Máme sa báť dánskej mutácie koronavírusu?

Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie. Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse. Krátke správy z vedy Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu. Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické. Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali. Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.See omnystudio.com/listener for privacy information.