SK - História a fakty

Maastrichtská zmluva, známa tiež ako Zmluva o Európskej únii, bola podpísaná 7. februára 1992 v holandskom Maastrichte. Jej signatármi boli vtedajší dvanásti členovia Európskych spoločenstiev. Účinnosť nadobudla 1. novembra 1993 po tom, ako ju ratifikovali všetky členské štáty.Maastrichtská zmluva dala oficiálnu podobu Európskej únii a z Európskeho hospodárskeho spoločenstva spravila súdržnejší celok. Zaviedla aj pojem občianstva Únie.

11. júla 1995 obsadili jednotky bosnianskych Srbov pod vedením generála Ratka Mladića mesto Srebrenica vo východnej časti Bosny. Organizácia Spojených národov (OSN) dva roky predtým vyhlásila oblasť za takzvanú „bezpečnú zónu“. Počas nasledujúcich dní bolo systematicky zabitých vyše 8 000 moslimov, najmä mužov a chlapcov, ktorých telá končili v masových hroboch. Zároveň boli násilne deportované tisíce žien, detí a starých ľudí. 20- až 50 000 žien a dievčat sa stalo obeťami sexuálneho násilia. OSN označila genocídu v Srebrenici za najväčší zločin na európskej pôde od konca 2. svetovej vojny.

V tejto časti našej série podcastov sa ponoríme do európskej histórie a oslávime mimoriadne významný míľnik: 20. výročie najväčšieho rozšírenia v dejinách EÚ. 1. mája 2004 vstúpilo 10 krajín v srdci Európy do EÚ, čím sa aj počet jej úradných pracovných jazykov zvýšil o deväť. Bol to moment osláv, jednoty a neobmedzených príležitostí.

Transatlantický obchod s otrokmi je temnou a bolestnou kapitolou ľudských dejín. V priebehu 400 rokov sa jeho obeťou stalo viac ako 15 miliónov ľudí. Otroctvo bolo zrušené, ale rasizmus, ktorý ho sprevádzal, stále existuje a dodnes formuje spôsob, akým niektorí ľudia rozmýšľajú a správajú sa. Iniciatívy ako Medzinárodný deň spomienky na obete otroctva a transatlantický obchod s otrokmi, ktorý vyhlásila OSN, a Týždeň rozmanitosti a boja proti rasizmu, ktorý vyhlásila Európska únia, pomáhajú zvyšovať povedomie o pretrvávajúcich problémoch a vytvárať rovnejšiu a inkluzívnejšiu spoločnosť.

Schengenský priestor sa rozprestiera na území 27 európskych krajín: 23 členských štátov EÚ, ako aj Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Vnútri tejto zóny možno voľne cestovať z jedného štátu do druhého bez akýchkoľvek hraničných kontrol. Všetko sa začalo v roku 1985, keď sa päť členských štátov EÚ rozhodlo zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach.

V roku 2005, na 60. výročie oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime, vydala OSN rezolúciu, v ktorej vyhlásila 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Slovo „holokaust“ pochádza z gréčtiny a znamená „obeť spálenú ohňom“, resp. „zápalnú obeť“. Používa sa na označenie prenasledovania a následného masového vyvraždenia šiestich miliónov židov v Európe nacistickým režimom a jeho kolaborantmi. V rokoch 1933 až 1945 však boli terčom tohto režimu a jeho prívržencov aj ďalšie skupiny obyvateľstva: Rómovia, ľudia so zdravotným postihnutím, príslušníci slovanských národov, ako aj gejovia a lesby či členovia niektorých náboženských a politických skupín.

Pôvabný domček so slamenou strechou a belasými obločnicami, učupený v zelenajúcom sa parku neďaleko Paríža. Možno si vôbec predstaviť, že práve v tomto rodinnom dome sa začala rysovať budúcnosť Európy a jej miesta na medzinárodnej scéne? A predsa: v tomto dome žil a pracoval jeden z architektov dnešnej Európskej únie, Jean Monnet.

Jednotný trh je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie a jednou z jej hlavných hybných síl. Bol zriadený 1. januára 1993 a umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu v rámci Európskej únie. Od svojho vzniku stimuluje obchod a zvyšuje význam Európskej únie ako globálneho obchodného partnera. Uľahčuje život občanov a podporuje rast a hospodársku súťaž tým, že vytvára nové príležitosti pre európske podniky.