Aleximus sa klania Kristovi – 9. júl

„… lebo mojou skalou a mojou pevnosťou si ty.“ (Ž 71:3) Blízko Kapitola v Ríme je stará budova z čias začiatkov kresťanstva. V jednej z jej chodieb je kamenná lavica, na ktorej sedávali pážatá čakajúce na rozkazy svojich pánov. Nad lavicou je vyrytý primitívny kríž s rozpätou postavou na nej a dole kľačiaca postava. Pod to napísala zlomyseľná ruka: „Sprostý Aleximus sa klania Kristovi.“ Zdalo sa im to divné, že Aleximus sa díva na ukrižovaného Pána ako na Kráľa, lebo svet nevidel kráľa bez vlastníctva. Keď sa narodil, položili Ho do cudzích jaslí, kázal z cudzej lode, do Jeruzalema vošiel na cudzom oslovi, posledný raz večeral v cudzej sieni, bol pochovaný do cudzieho hrobu. Ale vstal ako Boží Syn, ktorý povedal: „Daná mi je každá moc na nebi aj na zemi.“ (Mt 28:18) On rozhoduje o tvojom večnom živote alebo o večnom zatratení; avšak toho, kto príde k Nemu, nevyženie von. Ani teba nevyženie, keď prídeš k Nemu v pokore a pokání. Blíž, ešte bližšie! Tu nič nemám, všetkého prameňom Tys´, Pane, sám. Preniesť cez pustú a tmavú zem, Spasiteľu môj, mňa, že máš moc, viem. PS 329, 2 MUDr. Viera Roháčková