáha ľuďom bez ohľadu na ich vierovyznanie, rasu, či národnosť?".

Počas tohto týždňa sa budeme venovať Slovákom, ktorí našli svoje aktivity mimo územia našej republiky. V Prahe sa nedávno uskutočnil seminár, na ktorom sa stretli aj novinári pracujúci v slovenčine. Jednou z takýchto novinárok je Kristína Jurčišinová Chrenková. Pochádza z Hlohovca a len pred niekoľkými mesiacmi dostala priam vysnívanú prácu. Je slovenskou spravodajkyňou v Českej republike. Blízkosť jazyka a kultúry ako výhoda sa jej potvrdzuje každý deň. Martinovi Jurčovi povedala Kristína Jurčišinová Chrenková aj o svojich začiatkoch. Pochádza totiž zo západného Slovenska.

Jar je obdobím nových začiatkov. Záhrady sa prebúdzajú, pôda ožíva a prvé kvety nám pripomínajú, že všetko rastie, ak má správne podmienky. V Strednej odbornej škole záhradníckej v Bernolákove klíčia nielen rastliny, ale aj veľké sny mladých ľudí. Beáta Repíková sa porozprávala so študentom 3. ročníka v odbore o krajinárstvo a záhradná tvorba Františkom Pláteníkom, ktorý sa zaujíma nielen o „poéziu v záhradách", ale aj o poéziu v literatúre.

Rača má bohatú históriu a mnoho významných osobností, ktoré prispeli k jej rozvoju v oblasti kultúry, školstva alebo vinohradníctva. Preto vám tento týždeň v našom seriáli predstavíme račianske osobnosti, ktoré v minulosti takpovediac písali dejiny tejto obce, dnes už bratislavskej mestskej časti. Patrí k nim aj rímskokatolícky kňaz, národovec, spisovateľ a podporovateľ umenia Móric Alster. Do Rače prišiel 25. novembra 1861 a pôsobil tu až do svojej smrti 7. októbra 1894. Miroslav Würfl sa o jeho živote porozprával s Máriou Hatalovou z Račianskeho muzeálneho spolku.

Počas tohto týždňa sa v našom seriáli budeme venovať potravinám. Aj keď na Slovensku sú verejné inštitúcie venujúce sa výskumu potravín zdecimované, mnohé aktivity nahrádzajú univerzitné pracoviská. Jednou z nich je aj Fakulta biotechnológií a potravinárstva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Zistili napríklad, že žiadne z odborných pracovísk sa nevenuje obsahu mikroplastov v potravinách. A tak začali s výskumom. Martinovi Jurčovi povedal viac odborný pracovník Peter Zajac.

Špecializované poradenstvo, výdaj potravinovej a materiálnej pomoci, ale aj sociálna rehabilitácia, nízkoprahový klub, kreatívne dielne a mnohé iné aktivity robí Centrum pomoci človeku v Piešťanoch. Nachádza sa na sídlisku Andreja Hlinku a prevádzkuje ho Trnavská arcidiecézna charita.

Nedá sa nič robiť. Či už sa pozrieme do kalendára, na teplomer alebo na oblohu, vidíme jediné - jar je tu! Michal Herceg sa teda vybral na jarnú prechádzku do nitrianskej prírody. Poďme spolu s ním.

Na Slovensku pracuje celý rad malých producentov-potravinárov, o ktorých vedia len v ich obci či mestečku. Nemajú šancu sa dostať ďalej, ako je napríklad veľký potravinový reťazec. Nie je to len pre ich ekonomickú silu, ale aj pre relatívne malé množstvo produkcie. Aj preto vznikol projekt Zlaté slnko. Doň sa môžu zadarmo prihlasovať práve títo malí producenti, a najmä tí, ktorí sú niečím špecifickí.

Tento týždeň sa s Michalom Hercegom budeme zaoberať umeleckými dielami, ktoré sú súčasťou verejných priestorov. Často ich nájdeme napríklad v školách, internátoch, prípadne v zdravotníckych zariadeniach. Pohybovať sa pritom budeme v bratislavskom kraji, ktorý tieto diela zmapoval a zviditeľnil aj pre verejnosť.

Ani sa to nechce veriť. Vojnový konflit na Ukrajine trvá už štyri roky. Hneď potom, ako vojská Ruskej federácie zaútočili na územie nášho suseda, spustila sa veľká utečenecká vlna. Odhaduje sa, že na Slovensku žije asi 130000 ľudí z Ukrajiny. Ako sa im žije zisťoval Michal Herceg.

Bezpečné miesta pre mamičky na materských dovolenkách, pre seniorov, pre rodičov s deťmi, aj pre dospelých ľudí s záujmami a záľubami, ktoré by chceli zdieľať s ostatnými.... ....príležitosť mať pestré kultúrne, vzdelávacie a voľnočasové aktivity na mieste, kde žijeme na dosah ruky, priestor, kde si môžeme nájsť nových priateľov... Zoznam prívlastkov, ktoré sme mohli dať miestam určeným pre komunitu by mohol byť dlhý, pretože každý si tam nájde svoje. Komunitné centrá – miesta pre všetkých – v našom regióne pribúdajú aj vďaka nadšeniu a iniciatíve samotných obyvateľov, ktorí v danom meste či obci žijú. Pripravila Tatiana Šušková.

Vesmír nás fascinuje už od nepamäti. Od prvých pozorovaní nočnej oblohy až po moderné vesmírne misie sa neustále snažíme odhaliť tajomstvá, ktoré sa skrývajú za hviezdami. Vesmír je nekonečným zdrojom inšpirácie a zvedavosti. Celý týždeň budeme mať vesmír takpovediac na dlani. Astronomické a geofyzikálne observatórium v Modre je profesionálne, výskumné a vzdelávacie pracovisko, ktoré patrí Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Venujú sa pozorovaniu meteorov, kozmického odpadu a asteroidov. Navštívila ho Mária Babinská.

Inovatívne riešenia študentov SPŠ strojníckej na Fajnorovom nábreží v Bratislave

Ak neveríte na zázraky - možno by stačilo pozrieť sa na obeť havárie, úrazu, alebo človeka po prekonaní cievnej mozgovej príhody, či závažného ochorenia pohybového aparátu a toho istého človeka si následne porovnať po liečbe - vrátane rehabilitácie a fyzioterapie. Ako sa nespisovne hovorí - to je „nebe a dudy“. Dnes už azda nik nepochybuje o tom, že fyzioterapia je kľúčovou a neoddeliteľnou súčasťou komplexnej liečebnej rehabilitácie. Janka Bleyová sa presvedčila o tom v priestoroch Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Univerzitnej nemocnice Bratislava Staré Mesto.

Po celý týždeň vás pozveme na jedno zaujímavé miesto v Bratislave, kde sa stretáva prítomnosť s minulosťou a každý jeden exponát je nositeľom nejakého príbehu či emócie. Naša pozvánka smeruje do jedinečného Slovenského olympijského a športového centra , ktoré je už štyri desaťročia strážcom spomínaných príbehov. Zavedie nás tam Hana Michalčíková.

Občianske združenie Academia Istropolitana Nova zo Svätého Jura už vyše dvadsať rokov podporuje rozvoj Malokarpatského regiónu. Tento týždeň vám v našom seriáli predstavíme s Miroslavom Würflom ocenené pamiatky z posledného ročníka súťaže o príkladnú obnovu kultúrneho dedičstva.

Rok 2025, ktorý sa skončil len pred pár dňami, nám priniesol všeličo, obci Budmerice napríklad titul Dedina roka. Známa dedina v okrese Pezinok sa do súťaže zapojila z bratislavského kraja ako jediná. Navyše, prihlášku podali takpovediac o päť minút dvanásť. Vďaka čomu uspeli práve Budmerice? Zaujímalo Michala Hercega.

Vianočné sviatky najčastejšie zvykneme označovať slovným spojením - sviatky rodiny. Je však veľa profesií, ale azda výstižnejšie možno povedať „poslaní“ - od ktorých si jednoducho, nemožno dať pauzu. Je nemysliteľné napríklad - komplet zavrieť nemocnicu a pacientov nechať napospas osudu. Rovnako nemožno zavrieť dvere zariadení pre seniorov a ísť sviatkovať. Janka Bleyová bola zvedavá, ako to funguje v jednom z nich. V bratislavskej Dúbravke, vstúpila do zariadenia s poetickým názvom „Domov jesene života... “

Čo všetko patrí ku Vianociam? Čo robí Vianoce Vianocami? Rôzne pohľady ponúka Hana Michalčíková.

Aj keď vianočné sviatky sú spojené aj s rôznymi módnymi vlnami, ako spôsoby dekorácie, predsa to, čo zostava, je klasický vianočný stromček. Počas tohto týždňa sa o nich a ich ceste do našich príbytkov rozprávame s Martinom Jurčom.

Tento týždeň sa budeme venovať detskému dobru. Deti, ktoré urobili niečo milé, dobré a pozoruhodné, poznáte určite aj vy. Návrh do ankety Detský čin môže poslať ktokoľvek. Väčšinou to robia učitelia a učiteľky, ktoré so školákmi prežívajú celé vyučovacie dni. Dobré skutky malých hrdninov mapuje Michal Herceg.

Neodmysliteľnou súčasťou „Celoslovenskej pacientskej konferencie Asociácie na ochranu práv pacientov“ je aj slávnostné oceňovanie top lekárov a top sestier. Samozrejme, nebolo to ináč ani na tohtoročnom deviatom ročníku podujatia. 10 lekárov a 10 sestier, odchádzalo z pódia s prestížnym ocenením Môj lekár a Moja sestra. V hľadisku im tlieskala aj Janka Bleyová.

V novembri už tradične v Bratislave dominujú výstavy fotografov, nielen slovenských ale aj zahraničných. Tento rok je už 35. ročník Mesiaca fotografie. Festival sa venuje témam ako fotografia a umelá inteligencia, ale aj fotografia a text. Program sa delí na sekcie Svet, Slovensko a Stredná a Východná Európa. O festivale, ale aj fotografii viac Mária Babinská.

Viete, ako funguje denný stacionár pre seniorov? Všeobecne sa hovorí, že ľudia, ktorí ho navštevujú, v ňom cez deň plnohodnotne prežijú svoj voľný čas, aby sa popoludní vrátili k svojim rodinám. Jeho hlavným cieľom je poskytovať sociálne služby dôchodcom, ktorí sú odkázaní na pomoc iných ľudí. Tento týždeň navštívime račiansky denný stacionár, aby sme zistili, aké možnosti majú seniori na rozvoj telesných aj duševných aktivít. Do Rače sa vybral Miroslav Würfl...

Neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotného a zdravého úsmevu, nie je iba na pleciach zubných lekárov, ale doslova a do písmena - aj v rukách zubných technikov. O spokojnosti a kvalite života človeka, ktorý z rôznych dôvodov - či už kvôli chorobe, úrazu, alebo veku - príde o zuby - rozhodujú títo majstri úsmevu. Čo musia vedieť? Kde chodia do školy a čím ich dokáže uspokojiť táto profesia? Zaujímalo Janku Bleyovú.

Kultúrne zariadenia Petržalky vznikli v roku 1986, ich zriaďovateľom je Miestne zastupiteľstvo Bratislava- Petržalka. Najznámejšie z nich je kultúrne zariadenie s názvom CIK-CAK centrum na Jiráskovej ulici. Celkom iste ste už o ňom počuli a možno niektoré z aktivít, ktoré ponúka, ste aj vyskúšali. Nemusíte byť Petržalčan, aby vás bohatá ponuka kurzov, prednášok a tvorivých dielní zaujala. Nech prídete v akomkoľvek čase, vždy je tu rušno a veselo a ste vítaní. V jedno jesenné popoludnie otvorila dvere do priestorov CIK CAK centra aj Hana Michalčíková.

„Telo sa nezastaví, kým mu to my nedovolíme.“ To by mohlo byť heslo aktívnych seniorov, ktorí ani vo vyššom veku nerezignujú na pohybové aktivity. Dôležité však je, aby mali na ne dostatok príležitostí či už v podobe športovísk alebo podujatí, kde sa spája seniorský vek a pohyb. V mesiaci venovanom úcte starším ich samosprávy pripravovali častejšie ako počas celého roka. My sme sa zašli s Tatianou Šuškovou pozrieť na bratislavskú Kuchajdu, kde mohli seniori pohyb naplno vychutnávať na Olympiáde seniorov.

Detektívky, sci – fi, fantasy knihy, dievčenské romány, rozprávky, ale aj náučná literatúra. Knižnice v školách sú bohaté na mnohé zaujímavé tituly. Deti si skutočne majú z čoho vyberať. Na Slovensku je 1512 školských knižníc, z toho okolo 600 je na stredných školách a v Bratislave ich je 81. Na budúci týždeň, v pondelok, 27. októbra si pripomíname Medzinárodný deň školských knižníc, oslavuje sa každý štvrtý októbrový pondelok. Do knižníc nás pozýva Mária Babinská.

Školský projekt Supertrieda, ktorý rozvíja tímového ducha v školách, vstúpil v tomto školskom roku do jubilejného 20 teho ročníka. Žiaci budú opäť tvoriť 15 minútové hudobno- dramatické pásma. Ako sa menia vďaka tomu školopovinní žiaci? Zaujímalo Beátu Repíkovú.

Ak počúvate rádio Regina pravidelne, tak určite viete, že každú nedeľu o 12:30 vysielame rodinný seriál život s vôňou vanilky. Najbližšiu nedeľu príde na rad už jeho päťstá časť. Seriálu sa tento týždeň bude venovať Michal Herceg.

V seriáli sa počas tohto týždňa budeme venovať potravinám. A potvrdíme alebo vyvrátime známe myšlienky o tom, či boli potraviny v minulosti bezpečnejšie, zdravšie a kvalitnejšie. Všetky tieto tri slovíčka by sme mohli rozobrať na drobné – aj menej kvalitná potravina môže byť bezpečná. A či je potravina zdravá je individuálna záležitosť. Najčastejšie ide o obsah tukov a cukru vo výrobkoch. Seriál pripravil Martin Jurčo.

Netušíme, koľko speváckych súborov máme na Slovensku, ale isté je, že spevácky zbor - zo Sanatória AT v bratislavskej Petržalke - je jedinečný a neopakovateľný. V čom? Hľadať odpoveď - aj na túto otázku sa takpovediac „na mieste činu“, teda v priestoroch, kde sa muži i ženy liečia a zbavujú závislostí od alkoholu, či drog - podujala Janka Bleyová...

Občianske združenie Divé maky, ktoré podporuje výnimočne nadané rómske deti a mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia oslávilo v týchto dňoch 20 rokov pomoci rómskym deťom. Ich potenciál rozvíja cez štipendijný program, mentoring, umelecké a vzdelávacie aktivity . Začiatky pomoci siahajú do roku 2005, keď sa počas jedného letného večera zrodil prvý koncept programu Divé maky. Viac s Beátou Repíkovou.

Usmiate deti, no zároveň spokojní učitelia. Takáto pohodová, priateľská a veľmi príjemná atmosféra vládne v Materskej škole Iľjušinova v bratislavskej Petržalke. Táto škôlka vznikla v januári v roku 1984. Jej zriaďovateľom je Mestská časť Petržalka. Je výnimočná aj preto, že získala viaceré prestížne medzinárodné ocenenia. I preto sa jej budeme venovať tento týždeň v seriáli s Máriou Babinskou.

Tento týždeň sa s Michalom Hercegom budeme venovať vidieckym kinám. Kedysi boli veľmi populárne, potom spustli a teraz na viacerých miestach znovu ožívajú. Kinobus tento rok zavítal na kopanice.

Na koncertných pódiách či pri rôznych slávnostných príležitostiach - pôsobia v uniformách impozantne, pričom v poslucháčoch dokáže ich hudba, vyvolať obrovskú škálu emócií - hrdosť, radosť, dojatie, ba i smútok, dokonca pri poslednej rozlúčke - precítiť aj plynutie času ... Hovorím o „Hudbe ministerstva vnútra Slovenskej republiky“. Janka Bleyová sa o hudobníkoch - policajtoch, rozhodla zistiť viac. Vybrala sa preto do Devínskej Novej Vsi, do časti pod názvom Mláka, v ktorej majú sídlo.

V našej populácii tvoria 10 %. Kedysi Eskimáci verili, že ľaváci sú čarodejníci, pre cirkev boli znamením diabla, dnes vieme, že majú väčšiu synchronizáciu medzi hemisférami mozgu. V čom sa im žije ťažšie, aké sú problémy so vzdelávaním a je to tak len medzi ľuďmi alebo aj zvieratami? Seriál rádia Regina s Hanou Michalčíkovou a historičkou Katarínou Nádaskou, výskumníčkou Tatianou Pethö, pedagogičkou Janou Domonkošovou a ľuďmi, ktorí patria k ľavákom.

Tento týždeň sa budeme prechádzať pod stromami. V lete je to jedno z najpríjemnejších miest, kam sa dá schovať pred najväčšími horúčavami. Anketa Strom roka už vyše dvadsať rokov zviditeľňuje zaujímavé a vzácne dreviny, ktoré si miestni vážia a chcú ich zachovať. Prvý takýto strom Michal Herceg navštívil v Oslanoch neďaleko Partizánskeho.

Tento týždeň Vás zavedieme do sveta medicínskych inovácií v ortopédii. Ako sa menili a zmenili životy detských pacientov uplynulých 100 rokov - od vtedy ako vznikla Československá ortopedická spoločnosť? Informuje Beáta Repíková.

Letné dovolenkové obdobie je príležitosťou nielen na povestné ničnerobenie, ale aj na spoznávanie zaujímavých lokalít či pamätihodností. Významnú súčasť našich dejín i prítomnosti predstavuje židovské kultúrne dedičstvo. Synagógy, cintoríny, pamätníky či múzeá nie sú len nemými svedkami minulosti, ale aj živým dôkazom rozmanitosti a spolunažívania rôznych kultúr. Z trnavského regiónu predstaví niektoré z nich Vlasta Cigánková.

Ľan a konopa sú plodinami, ktoré využívali naši predkovia vo všetkých oblastiach. Pestovali si ich doma, a rovnako aj spracovávali. Konopné plachty používali ešte naše babičky. Ľan a konopa sa dajú vyžiť nielen v textilnom priemysle, ale rovnako aj vo výžive, v automobilovom priemysle, ale aj v stavebníctve. Počas tohto týždňa si v našom seriáli o možnostiach povieme viac. Dnes zájdeme s Martinom Jurčom do Roľníckeho družstva v Cíferi. Patrí k podnikom prvovýroby, kde sa začali viac venovať ľanu a konope. Sú jediní, ktorí majú aj stroje na spracovanie.

Kým deti kričia prázdninám zakaždým -hurá, rodičia ich vnímajú oveľa s menším nadšením, lepšie povedané- s mnohými obavami. Zaplniť osem týždňov programom , pri ktorom by sa deti nenudili, nebýva jednoduché. A to ani s využitím spoločnej rodinnej dovolenky, pobytu u starých rodičov či priateľov. Nie všetky deti však bývajú náročné. Sú aj také, ktoré sa tešia , že sú doma s knihou v ruke, či plávaním v najbližšom kúpalisku. Tie ostatné možnosti si nechala v talóne Hana Michalčíková.

Pred niekoľkými dňami v Sade Janka Kráľa vyhodnotili bratislavské majstrovstvá v predzáhradkárčení. Michal Herceg sa stretol so všetkými superfinalistami. Zaujímalo ho, kto sú ľudia ochotní zveľaďovať verejný priestor, čo im práca v predzáhradkách prináša a kde si ich môžeme pozrieť aj my, okoloidúci.