SK DEJINY

Aká bola Nitra po roku 1918? Okrem iného aj výrazný historický symbol. Ako sa využíval či dokonca zneužíval? V tretej časti rozprávania o dejinách Nitry si pripomenieme aj vplyv katolíckej cirkvi na život mesta. Neobídeme ani pohnuté osudy židovskej komunity, ktorá po stáročia spoluvytvárala tvár Nitry. Uvidíte v treťom pokračovaní série SK_Dejiny venovanej dejinám mesta Nitra.

Obdobím dobývania Svätej zeme, ani vojnami križiackych štátov so Saladínom a ďalšími moslimskými vojvodcami a sultánmi, sa fenomén križiackych výprav nekončí. Pápeži, cirkev, panovníci a vojaci Krista postupne obracali pozornosť celej stredovekej spoločnosti k novým vojenským cieľom. Križiacke výpravy smerovali proti pohanom, kacírom, odpadlíkom od viery, schizmatikom aj osmanským Turkom, a zúčastňovali sa ich aj stredoeurópski panovníci. V pokračovaní našej diskusie SK_Dejiny sa venujeme križiackym ťaženiam významných uhorských a českých panovníkov, ale tiež križiackym výpravám v dobách husitov a osmanskej expanzie do Európy.

Československo rozhoduje o svojej budúcnosti! Československo volí! V druhej časti SK_Dejiny venovanej Voľbám roku 1946 sa pozrieme na to, ako vyzeral volebný 26. máj. Ktoré taktiky boli účinné a ktoré zlyhali? Nahliadneme aj za hranice – ako ovplyvnilo predvolebnú kampaň rastúce napätie medzi USA a ZSSR? A neobídeme ani historické interpretácie a mýty, ktoré sa spájajú s volebnými výsledkami.

V roku 1946 sa Slovensko v obnovenom Československu spamätávalo z následkov druhej svetovej vojny. Do verejného priestoru prenikali správy o vojnových zločinoch, ale aj o hrdinských činoch. Spoločnosť oslavovala oslobodenie, no zároveň súdila zradcov a viedla diskusie o vine, zodpovednosti a morálke. Popri obnove krajiny ľudia zháňali nedostatkový tovar a riešili svoju budúcnosť. Politika tak prirodzene presiakla do verejného života. Ako to vyzeralo na Slovensku pred voľbami v roku 1946? Ako sa do obnovy krajiny zapojila kultúra? Ako ľudia zháňali potraviny či tabak a ako na čierny trh a pašovanie reagoval štát? Aké boli predvolebné témy? Dozviete sa v 1. časti SK_Dejín o Voľbách v roku 1946.

Mlynárstvo zažívalo veľký rozmach v prvej polovici 19. storočia. Jeho zlaté obdobie sa skončilo so zavádzaním strojov a budovaním veľkomlynov. Väčšina mlynov zanikla už pred prvou svetovou vojnu, ďalšie po nástupe komunizmu a kolektivizácie. V druhom diely série venovanej mlynárstvo na Slovensku si povieme, ako budovanie mlynov ovplyvňovalo ráz krajiny, čo nám po mlynoch ostalo, aj to, ako možno dať starým mlynom druhú šancu.

Historik Pavel Dvořák nazval jednu zo svojich kníh Zázrak obilného zrnka. Neolitická revolúcia zrodila poľnohospodárske spoločnosti a od základu zmenila spôsob života, usporiadanie spoločnosti i stravu. Obilniny dodnes tvoria základ výživy. V prvej časti dvojdielnej série o mlynoch, o zlatom veku aj o úpadku mlynárskeho remesla budeme hovoriť o mlynárstve od stredoveku do priemyselnej revolúcie.

Dejiny dnes budeme počuť, čítať aj vidieť na javisku. Populárna kultúra totiž hrá na všetkých frekvenciách – od refrénu Tublatanky, cez fantasy literatúru z čias protitureckých vojen až po dialógy Radošinského naivného divadla. Zistíme, že dobrodružstvo, smiech či hudba môžu byť skvelou a poučnou historickou kronikou. Poďte sa s nami opäť naladiť na tak trochu iné rozprávanie o histórii v druhej časti SK_Dejiny o popkultúre.

Z Uhorska do Československa, z Československa do Maďarska, z Maďarska do Československa. To boli cesty Košíc v prvej polovici 20. storočia. Dnes si povieme o radostných aj strastných chvíľach v živote obyvateľov mesta v týchto mimoriadne pohnutých časoch. Začíname tretí diel o dejinách Košíc.

Košice sa v 19. storočí začínali podobať na moderné európske mestá. Zbúrali sa mestské hradby, stavali sa nové mestské štvrte, podniky, stánky kultúry. Elektrifikovalo sa, asfaltovalo sa, budovala sa kanalizácia. Spomenieme známe postavy, ktoré Košiciam na prahu modernity vtlačili svoju stopu. V druhej časti venovanej histórii Košíc si povieme aj o vojenskej posádke, ktorá bola dôležitou súčasťou v živote tohto pulzujúceho multikultúrneho mesta.

Košické poklady. Asi tak by sme mohli zhrnúť obsah prvého dielu o dejinách Košíc. Povieme si o bohatstve a prosperite Košičanov, keď ich mesto patrilo medzi najvýznamnejšie stredoveké mestá Uhorska. Klenotom Košíc je aj ich bohatá univerzitná tradícia. V roku 1935 obletela republiku vzrušujúca správa, že v Košiciach objavili vzácny zlatý poklad. Ten bude zaujímať aj nás.

Životopismi svätých sú ich legendy. Stredoveké legendy sú zároveň špecifickým literárnym žánrom, často viac biografiami ideálov, než historických osobností. Inak to nebolo ani v Uhorskom kráľovstve a v ďalších kresťanských štátoch, ktoré vznikali v strednej Európe v 10. a 11. storočí. Čo všetko sa teda dá vyčítať z legiend o svätcoch, a čo naopak o samotných autoroch týchto prameňov, alebo o okolnostiach a pozadí vzniku legiend?

Prototypom kresťanského svätca bol mučeník, zbožný človek, ktorý za vieru v Krista prelial vlastnú krv. Podľa tradície sa stal prvým mučeníkom ranej cirkvi archidiakon sv. Štefan - protomartýr, ukameňovaný v Jeruzaleme. Po smrti Štefana pribúdali príbehy o ďalších mučeníkoch, šírené ústnou tradíciou a prvými kresťanskými literátmi. V prvej časti nášho rozprávania o svätých nás bude zaujímať, aké správy sa nám zachovali o neskorších svätcoch - misionároch, ktorí pôsobili v Uhorsku a strednej Európe v 10.-11. storočí.

Vlastniť auto sa stalo štandardom. A tak mnohí mohli vyraziť na dovolenku bez závislosti od cestovných poriadkov hromadnej dopravy. Jazda automobilom neprinášala len vietor do vlasov, ale aj vrásky na čelo. Zápchy, dopravné kolapsy, pretlak automobilov. Blíži sa koniec doby automobilovej? Opýtame sa v pokračovaní rozprávania o dejinách automobilizmu.

Zdravie tela pochádza neomylne z rozumne pripraveného jedla, píše sa v prvej kuchárke v slovenčine. Kuchárske knihy sa vo veľkom začali publikovať a čítať v 19. storočí. Recepty sa dovtedy ústne tradovali z generácie na generáciu. V druhej časti SK_Dejiny venovanej chutiam monarchie budeme hovoriť prečo kuchárske knihy boli nielen užitočné diela plné rád a chutí, ale dostali do vienka aj budovanie národného povedomia. Dozviete sa, ako súviselo jedlo s vojnovou propagandou a aké nezvyčajné suroviny museli ľudia používať, aby vojnu vôbec prežili.

Zmierenie nastáva najľahšie pri prestretom stole, pripomínal Károly Gundel, jeden z velikánov budapeštianskej gastronómie. Iste si radi dáte Sacherku, Dobošku, bratislavské rožky, rezeň, halušky alebo guláš. Dnes budeme hovoriť o tom, ako vznikali a varili sa delikátne jedlá v habsburskej monarchii, ako sa stolovalo a aký je vzťah medzi kultúrou a gastronómiou, či dokonca politikou a jedlom. Pozrieme sa do kotlíkov, hrncov, plechov a mís Budapešti a predovšetkým Viedne, ktoré udávali trendy. Dva diely SK_Dejiny venujeme chutiam monarchie.

Po rozpade Rímskej ríše vznikali v Európe nové, takzvané germánske kráľovstvá. Hoci ich obyvateľmi boli aj niekdajší provinciálni občania, na čele týchto spoločností už stáli vojvodcovia a králi zo starých germánskych rodov. Prví panovníci a pôvodne pohanské elity Frankov, Ostrogótov, Vizigótov, Burgundov a iných kmeňov do veľkej miery ťažili z rímskeho politického a kultúrneho dedičstva. Hranice niekdajšej Rímskej ríše síce zanikli, no latinská civilizácia, ktorej dominovalo kresťanstvo, našla svojich pokračovateľov.

„Objavením zdrojov energie sa začalo znečisťovať ovzdušie, voda a pôda. V životnom prostredí sa objavil hluk a vibrácie. V riekach ubudli ryby, v lesoch je menej vtáčieho spevu, v pečeni ľudí je DDT. Prišiel blahobyt, pohodlie, lietadlová doprava, televízia, umelé hmoty a rádioaktivita. Platíme za to zhoršenou kvalitou ovzdušia.“ Napísali v časopise Náš Dunaj v apríli 1974. Ako sa k životnému prostrediu stavali politici a občania za socializmu? Povieme si v druhej časti cyklu SK Dejiny o ekológii.

Vzťah človeka k životnému prostrediu sa menil a mení. V najstarších dobách bolo poznanie prírodných cyklov či vzťahov medzi organizmami otázkou jeho prežitia. Zvedavosť a podnikavosť zvyšovala životné nároky, pribúdali ľudské zásahy do prírody a ich hĺbka nabrala rozmery celosvetovej hrozby. V dvoch dieloch SK_Dejiny o environmentálnych dejinách budeme hovoriť, ako sme sa prepracovávali od drancovania prírody k jej ochrane.

Po nežnej revolúcii sa vravelo, že československé diplomatické zastúpenia za socializmu boli „semenišťami agentov“. Aká bola realita? Kto mohol byť diplomat v stalinskom období, kto v uvoľnených 60. rokoch a kto počas normalizácie? Aké mali predpoklady a vzdelanie a aký podiel na čseskoslovenskej diplomacii mali Slováci? Špeciálne nás bude zaujímať éra, keď bol na čele socialistického rezortu diplomacie dlhých 17 rokov rodák z Petržalky – Bohuslav Chňoupek. Neobídeme ani zmenu po roku 1989 a budovanie samostatnej slovenskej zahraničnej služby. V druhom diely SK_Dejiny venovanom slovenskej diplomacii.

Počúvame to neraz v správach. Problémy sa majú riešiť diplomatickou cestou, diplomati pracujú na podobe dohody, stal sa veľvyslancom, pôsobí ako chargé d´affaires.... Dnes si povieme, čo je to diplomacia, aké formy, metódy a jazyk využíva. Preskúmame korene slovenskej diplomacie, napríklad úlohy, ktoré plnil Štefánik a neobídeme ani dramatickú históriu Slovákov, ktorí boli pri najdôležitejších svetových udalostiach v OSN. Toto je naše diplomatické communiqué pre vás. V prvej časti SK Dejín o diplomacii.

V druhej časti série SK_Dejiny o stredovekých kráľoch sa budeme venovať panovníkom, vláde uhorských kráľov a podobám či premenám panovníckej moci v stredovekom Uhorsku, predovšetkým za vlády arpádovskej a anjouovskej dynastie.

Stredoveký kráľ. Postava, s ktorou sa stretávame v listinách, kronikách či ságach. Tieto historické pramene sú jedinečným svedectvom o životoch a skutkoch kráľov a kniežat. Na druhej strane, správy o vladároch formovala aj nekritická úcta kronikárov k panovníkom. Akí teda boli stredovekí králi a ďalší panovníci v skutočnosti? Odpovede nám nemusia naznačovať len stredoveké kroniky a legendy, ale snáď aj úvahy nad svetom veľkej politiky či samotnou podstatou panovníckej moci. V dvoch častiach SK_Dejiny o stredovekých kráľoch.

Po skončení Druhej svetovej vojny sa saleziáni snažili opraviť zničené budovy a pokračovať vo svojom misijnom diele. Už o niekoľko mesiacov ich začal nový režim v ich činnosti obmedzovať, najmä zákonom o poštátnení cirkevného školstva a internátov. V roku 1950, v rámci Akcie K (kláštory) boli saleziáni s ostatnými rehoľnými spoločnosťami násilne zrušení. Zhruba štvrtina z takmer 300 člennej komunity často za dramatických okolností emigrovala a pôsobila na misiách v celom svete. Viacerí však boli pri prechode hraníc zadržaní a strávili dlhé roky v ťažkých žalároch a pracovných táboroch. V druhej časti venovanej saleziánom budeme hovoriť o ich činnosti v rámci tajnej cirkvi a formách pastorácie v podmienkach totalitného režimu i o obnove saleziánskeho diela po roku 1989.

V septembri 2024 uplynulo sto rokov od príchodu saleziánskej rehole na Slovensko. Spoločnosť Františka Salezského vznikla v roku 1859 v Turíne a jej zakladateľom bol don Bosco. Hlavným poslaním bola výchova a vzdelávanie chlapcov nachádzajúcich sa na okraji spoločnosti. Chlapci a mladí muži z územia Slovenska odchádzali do saleziánskych domov už pred prvou svetovou vojnou. Po vzniku československej republiky bol v roku 1924 zriadený prvý saleziánsky dom v Šaštíne. V krátkej dobe sa stali jednou z najväčších rehoľných komunít. Verejné pôsobenie saleziánov ukončil komunistický režim v apríli 1950 násilnou likvidáciou kláštorov. Desiatky kňazov bolo prenasledovaných a väznených za údajnú protištátnu činnosť. Takmer štyri desaťročia museli saleziáni pôsobiť v ilegalite.

Milan Hodža ako jeden z mála Slovákov aktívne úradoval na najvyšších poschodiach československej domácej aj zahraničnej politiky. V živote politikov tohto rangu bývajú cesty nahor aj cesty nadol. My sa pozrieme na jeho cesty v čase, keď nacizmus v Európe naberal na sile, aj za druhej vojny, keď sa Hodža v USA pokúšal o politický comeback.

Milan Hodža rozvíril vody slovenskej politiky pred prvou vojnou. V medzivojnových rokoch ho registroval azda každý človek v Československu. Dnes je jeho meno niekomu známemu, niekomu neznáme. Veď napríklad v ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 71. mieste. Kto bol politik Milan Hodža?

Od 90. rokov sa naše domácnosti menili na miniatúrne výpočtové strediská. Masové používanie počítačov či internetu ovplyvnilo medziľudské vzťahy, trh práce, ale aj výkazy na úseku boja proti zločinu. Ako by mohla vyzerať moderná škola, ktorá aktívne využíva digitálne technológie? Ak vás to zaujíma, sledujte druhý diel o dejinách výpočtovej techniky na Slovensku.

Počítače, mobily, umelá inteligencia. To sú životné novinky, ktoré nás sprevádzajú posledných možno 50 či 60 rokov. Nás bude zaujímať, ako sa ľudstvo dostalo na túto cestu. Vedeli ste, že aj staré počítače majú svoje fankluby? A ak vás zaujíma počítačová hudba z čias depešákov a metalistov, tak sledujte SK_Dejiny o dobe počítačovej.

Najznámejšie roly Ladislava Chudíka boli kapitán Dabač v rovnomennom filme a primár Sova v Nemocnici na okraji mesta. Zoznam jeho filmových aj divadelných úloh je však veľmi, veľmi rozsiahly a ukazuje jeho veľkú hereckú tvárnosť. Bol múzický človek, majster umeleckého prednesu.

O mnohých známych osobnostiach sa zvykne hovoriť, že ich netreba zvlášť predstavovať. My si, naopak, myslíme, že to treba, najmä ak ide o osobnosť, akou bol Jozef Kroner. U nás sú najznámejšie jeho postavy ľudového hrdinu, figliara, komedianta. V zahraničí však dostával iné pracovné ponuky. Tam hrával veľké, vážne a charakterovo náročné roly. Podľa ankety slovenských filmových novinárov bol Jozef Kroner slovenským hercom 20. storočia.

Od 40. rokov 20. storočia pokračovala emigrácia do Severnej Ameriky v niekoľkých fázach – pred II. svetovou vojnou, po vojne (1945) po komunistickom prevrate (1948) a po roku 1968. K nim sa pripájajú aj novodobé odchody po roku 1989. V druhej časti SK_Dejiny o vysťahovalectve do Severnej Ameriky v našich moderných dejinách.

Dejiny Slovenska sú aj dejinami vysťahovalectva. Na prelome 19. a 20. storočia odišlo z Uhorska okolo 700 tisíc Slovákov. Primäli ich k tomu ekonomické dôvody. Nedostatok pôdy, preľudnenie, dlžoby, ale aj epidémie, úteky z vojenskej služby, či národnostné perzekúcie. Ako vyzerali prvé kroky slovenských vysťahovalcov za oceán? Neraz išlo o dramatické situácie, dokonca v niektorých prípadoch možno hovoriť o obchode s ľuďmi. Mnohí sa vrátili domov so zarobeným peniazmi a prišli ako Amerikáni, už nepili len pálenku, ale pivo, stavali si murované domy a demokratický svet v nich prebudil uvedomelejších občanov. Sledujete SK_Dejiny o fenoméne vysťahovalectva do Severnej Ameriky.

Každá vojna sa raz skončí. Ostáva po nej zničená krajina, zmrzačení ľudia, vdovy a siroty. Dediny a mestá na oboch stranách Karpát boli posiate stovkami vojnových cintorínov. Po vytlačení ruských vojsk z Uhorska sa z provizórnych pohrebísk a masových hrobov telá padlých vojakov exhumovali a boli prenesené na novozriadené vojnové cintoríny. O týchto ale aj o ďalších témach budeme diskutovať v druhej časti SK_Dejiny venovanej priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska.

Po sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d‘Este vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku i Rusku. Na šesť mesiacov sa oblasť siahajúca od Bardejova po Sninu stala frontovou líniou na ktorej našlo smrť asi 50 tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej ale i nemeckej armády. Už počas ostrých bojov boli padlým vojakom budované provizórne cintoríny, ktoré po vzdialení frontu boli prestavané na stále frontové cintoríny. Nasledujúce dve časti SK_Dejín budú venované priebehu prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska a vojnovým cintorínom a pamätníkom, ktoré nám jej tragédiu pripomínajú.

„Sú usilovní, zavčasu vstávajú a vedia vyžiť i z mála,“ takto opísal Osmanov jeden francúzsky cestovateľ. Aj my budeme hovoriť o tom, kto vlastne boli Osmani, či o tom, ako vnímali vtedajšie Uhorsko. Francúzsky cestovateľ vyzdvihoval aj osmanskú armádu, no práve tá vyvolávala v uhorskom ľude strach a obavy. Turecké vývoje a protiturecká obrana, politika či náboženské vojny. Aj to sú témy prvej časti diskusie o Turkoch v Uhorsku.

V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol Prešov dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Pripomienkou jeho dobrých čias a hospodárskej prosperity je malebné centrum. Zdobí ho pôsobivá architektúra meštianskych domov, cirkevných i svetských stavieb. Prelína sa v ňom minulosť a prítomnosť, a to mu dodáva čaro a osobitú atmosféru. V Prešove sa tradične zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. S Prešovom sa spája veľa prívlastkov, ktoré hovoria o jeho bohatej vzdelaneckej tradícii. Prešov patril medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. V medzivojnových časoch, za Slovakštátu a za socializmu do jeho rozvoja významne zasiahla rozsiahla výstavba aj spoločenská prestavba. Budovali sa sídliská aj masívna infraštruktúra, mesto sa modernizovalo.

V druhom diely štvorčlennej série sa pozrieme na históriu Prešova v 18. a 19. storočí. Kedysi prosperujúce mesto sa po vlne náboženských vojen a stavovských povstaní dostalo do hlbokej krízy. V 18. storočí sa ale postupne škody, ktoré tieto udalosti spôsobili naprávali. Zastavala sa vnútorná časť mesta a na predmestiach si zámožnejší mešťania budovali výstavné domy so záhradami. Na začiatku 19. storočia v Prešove zbúrali mestské hradby. Odstránili obe hlavné brány a predmestia sa spojili s vnútorným mestom. Z mestských priekop sa postupne stali záhrady, pribudli aleje a promenády. Rozvíjal sa rušným kultúrny život. Pracovalo tu niekoľko desiatok spolkov rôzneho zamerania, od kultúrne cez literatúru po hudbu. Pôsobili tu spisovatelia, básnici, filozofi, historici, znalci umenia i umelci rôznych národností.

V júni 2024 oslávilo mesto Prešov 777 rokov od prvej písomnej zmienky. Už v 13. storočí bol dynamicky sa rozvíjajúce stredoveké mesto. Tradične sa tu zbiehali nitky obchodných ciest a stal sa prirodzeným centrom Šariša. Patril tiež medzi najvýznamnejšie mestá v Uhorsku. Od najstarších čias do mesta prenikali rôzne vplyvy. Práve to sa podpísalo na jeho pestrosti či už ide o národnosti, jazyky, kultúru alebo vierovyznanie. V prvej časti štvordielnej série venovanej Prešovu sa porozprávame o archeologických vykopávkach, budovaní hradieb stredovekého mesta, o reformácii, a ako inak, aj o prešovských krvavých jatkách.

Novodobé dejiny sa s Horným Spišom nemaznali. Front 1. svetovej vojny na dosah, spory Československa a Poľska o hranice, druhá svetová vojna, ilegálny odboj a fenomén kuriérskej služby – o čo išlo? Dozviete sa tiež, ako sa s dramatickými pomermi vyrovnávali poslední súkromní majitelia hradu Ľubovňa Zamoyskí, ako sa podarilo zachrániť archív Ľubovne pred vyhodením do zberu papiera a tiež položiť základy Ľubovnianskeho múzea. V II. časti cyklu SK_Dejiny preskúmame moderné dejiny Horného Spiša a hradu Ľubovňa aj v kontexte slovensko-poľských vzťahov.

Keď vojdete na Horný Spiš, očarí vás romantický reliéf krajiny, ale najmä bohaté dedičstvo minulosti. Dnes sa pozrieme na to, prečo bol v stredoveku tento kraj taký strategický. Čo preň znamenalo, keď ho slávny cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský založil za kopy grošov. Bolo to ešte Uhorsko alebo už Poľsko? Bude nás zaujímať, čo tu dokázal vybudovať slávny rod Lubomirských. V dvoch častiach cyklu SK_Dejiny nás historici zo Slovenska aj Poľska prevedú slávnymi dejinami Horného Spiša a Ľubovne.

Moravania ovládli v priebehu 9. storočia rozsiahle územia v strednom Podunajsku a za vlády kniežaťa Svätopluka si krátkodobo podrobili aj vzdialenejšie slovanské oblasti ako Čechy a Malopoľsko. Mocenský vzostup moravského kniežatstva však netrval dlho a už v prvom desaťročí 10. storočia sa mojmírovská Morava stráca z politickej mapy strednej Európy. Stredovekí kronikári, novovekí učenci, národní buditelia i moderní bádatelia v priebehu storočí rozličným spôsobom interpretovali historický odkaz a význam dávneho moravského kniežatstva. Historici sa preto v súčasnosti zaoberajú aj tým, za akých podmienok vznikala a akým účelom slúžila takzvaná veľkomoravská a cyrilo-metodská tradícia.

Okolo roku 800 zanikol Avarský kaganát, ktorý ovládal veľkú časť Karpatskej kotliny. Na čele tohto mocenského útvaru stáli vyše 200 rokov avarskí vládcovia s nomádskym titulom „kagan“. Avarský kagan a jeho bojovnícka elita dlhodobo ovládali a ovplyvňovali usadené spoločenstvá v okolí stredného Dunaja, z ktorých väčšina hovorila slovanským jazykom. Častejšie správy o naddunajských Slovanoch sa v prameňoch objavujú až na konci 8. storočia počas východných výbojov franského kráľa Karola Veľkého. Postupný mocenský tlak z franských a bavorských oblastí viedol k tomu, že kagan prišiel o svoju vládu a Avari sa vytratili z písomných prameňov. Na scéne sa zároveň objavujú nové slovanské kniežatá.

Do indočínskej džungle prišli československí futbalisti: „Czechoslovakia“, povedali. Domáci pokrčili plecami. Nerozumeli. Potom ktosi povedal: „Zátopek“. A v tej chvíli sa ich tváre rozihrali úsmevom a uznaním. Spoznali. Olympiáda. Aj takto písali noviny v roku 1960 o úspechoch československého olympijského športu. Nebolo pochýb, olympijské hry sa stávali celosvetovým fenoménom. O tom už viac v druhom pokračovaní cyklu SK_Dejiny o olympijskom hnutí.

V roku 1939 sa vo Fínsku predávali vstupenky na olympijské hry, ktoré sa mali konať v nasledujúcom roku v Helsinkách. Hry sa nekonali, lebo vypukla vojna. V staroveku odkladali vojny pre olympiády, v novoveku to bolo naopak. Novoveké olympijské hry boli obnovené po 1 500-ročnej prestávke. Na tých prvých v Aténach štartovali aj Slováci. V prvej časti dvojdielnej série cyklu SK_Dejiny o olympijskom hnutí si povieme aj o prvom Slovenskom olympijskom výbore, ktorý vznikol za Slovakštátu.

Zdravé telo, zdravý duch, zdravý jedinec a silná spoločnosť. Aj to bolo jedným z cieľov výstavby športovísk v Bratislave od čias socializmu. Konali sa tu rôzne prestížne športové podujatia. A bolo tu aj veľa možností pre aktívny oddych všetkých vekových skupín. Ako sa to zmenilo po roku 1989? Aj o tom budeme hovoriť v pokračovaní diskusie o športe a športoviskách v Bratislave.

Dvadsiate storočie dostalo veľa prídomkov a jedným z nich bolo storočie športu. Jeho vstupnou bránou na Slovensko bol od 19. storočia Prešporok, dnešná Bratislava. V meste pribúdali rôzne formy vyžitia pre všetky skupiny športových nadšencov. Pre aktívnych, vrcholových aj rekreačných športovcov, ale aj pre divákov, medzi ktorými si návšteva športových podujatí získavala čoraz väčšiu popularitu. Šport významne ovplyvňoval aj urbanistickú podobu nášho hlavného mesta. Stavali sa štadióny, športové haly, budovali sa miesta na rozvoj letných i zimných športov. Bratislava bola dejiskom mnohých tradičných domácich aj medzinárodných podujatí.

Aj Dolná zem má svojich vojnových hrdinov, len málo o nich vieme. Počas nacistickej hrozby prejavili vojvodinskí Slováci silné protifašistické odhodlanie, čo nebolo po vôli Slovenskému štátu. Slováci bojovali aj za slobodu Juhoslávie. Zažili iný socializmus než my v Československu. Ako ich ovplyvnil? Nielen v životnom štýle, ale aj kultúre? A čo pre nich znamenalo, keď sa neďaleko ich domovov začiatkom 90. rokov znovu bojovalo? Pomohla im dostatočne novovzniknutá Slovenská republika? Viac v druhej časti SK_Dejín venovanej Slovákom vo Vojvodine.