TREND.sk

Chudobnejšia polovica Slovákov je bohatšia ako chudobnejšia polovica Nemcov. Ako je to možné, keď máme výrazne nižšie platy? Odpoveď je jednoduchá — a znepokojivá.

Na Slovensku jazdia státisíce nepoistených áut. Štát sa rozhodol proti nim bojovať kontrolou priamo na staniciach technickej a emisnej kontroly. Podľa odborníkov z praxe ide o administratívny hybrid, ktorý trestá poctivých a špekulantom necháva dvere otvorené. Výkonný riaditeľ Národnej asociácie STK Peter Hulman v podcaste otvorene hovorí, prečo sa z technikov stávajú vymáhači poistného a prečo vás môže systém označiť za nespôsobilých, aj keď máte poistku riadne zaplatenú.

Podcast vysvetľuje, prečo sú náklady na prácu na Slovensku tretie najvyššie vo východnej časti EÚ, no domov si zamestnanci nesú menej ako Česi, Poliaci aj Maďari. Z každých 100 eur, ktoré za nich platí zamestnávateľ, dostanú v hrubom iba 71. Zvyšok pohltí štát.V podcaste sa dozviete, prečo trojročná rodičovská dovolenka škodí platom, ako rast miezd vo verejnej sfére deformuje celý trh práce, prečo nemecké firmy začínajú Slovensko obchádzať — a čo sa musí zmeniť, ak Slovensko nechce navždy zostať v drevenici.

Agentúra S&P Global znížila Slovensku rating z A+ na A. Ministerstvo financií pokrčilo plecami. Ale to, čo sa stalo v ten istý piatok, je oveľa výrečnejšie: Litve rating zvýšili.Pred desiatimi rokmi malo Slovensko o dva stupne lepší rating ako Litva. Dnes je to naopak. V podcaste šéfredaktor TRENDU Ronald Ižip vysvetľuje, prečo táto výmena pozícií nie je náhoda.

Keby ekonomika v krajine za posledné dve dekády rástla o 1,7 percenta ročne rýchlejšie, mali by dnes ľudia na Slovensku nemecké mzdy. Za zaostávaním Slovenska môže 30 rokov vlád populistov. Ktorá daň penalizuje samotnú deľbu práce a robí z nás barbarov? Čo udržuje ľudí na východe Slovenska mimo trhu práce a prečo znižovanie daní bez škrtania výdavkov nie je nič iné ako populizmus? Odpovede v rozhovore ponúka analytik INESS Róbert Chovanculiak.

Cesta k úspechu nebola priamočiara. Obaja spolumajitelia prešli rokmi v korporátnom prostredí, kým sa rozhodli ísť vlastnou cestou„Nebolo to úplne priamočiare, že by sme si jedného dňa povedali, že chceme expandovať na medzinárodné trhy. Predchádzala tomu niekoľkoročná prax v rôznych korporátnych spoločnostiach," hovorí Róbert Palka, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V súčasnosti firma vlastní výrobné závody v Šali a Sečovciach, pričom mesačná kapacita na proteínové tyčinky dosahuje 1,8 milióna kusov – a dopyt ju stále prevyšuje.Portfólio značky Gam´s zahŕňa raňajkové cereálie, kaše, cestoviny, proteínové tyčinky, čipsy aj funkčné nápoje. Ambícia je jasná – byť so zákazníkom od rána do večera.„Snažíme sa vývoj produktov prispôsobiť tak, aby sme dokázali uspokojiť celé portfólio. Nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sú zvyklosti v každej krajine iné," vysvetľuje R. Palka.Expanzia do 43 krajín nevznikla na základe strategického plánu, ale organicky – cez medzinárodné výstavy, konferencie a osobné kontakty.„Trhy si nevyberáme sami, skôr trhy si vyberajú nás," opisujú majitelia.Spomedzi nezvyčajných destinácií vyniká Maurícius, Singapur, Vietnam či Kostarika. Úspech na zahraničných trhoch si vyžiadal aj adaptáciu – od halal a košer certifikácií cez úpravy receptúr až po prepočítavanie nutričných hodnôt podľa miestnej legislatívy.Aktuálne výrobné kapacity nestačia pokryť dopyt, preto firma plánuje investíciu cez 2,5 milióna eur do novej tyčinkovej linky v Šali a viac ako 1 milión eur do modernizácie čipsovej výroby.„Nebol to plán – postaviť firmu takýchto rozmerov. Ale som za to veľmi vďačný," konštatuje Jozef Štefaňák, spolumajiteľ firmy A.N.J.distribution. V prvom kvartáli tohto roka už firma vykázala tržby štyri milióny eur, čo naznačuje, že ročný plán 12 miliónov bude prekonaný. Okrem vlastnej značky Gam´s firma vyrába aj privátne značky.Firma stavia rast aj na schopnosti nájsť a udržať kvalitných zamestnancov – čo nie je v súčasnosti jednoduché. K náboru pristupuje pragmaticky: nehľadá hotových odborníkov, ale ľudí, ktorí chcú pracovať a sú ochotní sa učiť.Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Väčšina bytových domov na Slovensku vyrástla ešte počas socializmu. Desaťročia odkladanej obnovy znižujú ich hodnotu. Dôvodom sú najmä tvrdohlavosť a peniaze. Podcast vysvetľuje, ako neobnovený panelák postupne stráca hodnotu, čo sa skrýva pod zateplením bytovky bez systémových opráv a prečo Slovensko prisptupuje k panelákom inak ako zahraničie.

Nemocnice, ktoré nemajú motiváciu hospodáriť lepšie, sú odsúdené na večnú stratu. Riešenie pritom existuje a niekoľko štátnych zariadení ho už roky aplikuje. V podcaste sa dozviete, čo ukázal audit štátnych nemocníc, spôsoby, akými by sme mohli vyriešiť ich zadlžovanie, a ako je možné, že tento model funguje v praxi už roky.

Naturopatka a zakladateľka Levanduľového údolia Helena Neumannová z pôvodného pestovateľského projektu postupne vyvinula komplexný ekosystém — od polí cez výrobu produktov až po vedecký výskum a vzdelávanie verejnosti.Dnes Levanduľové údolie funguje ako miesto, kde sa stretáva poľnohospodárstvo, veda a celostná starostlivosť o zdravie. Skúsenosti klientov priviedli H. Neumannovú k systematickému výskumu. Tím Molecules of Life dnes spolupracuje s lekárskymi fakultami v Prahe, s CEITEC Brno aj s Mendelovou univerzitou.Štúdie sa zameriavajú najmä na obsah flavonoidov — látok, ktoré moderná veda označuje za jeden z kľúčov k zdraviu buniek.Slovensko má desiatky kúpeľných a termálnych lokalít. H. Neumannová upozorňuje aj na paradox — kým sa Európa obracia k ajurvéde a tradičnej čínskej medicíne, na vlastnú bylinkársku tradíciu zabúda. Veľkú budúcnosť vidí v kúpeľníctve a partnerov - pestovateľov hľadá aj za hranicami.

Paneláky stoja desaťročia. Najväčšou hrozbou pre panelové domy nie sú ani čas, ani počasie. Sú to samotní obyvatelia. Kde sú najzraniteľnejšie miesta paneláka? Aké sú jeho skutočné systémové poruchy? A prečo sa neoplatí zbúrať panelák a postaviť nový? Viac v rozhovore s riaditeľkou Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzanou Sternovou.

Audit štátnych nemocníc odhalil možné úspory za stovky miliónov. Minister ich nezverejnil a miliardový dlh ďalej pokojne rastie. Náklady auditovaných nemocníc vzrástli za päť rokov o takmer 60 percent, hoci počet hospitalizácií zostal rovnaký. Kam teda miznú milióny eur? Viac v rozhovore so zdravotníckou novinárkou mesačníka Medicína Benitou Feketeovou.

Umelá inteligencia zvládne prípravu, obsah aj publikovanie — ale posledné slovo musí zostať človeku. Peter Hric z Ed AI vysvetľuje, prečo firmy aj školy potrebujú nielen nástroje, ale aj niekoho, kto vie prepojiť technológiu s reálnymi problémami. 

Vysoké Tatry sú síce národným symbolom, no desaťročia sú spravované cez tisíce úradníckych výnimiek ročne namiesto jasných pravidiel. Výsledkom je nepredvídateľnosť pre podnikateľov, nedostatočná ochrana prírody a polovičná populácia hlucháňa.Témou tohto vydania TRENDU je zonácia Tatranského národného parku — reforma, ktorú Slovensko odkladá od roku 2010 a ktorú teraz tlačí Európska komisia ako podmienku plánu obnovy.Rozprávali sme sa s Igorom Rattajom, väčšinovým akcionárom Tatry Mountain Resorts, aj s prírodovedcom Jozefom Šibíkom zo Slovenskej akadémie vied, ktorý sa zonácii TANAPu venuje pätnásť rokov. Zhodujú sa v jednom: súčasný stav nevyhovuje nikomu.V podcaste sa dozviete:prečo sú Tatry rozdelené na zóny A až D a kde je najväčší sporčo urobila Demänovská dolina s Nízkymi Tatrami a prečo je varovanímprečo môžu lanovky zostať, ale bobové dráhy sú iná vecčo hrozí, ak sa schváli zlá zonáciaa čo sa môžeme naučiť od Rakúska, Česka či Švajčiarska

Šimon Stropnický nie je typický startup zakladateľ. Nepotrebuje investora, tím vývojárov ani drahý hardvér. Zo Bratislavy riadi dochádzkový systém Fresh QR v štyroch krajinách — a väčšinu vývoja zvláda sám, s pomocou AI nástrojov za sto dolárov mesačne.V tomto diele sa rozprávame o tom, ako AI reálne mení prácu programátora — nie v teórii, ale v každodennej praxi seniora s pätnásťročnými skúsenosťami. Šimon hovorí otvorene: zrýchlenie nie je 40 %, ako sa bežne uvádza, ale päťsto. A vysvetľuje, prečo to tak je.Okrem kódovania sa bavíme o vibe codingu, o agentoch, o expanzii na Ukrajinu aj o tom, prečo plne autonómne AI systémy považuje za fantasy — a kedy to môže byť inak.V epizóde sa dozviete:Ako AI coding asistenty nahrádzajú prácu dvoch až troch juniorovPrečo vibe coding nezničí programátorov, ale naopak zvýši po nich dopytAko expandovať na nový trh bez veľkého rozpočtu a bez fyzického produktuČo je podľa Šimóna skutočný trend v AI — a čo je len chválenie sa ničím🎙️ Hosť: Šimon Stropnický, zakladateľ Fresh QR 🎤 Moderuje: Miroslava Šachová 📅 Január 2026Podcast TRENDY AI vzniká v spolupráci týždenníka TREND a Asociácie AI.#AI #umeláinteligencia #startup #programovanie #vibe coding #podnikanie #TREND #TrendyAI

Majitelia športových klubov sa roky sťažujú, že investovanie do hokeja na Slovensku je len „čierna diera“ na peniaze. Napriek tomu svoje kluby nepredávajú. Je hokej drahým koníčkom alebo môže fungovať ako zdravý biznisový model? Kde končí nadšenie fanúšika a začína chladná ekonomická kalkulácia pri riadení špičkového športového klubu? Viac sa dozviete v rozhovore s majiteľom hokejového klubu Vlci Žilina Rastislavom Chovancom.

Rast cien palív a regulačné obmedzenia vytvárajú tlak na dopravcov. Sektor čelí nedostatku hotovosti, rastúcim nákladom aj neistým dodávkam ropy, Stav ropnej núdze na Slovensku naďalej trvá, pričom vláda ponechala v platnosti limit tankovania na úrovni 400 eur na vozidlo do 19. apríla. Zároveň však zrušila zákaz exportu ropných produktov zo slovenskej rafinérie.Podľa dopravcov ide o čiastočné uvoľnenie pravidiel, ktoré však nerieši ich hlavný problém – obmedzený prístup k lacnejšiemu palivu.Pavol Piešťanský, prezident Česmad Slovakia situáciu označil za zlú až kritickú. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozornil, že kombinácia geopolitického napätia, regulačných zásahov a rastúcich vstupov vytvára pre dopravcov mimoriadne náročné prostredie.Zároveň zdôraznil, že slovenský trh má síce jedny z najnižších cien v regióne, no dopravcovia z nich nedokážu profitovať. Limit tankovania im totiž neumožňuje natankovať dostatočný objem paliva na dlhšie trasy. „Nedokážeme natankovať ani toľko, aby sme prešli trasu Bratislava – Košice a späť,“ uviedol.Situáciu zhoršuje aj rast ďalších nákladov. Okrem palív zdražujú pneumatiky, oleje či AdBlue. Súčasne rastie tlak na mzdy a investície do ekologických technológií, ktoré sú násobne drahšie. Dopravcovia tak čelia kumulácii faktorov, ktoré zásadne znižujú ich marže. Firmy reagujú optimalizáciou trás, obmedzovaním prázdnych jázd a prehodnocovaním kontraktov. Čoraz častejšie tiež odmietajú zákazky, pri ktorých nedokážu pokryť náklady. Problémom zostáva aj časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami na palivo a úhradou faktúr, ktorá prichádza až o dva až tri mesiace.Viac si vypočujete v podcaste. 

Dopyt po logistických parkoch oslabili geopolitické faktory aj ceny energií. Trh sa však stabilizuje a developeri očakávajú postupné oživenie podporené novými projektmi Dopyt po logistických a priemyselných parkoch v posledných rokoch výrazne ovplyvnila geopolitická situácia, rast cien energií aj inflácia. Podľa Stanislava Pagáča, development directora spoločnosti Logis One, boli uplynulé dva roky citeľne slabšie. „Dopyt v posledných dvoch rokoch klesol približne na polovicu oproti obdobiu rokov 2022 a 2023,“ uviedol.Pokles súvisí aj s neistotou v automobilovom priemysle, ktorý je pre Slovensko kľúčový.Prechod na elektromobilitu spôsobil, že firmy odkladali investičné rozhodnutia. „Neistota je najväčším nepriateľom plánovania. Firmy potrebujú vedieť, čo príde o rok či dva,“ zdôraznil S. Pagáč.Pri rozhodovaní o nových projektoch zohráva podľa neho zásadnú úlohu lokalita. „Pri logistike je najdôležitejšia poloha. Ak je lokalita kvalitná, development dáva zmysel bez ohľadu na krátkodobé výkyvy dopytu,“ vysvetlil. Slovensko si pritom dlhodobo udržiava pozíciu významného logistického uzla nielen v rámci strednej Európy.Viac si vypočujete v podcaste. 

Rast cien energií a prísnejšie normy posúvajú energetickú efektívnosť do centra pozornosti developerov aj kupujúcich. Kľúčové zostáva kvalitné prevedenie stavbyS energetickou efektívnosť budov musia developeri počítať už v úvode projektovania. Zásadný posun nastal aj v dôsledku rastu cien energií. Kým v minulosti bola rozhodujúca najmä cena výstavby, v súčasnosti sa pozornosť presúva na prevádzkové náklady. „Kupujúceho zaujíma nielen vzhľad nehnuteľnosti, ale aj to, koľko zaplatí za energie. To priamo súvisí s kvalitou projektu a realizácie,“ hovorí Matej Benko, technický riaditeľ spoločnosti Axa Property. Zároveň zdôrazňuje, že samotná cena energií nie je pri návrhu rozhodujúca. Dôležitejšia je kvalita prevedenia. „Naším cieľom nie je riešiť, koľko stoja energie, ale urobiť stavbu čo najlepšie podľa noriem. Ak je konštrukcia správne navrhnutá a realizovaná, funguje efektívne bez ohľadu na vývoj cien.“

 V logistických a priemyselných prevádzkach zohrávajú manipulačné vozíky zásadnú úlohu. Ich spoľahlivosť je priamo závislá od kvality údržby a dodržiavania servisných postupov. „Základom je denná kontrola pred zmenou, keď obsluha vizuálne preverí stav vozíka a jeho bezpečnostné prvky,“ hovorí regionálny servisný manažér spoločnosti STILL Eduard Šima. Popri každodennej kontrole sú nevyhnutné aj pravidelné servisné zásahy podľa pokynov výrobcu, vrátane ročných technických kontrol a údržby. Práve ich zanedbanie môže mať vážne dôsledky.Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Firmy čelia rastúcemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a prísnejším kontrolám. Zvyšuje sa aj zdanenie majetku naprieč EurópouMarcové obdobie tradične patrí daňovým priznaniam, no tento rok prináša podnikateľom aj širší balík výziev. Konsolidácia verejných financií sa premietla do vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia, zmien v DPH aj do zavedenia dane z finančných transakciíDaňový poradca Martin Kiňo za jednu z najkontroverznejších noviniek označuje práve transakčnú daň. Tá zatiaľ neprináša jednoznačné výsledky ani z pohľadu kontrolnej praxe. „Zatiaľ evidujeme len jednotky kontrol, čo je vzhľadom na počet podnikateľov zanedbateľné číslo. O to viac sa vynára otázka efektívnosti tejto dane,“ upozorňuje M. Kiňo. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, aké výzvy prináša pre firmy transferové oceňovanie. Upozorňuje aj na tlak na zavádzanie majetkových daní, ktorý rastie v celej Európe. Viac si vypočujete v podcaste. 

Štátne orgány vo svojich analýzach uvádzajú, že na Slovensku pôsobí viac ako 100-tisíc fiktívnych živnostníkov. Zistenia inšpektorátu práce však naznačujú niečo iné. Pracuje štát so správnymi dátami? A je téma fiktívnej živnosti skutočným problémom alebo len politickou agendou? Viac sa dozviete v rozhovore s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Jánom Solíkom.

Svet plný neistoty prináša nové výzvy pre poisťovne aj cestovateľov. S IT riaditeľom spoločnosti Finportal Petrom Jureckým rozoberáme vplyv konfliktov na Blízkom východe či na Ukrajine na produkty cestovného poistenia. Kto platí náklady pri uzavretí vzdušného priestoru? A kedy sa poistka mení na bezcenný papier kvôli vojnovej výluke? Zmenia vojny cestovné poistenie?

Vlastníctvo nehnuteľností na Slovensku dosahuje vrchol. Na rad prichádzajú iné formy bývania

Najväčší európsky program podpory výskumu a inovácií dáva firmám šancu získať granty aj investície. Kľúčom je prelomová technológia Program Horizont Európa predstavuje najväčšiu schému podpory vedy, výskumu a inovácií v Európskej únii. Je otvorený pre výskumné inštitúcie, vedcov aj podniky vrátane startupov.„Je postavený na dvoch pilieroch – inovatívnosti projektu a networkingu, teda schopnosti vytvárať partnerstvá,“ vysvetľuje Peter Szuttor, národný kontaktný bod pre oblasť Inovatívna Európa z Centra vedecko-technických informácií SR.Pre malé a stredné podniky ide často o podceňovanú príležitosť. Program ponúka najmä nenávratné financovanie technologicky náročných projektov, ktoré by banky považovali za príliš rizikové. „Pre mnohé firmy je to jedinečná možnosť, ako získať zdroje na projekty, na ktoré by komerčné financovanie nedosiahli,“ hovorí P. Szuttor. Viac si vypočujete v podcaste. 

Za nízke platy na Slovensku nemôžu len firmy či štát, ale aj samotní zamestnanci. Prečo ľudia často nezakladajú odbory a akú rolu zohráva minimálna mzda? A čo by sa muselo zmeniť, aby sa vyjednávacia pozícia zamestnancov posilnila a platy rástli rýchlejšie? Odpovede ponúka rozhovor s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov SR Monikou Uhlerovou.

Rastúce ceny a klesajúci ekonomický rast — kombinácia, ktorú svet naposledy zažil v sedemdesiatych rokoch, sa vracia na scénu. 

 Čo sa stane, keď dostanú AI agenti vlastnú sociálnu sieť a začnú si medzi sebou vymieňať informácie bez toho, aby ich niekto sledoval? Moltbook bol virálny experiment, ktorý za pár hodín zaregistroval 1,5 milióna agentov, vyvolal debatu o singularite a nakoniec skončil v rukách Marka Zuckerberga. Matej Mihalech zo TOUCH4IT vysvetľuje, čo sa za tým skutočne skrýva, prečo by firmy nemali svojich agentov na túto sieť púšťať — a kde AI agenti naozaj menia pravidlá hry. 

Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu Peter Šoltys o tom, prečo sú štátne dlhopisy bezpečným prístavom aj v čase geopolitickej neistoty.

Peter Kalman z Greenlogy vysvetľuje, ako funguje výkup zelenej elektriny a čo najviac ovplyvňuje rozhodovanie investorov Výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov na Slovensku funguje najčastejšie prostredníctvom kontraktu medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. „Najbežnejším modelom na Slovensku je kontrakt medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. Dohodnú si trvanie zmluvy aj cenový model, pričom výrobca prirodzene preferuje čo najdlhší kontrakt, pretože je to výhodnejšie aj z pohľadu financovania projektov,“ vysvetľuje CEO a spoluzakladateľ spoločnosti Greenlogy Peter Kalman.Viac si vypočujete v podcaste. 

Slovensko nemá more, no bez lodí nebude mať ani tovar. Hormuz testuje globálnu logistiku Európa je závislá od námornej dopravy – do jej prístavov smeruje približne 75 miliónov lodných kontajnerov ročne. Ak sa zvýšia náklady na prepravu v dôsledku uzavretého Hormuzského prielivu, premietne sa to aj do cien tovarov Uzavretie Hormuzského prielivu po americko-izraelských útokoch na Irán zasiahlo globálnu logistiku.Podľa prezidenta Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky a predsedu sekcie námorných prepráv Stanislava Michaličku má situácia okamžitý dopad na celý systém námornej prepravy.„Hormuzský prieliv je jediná vstupná brána do Perzského zálivu. Keď Irán avizoval, že nepovolí prepravu cez tento úsek, lode ostali stáť na oboch stranách. V tomto momente tam nemáme prakticky žiadny pohyb,“ vysvetľuje v rozhovore. Bežne pritom týmto strategickým miestom prejde približne 140 kontajnerových lodí denne. Prepravné spoločnosti reagovali okamžite a klientom ponúkajú tri základné scenáre riešenia. Viac podrobností si vypočujete v podcaste. 

„Slobodný trh v energetike? Nikde na svete nefunguje. Len Európa skúša experiment. V USA, Číne či Južnej Kórei zostáva energetika oveľa viac koordinovaná štátom,“ upozorňuje energetický expert Milan Garbiar v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.  Energetika nie je bežný trh a elektrina nie je len komodita. „Bez stabilných zdrojov energie nemôže fungovať priemysel, potravinová bezpečnosť ani samotná suverenita krajiny,“ pripomína energetický expert Milan Garbiar. Liberalizácia európskych energetických trhov, ktorú mnohí vnímajú ako vzor slobodného trhu, je podľa neho skôr extrémom – nikde inde vo svete sa to neudialo v takej miere ako v Európe. V rozhovore sa podrobnejšie vyjadruje aj k rozhodnutiam o výstavbe nového jadrového zdroja, cene elektriny či emisným povolenkám. Slovensko sa pripravuje na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vláda odhaduje základné náklady projektu na trinásť až pätnásť miliárd eur a zároveň počíta so spoluprácou viacerých krajín vrátane USA, Južnej Kórey či Francúzska. Podľa energetického experta M. Garbiara je však pri hodnotení takéhoto projektu potrebné pozerať sa ďalej než iba na samotnú cenu výstavby.„Elektrická energia nie je obyčajná komodita. Patrí k základnej infraštruktúre štátu,“ upozorňuje.Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=u3mooDftECs&t=31s

Slovensko starne a dôchodkový systém čelí tlaku, aký tu ešte nebol. Dôchodkový vek preto bude rásť a budeme pracovať čoraz dlhšie. Bude to však stačiť na udržanie systému? V novej časti podcastu sa o budúcnosti dôchodkov rozprávame s riaditeľom kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktorom Novysedlákom.

Iránska vojna rozhýbala komoditné trhy spôsobom, aký svet dlho nevidel. Čo to znamená pre ceny pohonných hmôt, infláciu a investície? Analytik XTB Matej Bajzík vysvetľuje, kde sú skutočné riziká — a kde zatiaľ nie je dôvod na paniku.

Konflikt, ktorý mnohí čakali roky, je tu – a jeho dôsledky siahajú ďaleko za hranice Blízkeho východu. V novom podcaste TREND šéfredaktor Ronald Ižip rozoberá, prečo je táto vojna iná než všetky predchádzajúce – a prečo Trumpov scenár „rýchla akcia, zmena režimu, hotovo" narazil.

Dôvodom podvádzania často nie je samotná výška možného zisku. Do hry vstupujú aj ďalšie, menej zjavné faktory. Prečo ľudia skôr okradnú štát než iného človeka? A ako si svoje podvody ospravedlňujú? Na tieto a ďalšie otázky v rozhovore odpovedá expert na zákaznícku psychológiu Matej Šucha.

Energetický šok z Iránu môže zasiahnuť Európu tvrdšie než ropné krízy

Spolupráca biznisu a neziskového sektora sa na Slovensku posúva od jednorazových darov k systematickým partnerstvám. Firmy častejšie hodnotia dôveryhodnosť a riadenie organizácií, ktorým pomáhajúPoradenské spoločnosti na Slovensku postupne menia prístup k podpore neziskového sektora. Kým v minulosti išlo najmä o ad hoc aktivity, v súčasnosti sa do popredia dostáva dlhodobá a systematická spolupráca, ktorá je súčasťou firemnej stratégie.„Začínali sme cez jednotlivcov, ktorí sa téme venovali aj súkromne. Postupne sa podpora neziskových organizácií stala prirodzenou súčasťou fungovania firmy,“ hovorí Gyöngyi Habara Borárosová, Audit & Advisory Director z TPA Slovakia. Viac si vypočujete v podcaste. 

Potravinový deficit sa vymyká kontrole

Konsolidácia zasiahla aj poistný sektor. Od januára sa zvýšila daň z poistenia aj odvod z povinného zmluvného poistenia. Premietne sa to do cien poistiek? A môže štát na zdražovaní napokon sám prerobiť? Viac v rozhovore s riaditeľom divízie neživotného poistenia spoločnosti Finportal Štefanom Fajnorom.

Importér čínskych značiek rozširuje portfólio aj dílerskú sieť. Hybridné technológie pomáhajú lámať bariéry a rozhodujúcu úlohu zohráva servisné zázemieČínske automobilky sa na slovenskom trhu postupne etablujú. Kým ešte pred niekoľkými rokmi vyvolávali skôr nedôveru, v súčasnosti sa situácia citeľne mení.„Keď sme začínali, čínske auto bolo pre mnohých synonymom lacného experimentu. Dnes zákazníci prídu do showroomu pripravení, majú naštudované technológie aj parametre a seriózne porovnávajú,“ hovorí B. Kocper, CEO spoločnosti Plastonic. Podľa neho sa vývoj podobá nástupu japonských značiek v Európe pred niekoľkými desaťročiami. Aj tie si museli dôveru budovať postupne. „Japonské automobilky si museli rešpekt vydobyť kvalitou a spoľahlivosťou. Myslím si, že čínske značky prejdú podobnou cestou. Nie všetky prežijú, ale tie silné tu zostanú.“Viac si vypočujete v podcaste. 

Firmu, ktorá je na trhu viac ak 35 rokov, budovali bez úverov. Rast financovali z vlastných zdrojov a postupne. „Dávali sme si pozor, aby sme v každom momente vedeli ustáť aj nepriaznivý vývoj,“ približuje spolumajiteľka Podnikateľské prostredie na Slovensku nepovažuje za ideálne ani katastrofálne. Skôr za realitu, s ktorou sa treba naučiť pracovať. „Nepamätám si rok, ktorý by bol podnikaniu mimoriadne prajný. Boli lepšie aj horšie obdobia, dôležité je ustáť vlnobitie,“ konštatuje Alenka Ondejčíková, spolumajiteľka firmy Bonsai Slovakia – Čajovňa dobrých ľudíPodnikateľský étos si priniesla z rodiny. Manželia Ondejčíkovci začali podnikať ešte pred rokom 1989. Najskôr sadili stromčeky, neskôr otvorili obchod a postupne vybudovali profesionálne bonsajové a čajové centrum v Nitre. Dnes sa venujú pestovaniu bonsajov, dovozu ekologických čajov a keramiky, prevádzkujú čajovňu a školia nových prevádzkovateľov. Viac si vypočujete v podcaste. 

Podcast vysvetľuje, prečo bohatnutie vždy vyžaduje dnešnú obetu, aké poučenia prinášajú príklady Grécka, Nového Zélandu či povojnového Nemecka a ktoré reformy sú pre Slovensko kľúčové.

Centrálne plánovanie výdavkov v zdravotníctve má viacero negatívnych stránok. Štát kvôli nemu môže opakovať chyby, ktoré systém nevie spätne identifikovať. Chýbajú aj motivácie na zlepšovanie zdravotných výsledkov. Viac o téme hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

Lidl reaguje na tlak cien aj meniace sa nákupné správanie. Plánuje ďalší rast siete, podporu dodávateľov aj investície do ľudíReťazec chce pokračovať v expanzii a udržať konkurencieschopné ceny. „Častokrát ideme aj na úkor vlastnej ziskovosti, aby zákazníci nárast cien pocítili čo najmenej, hovorí Adriana Maštalircová z úseku Corporate Affairs Lidl Slovenská republika. „Našou prioritou je byť prvou voľbou pre zákazníkov,“dodáva. Spoločnosť reaguje aj na meniace sa nákupné návyky spotrebiteľov. Zákazníci viac plánujú, sledujú akcie a dôraz kladú na pomer ceny a kvality. Dôležitú úlohu zohrávajú privátne značky, ktoré tvoria viac ako 70 percent sortimentu. Práve ich kombinácia s efektívnou logistikou a veľkými objemami nákupu umožňuje udržať priaznivý pomer ceny a kvality.„Absolútnym trendom je cena a dostupnosť, zákazník chce mať istotu, že za rozumnú cenu dostane kvalitný tovar,“ uvádza A. Maštalircová.Zmena správania spotrebiteľov sa prejavuje aj v štruktúre dopytu. Rastie záujem o základné suroviny na domáce varenie, zatiaľ čo impulzívne nákupy ustupujú plánovaným. Viac podrobností sa dozviete v podcaste. 

Slabnúci dolár, rastúce dlhy a nervózni investori

Štát podceňuje čas, riziká aj dôsledky vlastných rozhodnutí, upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty. Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti. Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznis s Veronikou Vaňkovou. Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia.

Pri kúpe nehnuteľnosti sa nestačí spoliehať na list vlastníctva a dobrú vieru kupujúceho. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je pre väčšinu ľudí rozhodujúcim zdrojom informácií pri kúpe bytu či domu. Ako však upozorňuje advokát Vladimír Sedliak z advokátskej kancelárie FALATH & PARTNERS v praxi existujú situácie, keď zápis v katastri nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. „Najčastejšie ide o prípady, keď bol zápis dosiahnutý trestnou činnosťou alebo na základe absolútne neplatného právneho úkonu,“ vysvetľuje.Podľa V. Sedliaka sa v takýchto prípadoch stretávajú tri subjekty – pôvodný vlastník, nevlastník zapísaný v katastri a dobromyseľný kupujúci. Práve kupujúci je často v najhoršej pozícii. „Dobromyseľný kupujúci, ktorý dôveruje zápisu v katastri, môže byť nútený nehnuteľnosť vrátiť pôvodnému vlastníkovi a svoje peniaze si vymáhať od osoby, ktorá medzičasom nemusí existovať,“ upozorňuje.Právna legislatíva na Slovensku podľa neho poskytuje kupujúcemu plnú istotu až po desiatich rokoch – kedy by aj v prípade kúpi od nevlastníka došlo k vydržaniu. Dovtedy je odkázaný najmä na prevenciu a dôslednú kontrolu. Základom je podrobné štúdium listu vlastníctva, najmä nadobúdacieho titulu a časového odstupu medzi jednotlivými prevodmi. Viac podrobností sa dozviete vo videorozhovore. 

Vláda sa v treťom konsolidačnom balíku zamerala aj na živnostenské podnikanie. Od januára sa zvýšili odvody a výrazne sa skrátilo obdobie, počas ktorého živnostníkom nevzniká povinnosť platiť sociálne odvody. O tom, či a komu sa ešte tento druh podnikania oplatí, sme sa rozprávali so zakladateľom projektu Firmáreň Borisom Kukumbergom.

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný, podpredseda SOPK, ktorý bol hosťom relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete tu:  https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=10s

Rozhovor s Adriánom Markusekom o vstupe značiek Omoda a Jaecoo na slovenský trh. Zistite, ako vďaka bleskovým inováciám a 96-percentnej robotizácii robia vrásky na čele európskym gigantom. Prečo to, čo iným trvá rok, zavedú za mesiac?Viac si vypočujete v podcaste.