Zamyslenia EVS

„Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.“ (Pr 29:25) Vo Westminsterskom opátstve v Londýne sú pochovaní mnohí slávni mužovia a králi. Lord Lawrence má tam tiež krátky nápis na pomníku. Stojí tam len jeho meno, dátum smrti a tieto slová: „Málo sa bál ľudí, lebo sa veľmi bál Boha.“ Bude sa to dať povedať o tebe dnes? Všetko pominie, Ježiš zostáva; preto Jemu jedinému prislúcha česť, moc, sláva! PS 163, 4   MUDr. Viera Roháčková

„aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach…“ (Fil 3:10) W. C. Burns napísal o Indii nasledovné: „Oh, mať tak aspoň srdce mučeníka, ak nie mučenícku korunu.“ Obľúbenosť a nekritický obdiv sú pre kresťana oveľa viac nebezpečnejšie než prenasledovanie. Je jednoduché stratiť pocit rovnováhy a perspektívy, ak ide všetko hladko. Dôležitá vec je, aby sme kráčali s Kristom, žili pre Neho a mali jedinú pohlcujúcu vášeň − robiť Kristovi radosť. Čokoľvek sa potom bude diať, vieme, že to dopustil, aby nás naučil nejakú nesmierne cennú lekciu a zdokonalil nás pre službu Jemu. Obohatí naše príjemné či nepríjemné okolnosti skutočnosťou svojej prítomnosti. Modlitba dňa Pane, moja duša Ťa chce milovať a poznať oveľa hlbšie. Odpusť mi časy, keď som svoj zrak upriamil na veci, ktoré ma od Teba oddeľujú. Billy Graham

„… ktorý sa teraz radujem vo svojich utrpeniach…“ (Kol 1:24) Ignatius povedal v aréne, keď mali na neho pustiť levy: „Som Božím zrnom. Nech som teda rozomletý zubami levov, len keď sa stanem chlebom pre Boží ľud.“ Ak si pšenicou na Božom poli, musíš byť vymlátený Jeho mláťačkou v Jeho stodole a preosiaty z Jeho vôle, rozomletý, ako bol Knieža tvojho spasenia (Iz 53:10), aby si mohol byť chlebom Pánovým na stole. Si ochotný podstúpiť dnes všetky tie zmeny? Svetlo po temnote, po bojoch mier, po slzách vkročenie do blaha dvier. Slniečko po daždi, po ťarche jas, po horkom umdlení oddychu čas. PS 208, 1   MUDr. Viera Roháčková

„A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov.  Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ Marek 16:9–11 „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ (Mk 16:9–11) Zo všetkých ľudí, ktorým sa Ježiš mohol po svojom vzkriesení ako prvý zjaviť, sa zjavil Márii Magdaléne. Mária však bola  jednou z dlhého radu nepravdepodobných ľudí, ktorým Pán zveril dôležité úlohy. Zamysli sa nad tým. Jákob bol oportunista, ktorý podviedol svojho brata aj otca, aby dosiahol to, čo chcel (pozri 1M 27:1–40). Mojžiš bol vrah, ktorý nemal dôveru vo svoje rečnícke schopnosti, nieto ešte vo svoju schopnosť vyviesť celý národ z otroctva (pozri 2M 3:1–4:17). Rachab bola prostitútka žijúca na nepriateľskom území (pozri Józue 2:1–24). Gideon odpovedal na Božie volanie týmito slovami: „ Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca.“ (Sudcovia 6:15) Dávid bol tak nepravdepodobným kandidátom na pomazanie za kráľa, že jeho vlastný otec túto možnosť nebral do úvahy (pozri 1 Sam 16:1–13). Ester bola mladá židovská dievčina, ktorá sa stala perzskou kráľovnou po tom, čo vyhrala súťaž krásy (pozri Ester 2:1–20). „Sieň slávy viery“ v Liste Hebrejom 11 je plná osobností, ktoré by sa pravdepodobne nedostali do výberu, keby ich rovesníci boli členmi výberovej komisie. Ale ako Boh vysvetlil Samuelovi: „…lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ (1 Sam 16:7) Pán neprehliadne nikoho, kto má srdce naladené na neho. Ženy, ktoré nasledovali Ježiša a podporovali jeho službu, to určite pochopili. Povedať, že ženy neboli v Izraeli v prvom storočí veľmi vážené je príliš slabé vyjadrenie. Mnohí rabíni učili, že je lepšie spáliť slová Zákona, ako aby ich vyslovila žena. Napriek tomu si Ježiš vybral ženu, aby bola prvou hlásateľkou Jeho zmŕtvychvstania. Stojí za zmienku, že ženy boli posledné pri kríži a prvé pri hrobe. Mária Magdaléna mala odvahu, ktorú mnohí muži postrádali, keď bol Ježiš ukrižovaný. Stála pri ňom počas celého procesu. Biblia nám v skutočnosti hovorí, že po tom, čo bol ukrižovaný, Mária videla, kde bolo položené Ježišovo telo (Mk 15:47). Sledovala, ako zložili Jeho telo z kríža, zabalili ho a uložili do hrobu, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. A Mária spolu s inými ženami prišla k hrobu veľmi skoro v nedeľu ráno, aby pomazala Ježišovo telo voňavými olejmi (pozri Mk 16:1–2). Máriina vernosť bola odmenená kľúčovou úlohou v dejinách. Pán hovorí: „Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom,“ (Jer 29:13). Boh odmeňuje tých, ktorí sú usilovní. Zjaví svoje pravdy tým, ktorí si vo svojom dni vyhradia čas na hľadanie Pána, ktorí uprednostňujú jeho slovo a čakajú na neho. Otázka na zamyslenie: Ako vyzerá duchovná usilovnosť v tvojom živote? Greg Laurie

Ty a ja si rozumieme, pretože sme ľudia. Máme ducha, ktorého má každý človek. Napríklad viem, ako sa cítiš, keď sa pošmykneš a spadneš na podlahu v obchode plnom ľudí. Je to trápne, však? Viem to, lebo aj ty, aj ja sme ľudia. Viem, ako ti je, keď si do dverí privrieš prsty. Pocit je ten istý, či žiješ ako veriaci alebo neveriaci. Skúsenosti, zážitky, to, že rozmýšľame, že cítime, to máme viac menej spoločné. Nevieme ale, ako cíti a rozmýšľa Boh. Ak máme niečomu z Neho porozumieť, musí nám to sám zjaviť. Pavol o tom hovorí: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ (1Kor 2,10) Pavol hovorí o poznaní a múdrosti, ktoré sa dajú získať len Božím zjavením, ako dar. Nedá sa to zaslúžiť alebo dosiahnuť z vlastných síl. Je to Boží vstup do nášho života. Hovorí o Duchu, ktorý je od Boha a ktorý je dôležitý na to, aby sme porozumeli a prijali, čo nám Boh dáva. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. (1Kor 2,12) Aby sme vedeli…Sú veci, ktoré jednoducho musíme vedieť, keď kráčame touto zemou. Vedomosť o tom, čo nám Boh dal, môže zapáliť naše srdcia a chrániť nás v živote viery až kým nedôjdeme do cieľa. Musíme poznať, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Musíme poznať rozhodujúci rozdiel medzi zmýšľaním tohto sveta a kráľovstvom, ktoré z tohto sveta nie je. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta,“ povedal Ježiš Pilátovi. Pavol hovorí, že sme neprijali ducha sveta. Neznamená to ale, že svet na nás nevplýva a netlačí nás. Dostali sme Ducha, ktorý je od Boha, aby sa naše oči otvorili pre večné, Božské bohatstvo, ktoré Boh z milosti dal všetkým, ktorí hľadajú útočisko v Ježišovi. Zvlášť vo chvíľach pokušenia je dôležité pamätať na to, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Napríklad vtedy, keď sa nám zdá, že vonkajšie podmienky v živote nie sú podľa toho, ako Boh zasľúbil. Takéto pokušenie sa týka tela, materiálnych, pozemských vecí. Ide o to, aby sme uspokojili to, čo sa nám na základe našich ľudských pocitov a rozumu zdá dôležité. To, čo náš egoizmus požaduje a definuje ako dôležité, aby sme sa uspokojili. Pozeráme sa na pokušenie a naše oči a rozum nám hovoria, že to bude pre nás dobre. Ak to ale nedostaneme, Boh nie je dobrý. Práve takéto pokušenie prišlo na Evu…….. žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný… (1M 3,6) Keď je Ježiš pokúšaný na púšti, odpovedá Božím slovom. Cituje 5. knihu Mojžišovu ôsmu kapitolu tretí verš: „... nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“ Ježiš pozná Božie slovo. V tom je Jeho sila. Vie, že slovo je Božia večná pravda. Ježiš túto vieru premieňa v konkrétny skutok aj v tých najťažších okolnostiach života. Stáva sa, že človek má hlavu plnú dobrého poznania, je plný dobrých ľudských túžob a má plné ústa Božieho slova, ale srdce má naplnené egoizmom, svetskými pôžitkami a pohodlnosťou. Pohľad viery je vtedy v hmle. Boh nie je skutočný. Božie zasľúbenia sú teóriou. Nevieme uchopiť, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Chytáme sa potom toho, čo naše oko vidí, čo náš rozum chápe a pocity registrujú. Zabúdame, že keď opúšťame Božiu vôľu a odvraciame sa od zodpovednosti a povinností, tak sa odvraciame aj od zasľúbení. Staviame sa mimo Božiu starostlivosť, výchovu a vedenie. Namiesto toho, aby viera rástla končí v hmle, nádej je preč a už ani nevieme, čo nám Boh dal. Obviňujeme Boha a tvrdíme, že nás opustil. Avšak aj napriek takémuto tragickému konaniu a zlyhaniu nás verný, všemocný Boh neodvrhol. Nie sme zavrhnutí, ale zostávame batoľatami v Kristu, nedozrievame v dospelého človeka podobne ako veriaci v Korinte. Pavol im preto píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1Kor 2,12) Nejde tu o to, že si máme niečo namýšľať alebo vsugerovať. Napísané je: „… aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ Nie je to o tom, že možno, snáď či azda. Nič nie je istejšie ako Božie sľuby. Nájdi si čas študovať Božie zasľúbenia v Starej a Novej zmluve. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. Curt Westman

„Očakávaj Hospodina a zachovávaj Jeho cestu, On povýši ťa, aby si vlastnil krajinu.“ Žalm 37:34 Občas sa nám javí, že Božia cesta je zvláštna. Sprevádza ju Božie požehnanie, no nie vždy to tak vyzerá. Je to cesta svetla a cesta pravdy, a ak chceš po nej kráčať v svete tmy, niečo to stojí. Väčšinu ľudí vedie duch doby a pre kresťana je neustálym pokušením poddať sa mu a správať sa ako všetci ostatní. Musíš zostať na Božej ceste. Aj keby bola tmavá a neznáma, napriek tomu je jediná, ktorá vedie k cieľu. Čo pomôže, že je cesta široká a ľahká, ak končí v zatratení? Ak kráčaš Božou cestou, získal si výsadu, ktorá neexistuje na žiadnej inej ceste. Môžeš očakávať na Hospodina a nebude to márne. Čas čakania sa môže zdať dlhý, ale Hospodin prichádza so svojou pomocou. Možno poznáš skutočných kresťanov, ktorí správne kráčajú životom. Museli prejsť mnohými ťažkosťami a zápasmi, ale za každých okolností vytrvali na Božej ceste. Choď v ich šľapajach. Každá iná cesta vedie k sklamaniu a problémom. Keď ťa na Pánovej ceste stretnú problémy a trápenie, je nesmiernym bohatstvom, keď môžeš povedať, že si presvedčený, že si tam, kde ťa Boh chce mať. Nevzal si život do vlastných rúk. Príde deň, keď ťa Boh povýši. Nesmieš to netrpezlivo urýchliť a vyvýšiť sa sám. Boh ťa volá, aby si zostal na Jeho ceste. O zvyšok si nemáš robiť starosti. Boh často zasahuje aj v súčasnosti. Môže ťa bohato požehnať mnohými spôsobmi. Áno, môže ti prestrieť stôl pred tvojimi protivníkmi. Inokedy Boh vedie svoje deti cez rovnaké utrpenie, aké musel znášať Pán Ježiš. Z ľudského hľadiska bol Ježiš zbavený úplne všetkého. Musel sa dokonca vzdať aj svojho života. Ale je pravdou, že zostal na Božej ceste. „Preto mu dám podiel s veľkými…“ (Izaiáš 53:12). Keď ťa Boh povýši, zdedíš, čo si si nezaslúžil. Ježiš zdedil kráľovstvo, ktoré zaujmeš ty. Zostaň na Jeho ceste, aby ti ho mohol dať. Billy Graham

„Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.“ Marek 1:38 V štvrtej kapitole Evanjelia podľa Jána Ježiš navštívi samaritánsku dedinu, stretne ženu pri studni a rozpráva sa s ňou. Jednoduchý príbeh, však? Žiadne zázraky, žiadne uzdravenia, žiadna dráma. Možno, ale tento zdanlivo jednoduchý príbeh má hlboký význam. Po prvé, v Ježišových časoch väčšina Židov necestovala do Samárie. V skutočnosti sa jej často vyhýbali. Po druhé, väčšina Židov nehovorila so Samaritánmi. Považovali ich za občanov druhej kategórie. (Preto bolo Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi pre jeho židovských poslucháčov tak šokujúce.) A po tretie, väčšina židovských mužov na verejnosti nehovorila so ženami, ani so svojimi manželkami. Prečo teda Ježiš urobil všetky tri veci? Odpoveďou na túto otázku odhaľujeme dva veľmi dôležité princípy kresťanského života – princípy, ktoré by mali viesť naše úsilie zdieľať dobrú zvesť o Kristovi s ostatnými. Po prvé, musíme ísť tam, kde sú ľudia. Ježiš šiel do samaritánskej dediny, pretože tam bola samaritánska žena, ktorá potrebovala počuť jeho slová. Takáto mentalita napĺňa srdce služobníka. Ježiš nepovedal, že celý svet by mal chodiť do kostola; povedal, že cirkev by mala ísť do celého sveta. Marek 16:15 zaznamenáva jednu z posledných interakcií Ježiša s jeho učeníkmi. „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ To bolo posolstvo, ktoré im zanechal. A to je úloha, ktorú majú dnes jeho nasledovníci. Keď Harvest Ministries pred niekoľkými rokmi organizovalo evanjelizačnú akciu v Disneylande, spýtali sa ma: „Prečo to robíte na mieste ako Disneyland? Prečo organizujete akciu na takomto mieste?“ Odpovedal som „Lebo Ježiš povedal: Choďte do celého sveta, a Disneyland nevyňal. Sú tu ľudia. A my chceme osloviť ľudí.“ Skvelé je, že mnohí ľudia prišli do Božieho kráľovstva vďaka tejto evanjelizačnej akcii. Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Po druhé, musí nám na ľuďoch,  s ktorými hovoríme, záležať. Ježiš musel ísť do Samárie, lebo mu záležalo na Samaritánke (pozri J 4:10). Keď bol apoštol Pavol v Aténach, videl, že mesto sa oddalo modlárstvu, a jeho duch sa v ňom „hlboko rozhorľoval“ (pozri Skutky 17:16–17). Cítil spravodlivé rozhorčenie, keď videl toľko ľudí, ktorí sa obracali k falošným bohom. Rovnako tak každé účinné šírenie evanjelia musí vždy začínať Božím povolaním. Musí nám na tom záležať. Ježišovi na tom záležalo. Záleží na tom tebe? Chceš osloviť ľudí, ktorí hynú? Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Musí nám na nich záležať a musíme ich oslovovať. Otázka na zamyslenie: Kde sú ľudia, s ktorými potrebuješ zdieľať dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?“ (L14:28) Mladá dáma, ktorá nedávno poznala Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, uvažovala o istom skutku poslušnosti voči Nemu, ktorý jej mal priniesť prenasledovanie, odriekanie a stratu. Všetko to vedela. Niekto sa jej spýtal, či spočítala náklad. Odpovedala ticho: „Áno, ale som počítala aj to, keby som Ho neposlúchla.“ Uvážil si dnes, čo ťa to bude stáť, keď sa rozhodne postavíš na stranu Pána Ježiša? Po ktorej ty ceste putuješ? Akou bránou k cieľu smeruješ? Obrátil si kroky k Sionu, k Božiemu trónu? PS 1, 3 MUDr. Viera Roháčková

„V Ňom máme vykúpenie… odpustenie hriechov“ (Ef 1:7) Satan v našom svete pracuje. Biblia je moja autorita. Satan existuje a má kontrolu nad tisíckami mladých ľudí, ktorých srdcia si Ježiš Kristus nikdy nezískal. Má tisíce agentov, ktorí píšu pornografickú literatúru a produkujú sexuálne filmy, ktoré znečisťujú mladé mysle. Na vysokých postoch má intelektuálov, ktorí učia hedonistickú a liberálnu filozofiu. Som v každodennom kontakte so zmätenými ľuďmi, ktorých prichytilo utrpenie ich vlastnej nepripravenosti. Intelektuáli, ktorých zlákala falošná veda a bohatí ľudia, ktorých zviera neistota. Nemajú záväzok voči žiadnemu cieľu. Chýba im kotva ich skutočného ja. A ja túžim po tom, aby som každého jedného z nich mohol zobrať za ruku a priviesť do prítomnosti Toho, ktorý povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ Modlitba dňa Tak veľa ľudí žije bez Teba, Pane! Použi ma, aby som viedol ostatných z deštruktívnej cesty na tú, ktorá im prinesie uspokojenie, ktoré dokážeš dať len Ty. Billy Graham

„Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.“ (J 15:13) Keď Cyrus prišiel do Arménska, zajal kráľa a celú jeho rodinu. Neskôr sa Cyrus spýtal princa Tigranesa, čo by dal za to, keby mohol oslobodiť svoju ženu. Ten odpovedal: „Ochotne položím svoj život.“ Víťaz potom oslobodil obidvoch. „Nemyslíš, že je Cyrus krásny?“ spýtal sa Tigranes svojej ženy. Odpoveď znela: „Nedívala som sa na neho. Dívala som sa len na toho, kto bol ochotný položiť svoj život za mňa.“ Po tom sme poznali lásku Božiu, že On položil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za svojich bratov. Budeš dnes milovať svojho brata tak, ako teba miluje Pán Ježiš? „Jeden za všetkých, všetci za Jedného!“ rodina Božia, heslom budiž nám! Pre Neho žime, trpme, pracujme. Cieľ túžob našich nech je len Ježiš sám. I v smrti verne vždy držme sa toho: „Jeden za všetkých, všetci za Jedného!“ PS 44, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ Marek 9:5–6 Niekedy slová na chvíľu visia vo vzduchu. Ten strašný moment, keď si príliš neskoro uvedomíš, že si mal mlčať. Ten moment, keď ty a ľudia, ktorí ťa počúvajú, si v duchu kladiete tú istú otázku: Prečo si to práve povedal? Kedy si naposledy povedal niečo, čo si želáš, aby si radšej nepovedal? Niečo, čo ti v hlave znelo perfektne, keď si to formuloval, ale keď to vyšlo z tvojich úst, vyznelo to neuveriteľne hlúpo? Stáva sa to aj tým najlepším z nás. Stalo sa to aj Petrovi. A to v najhoršom možnom momente. Ježiš viedol Petra, Jakuba a Jána, svojich najbližších učeníkov, na horu, aby im poskytol jedinečnú príležitosť. Táto udalosť je známa ako Premenenie. Boh na okamih dovolil Ježišovým učeníkom vidieť Ježiša v jeho sláve. Ježišova tvár a odev náhle zažiarili ako slnko. Mojžiš a Eliáš, dve z najuctievanejších postáv židovskej histórie, sa zjavili a rozprávali sa s ním. Je ťažké si predstaviť hlbší zážitok, ktorý by tak zmenil život. Je ťažké si predstaviť scénu, ktorá by bola vhodnejšia pre úctivé, užasnuté ticho. Je ťažké si predstaviť situáciu, ktorá by bola menej vhodná pre Petra. Neschopný sa ovládať, Peter ako inokedy prerušil rozhovor, tentokrát medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom, a vykríkol: „Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.“ (Mk 9:5). Marek pridáva tento zaujímavý komentár: „Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ (verš 6). Zaujímalo by ma, či sa Mojžiš obrátil na Ježiša a spýtal sa: „Kto je ten chlap?“ Alebo či Ježiš trochu zagúľal očami a odpovedal: „Ach, to je Skala. Nevadí.“ Ako ľahko nám myšlienky skáču do hlavy a potom z úst, skôr ako ich úplne spracujeme. O koľko by bolo lepšie, keby sme mohli stlačiť tlačidlo dočasného odkladu a spýtať sa sami seba: „Je to správna vec, čo hovorím? Je to vhodné vyhlásenie? Oslávi to Pána?“ Ako hovorí staré príslovie: „Lepšie je mlčať a byť považovaný za hlupáka, ako otvoriť ústa a odstrániť tým všetky pochybnosti.“ Autor knihy Kazateľ napísal: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: … Čas mlčať i čas hovoriť“ (Kazateľ 3:1, 7). Ak nevieš, ako „rozpoznať čas“, pokiaľ ide o tvoj jazyk, popros Boha, aby ti pomohol. Jakub 1:5 hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“ Otázka na zamyslenie: Kedy je pre teba vhodné mlčať? Greg Laurie

Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29. Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22) Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23) Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja. Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc. Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem. Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17) Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie. Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť? Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí! Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller. Verím! Pomôž mojej nevere! Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“ Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10) Curt Westman

 „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva…“ Evanjelium podľa Lukáša 12:15 Ježiš hovorí o akomkoľvek lakomstve. Existuje mnoho druhov lakomstva. Za všetkými sa ukrýva modlárstvo. Lakomstvo pripútava dušu k pozemským veciam. Myšlienky potom znovu a znovu krúžia okolo nich. Lakomstvo nie je nebezpečenstvom len pre bohatých. Je len málo kresťanov, ktorých nepokúša choroba „chcem viac“. Môžu to byť celkom odlišné veci, ktorých chce mať človek viac. Záujmy sú rôzne. Materializmus, zberateľská mánia a kultúrne záujmy idú ruka v ruke. Pre diabla je nepodstatné, čo si vyberieš. Je spokojný, ak dokáže myšlienky pripútať k pozemským veciam. Chce ťa zviazať s túžbou mať stále viac, neustále v tom pokračovať, byť stále schopnejší. Satan vie, že ak sa mu to podarí, vylúčiš zo svojho života Boha a všetko, čo súvisí s Božím kráľovstvom. Čítanie Biblie a modlitba sa stanú namáhavou povinnosťou. Zmizne túžba počuť Božie slovo. Myseľ sa bude zamestnávať niečím iným. Dajte si pozor, hovorí Pán Ježiš. Pozná tvoju aj moju dušu oveľa lepšie ako my sami. Ježiš vie, že pokušiteľ neprišiel len k Nemu. V mnohých podobách prichádza aj k nám. Lakomého človeka ľudia často obdivujú, lebo rozpráva o tvrdej práci, rozhľade, schopnostiach a mnohých záujmoch. Boh však hodnotí inak. Díva sa pod povrch. Vie, že lakomstvo vedie duchovný život k hladovaniu a končí tým, že Boží život v človeku postupne odumrie. Zažilo to veľmi veľa kresťanov. Ich duchovný život neudusili veľké, zjavné hriechy. Bolo to lakomstvo. Lakomstvo sa skončí v noci, keď si naposledy ľahneš spať. Vtedy si Boh vyžiada tvoju dušu späť. Bude už neskoro na pokánie. V tú noc ťa Ježiš nazve bláznom. Táto noc môže nastať skôr, než sa nazdáš. Preto máš dosť dôvodov, aby si skúmal svoju dušu pred tvárou Hospodinovou. Nezabúdaj, že Ježiš počuje tvoju modlitbu. Ak hľadáš záchranu u Neho, pomôže ti v zápase s lakomstvom. Zotrie tento hriech a povedie ťa na cestu života. Hans Erik Nissen

„… a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10) V Božej ekonómii si musíš, predtým než sa vyšplháš do výšok duchovnej slávy, najprv prejsť hlbokým údolím smútku. Predtým než nájdeš spoločenstvo s Kristom, musíš byť unavený a vyčerpaný z toho, že žiješ osamote. Predtým než začneš žiť, musíš prísť na pokraj vlastných síl. Najšťastnejší deň v mojom živote nastal vtedy, keď som zistil, že moje vlastné schopnosti, dobrota a morálka boli v Božích očiach nedostatočné. Nezveličujem, keď poviem, že môj plač sa zmenil na radosť a moje vzdychanie na spev. Šťastní sú tí, ktorí smútia pre svoju nedostatočnosť, pretože nájdu útechu v Božej dostatočnosti. Modlitba dňa Všemohúci Bože, skrze Ježiša Krista si mi daroval skutočný život. Moja duša ťa chváli. Billy Graham

„… jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení.“ Žalm 89:16 Jasať celý deň neznamená byť stále úspešný. Z času na čas Boh svoje deti vedie cez údolie sĺz. Kráčať touto cestou je náročné. Boh ti ale dal spôsob, ako prejsť skúškou. Je to pieseň chvály. Nemôžeš chváliť seba, keď sa ti v živote dobre darí, ale môžeš chváliť Hospodina. Môžeš tak robiť vo dne, v noci. Boh je vždy ten istý. Stojí ako nemenná večná skala uprostred búrlivého mora času. Môžeš tiež jasať celý deň. Je tu niečo, čo sa ťa týka a čo sa nedá zmeniť, ak veríš v Pána Ježiša. Je to spravodlivosť, ktorú si dostal nezaslúžene, jedine z milosti. Boh ju v tvojom živote nevytvoril. Nie. Ježiš ju vydobyl, keď žil pod zákonom. Ježišove vzkriesenie dokazuje, že Boh akceptoval Jeho nespochybniteľné právo na život. Toto právo udeľuje každému, kto verí. Nik a nič ním nemôže otriasť, ak svoje útočisko hľadáš v Ježišovi. Nie si vyvýšený vlastnou spravodlivosťou. Ak by to tak bolo, bol by si naveky vylúčený zo života pred tvárou Hospodinovou. Si vyvýšený Ježišovou spravodlivosťou. Boh ju schválil raz a navždy. Preto každý, kto má oblečenú Božiu spravodlivosť, je vyvýšený. Život na zemi prechádza úzkymi a tmavými cestami. Spôsobujeme ich sami a tiež mnohé okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť. Boh na teba často kladie svoju vychovávajúcu ruku. Vtedy si ľahko môžeme myslieť, že Boh už nie je ako predtým. Tomu pokušeniu sa však nesmieš poddať. Namiesto toho utekaj do toho, čo pretrvá — do Ježišovej spravodlivosti. Vtedy je myseľ nastavená k chvále. Len si predstav, máš Spasiteľa, ktorý ťa úplne zachraňuje! Jeho srdce sa nezmenilo. Nevzal si svoj dar späť. Stále sa raduje, keď vidí, že Jeho spasenie sa stáva bohatstvom tvojho života. Preto jasá tvoje srdce celý deň. Hans Erik Nissen

Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mat 4,1-4) Text, ktorý sme čítali, začína slovami: Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal… Slovo potom naznačuje, že skôr, než bol Ježiš vyvedený na púšť, sa niečo stalo. Tretia kapitola končí príbehom o tom, ako Ježiš prichádza k Jánovi Krstiteľovi, aby sa dal pokrstiť. Po tom, ako bol pokrstený, je napísané: A hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Mat 3,16-17) Aké silné utvrdenie v tom, že Ježiš je Syn Boží! Aký zážitok a bohatá skúsenosť! Po tejto bohatej duchovnej skúsenosti Duch vedie Ježiša na púšť, aby bol pokúšaný. Pozorne si to všimni. Takto sa to stane aj v tvojom osobnom živote. Po bohatej duchovnej skúsenosti prichádzajú často ťažké skúšky, tma alebo pokúšanie. Prichádzajú potom… Vtedy prichádza diabol a šepká ti do ucha: „To, čo si zažil, to asi nebolo skutočné, veď sa pozri, ako sa cítiš teraz.“ Diabol zameriava tvoj pohľad na okamih súčasnosti a vonkajšie okolnosti. Vie, že keď stratíš perspektívu večnosti a zamestnáš sa vonkajšími vecami namiesto Boha, príde beznádej. Cesta z beznádeje k pádu nie je dlhá. Pripomeňme si tiež, že slovo pokušenie má dvojaký význam: zviesť, zvábiť, dráždiť skúšať Boží hlas z neba znel jasne: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto jasné vyznanie a potvrdenie je základ, ktorý Ježiš dostáva skôr, ako prichádza pokušenie. Diabol ale bude vždy siať pochybnosti o tom, čo Boh povedal. Diablovým cieľom pri pokúšaní je spochybniť Božie slovo. Zvádza, vábi, dráždi naše myšlienky preč od Boha a vedie náš pohľad na okamih súčasnosti, na ľahké riešenia a osobnú pohodu. Máme sa pozerať hlavne na seba. Avšak Božím cieľom pri tom, keď sme vystavení pokúšaniu, je posilniť vieru a odtrhnúť pohľad od seba a uprieť ho na Neho. Pamätajme, že Ježiša na púšť viedol Duch. Nie diabol, ale Duch. To nám hovorí, že život pod Božím požehnaním vo výsade milosti neznamená, že nebudeme pokúšaní ani skúšaní. Z tohto sa učíme, že pokušenie nie je hriechom, kým podľa pokušenia nekonáme. Medzi pokušením a otroctvom je obrovský rozdiel. Zo spôsobu, akým diabol napáda a zo spôsobu, akým Ježiš odpovedá vidím, že je dôležité dobre poznať Božie slovo. Duša, ktorá nie je naplnená Božím slovom, Božími zasľúbeniami, sa nemá ako brániť, keď prídu chvíle pokušenia. Aby sme žili v ochrannej moci Slova, musíme žiť v Slove. Svoje pády obhajujeme slabou prirodzenosťou, ale pravdou je, že každodenne zabúdame na Slovo a sme odkázaní na vlastné sily. Keď je duša podvyživená a život riadia naše vlastné myšlienky, túžby, potreby a chute, tak prehrávame boj. Vtedy je život životom v stálych pádoch. Takáto skúsenosť vedie ku kázaniu, ktoré ľudí potešuje, že takýto život je prirodzený, keďže sme tak bezmocní. Diabol začína Ježišovo pokúšanie tým, že spochybňuje Božiu dobrotu. Nedôvera v Otcovu starostlivosť. Si hladný a smädný, je ti strašne, naozaj by ti takto bolo, keby si bol Boží Syn? Teraz máš skvelú príležitosť ukázať, že Ním naozaj si. Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (Mt 4,3) Boj je predsa dobrý. Azda si nemyslíš, že by chcel, aby ti bolo takto.Veď nespravíš chybu, keď trochu zlepšíš podmienky, v ktorých sa nachádzaš. Ježišov spôsob, ako odpovedá pokušiteľovi nám hovorí, že máme úplne zlý smer, ak chceme uspokojiť náš hlad, lebo potreba je taká silná. Znie to veľmi správne, keď pokušiteľ hovorí: „Ako môžeš veriť v dobrého Boha, keď sa o teba nestará a je ti tak zle?“ „Buď čestný,“ hovorí diabol. Božie sľuby a zasľúbenia u teba nefungujú. Nezabudni, že diabol je klamár, je otcom každej lži. Prišiel, aby zahubil a ničil. Úprimnosť, čestnosť a pravdu nehľadá. Tvári sa však, že mu ide o pravdu. Všimni si, čo hovorí Ježišovi. Si Boží Syn? Diabol to vie veľmi dobre! Diabol chce ukázať, že Boh je Bohom spôsobom, ktorý nie je Boží! Priateľu, nezamestnávaj sa vonkajšími vecami, ťažkosťami a bolesťami natoľko, že pokušiteľ do teba dokáže zasiať pochybnosti o Božej dobrote a starostlivosti. Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. (Iz 54,10) Curt Westman

„… a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy.“ (1 Pt 1:8) Kresťania si majú užívať život a seba navzájom. Ak deti vo svojej domácnosti, v tvojom kresťanstve nevidia žiadnu radosť, nebude ich to zaujímať. Keď vidia tvoje nadšenie z návštevy nejakej loptovej hry alebo pozerania televízie a následne nato otrávenie z duchovných vecí, čoskoro nadobudnú vedomie, že kresťanstvo pre teba veľa neznamená. Tvoj postoj sa prenesie na tvoje deti. Moja manželka hovorieva, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby dieťa zjedlo svoju večeru, je vidieť rodičov vychutnávať si ho. Naše deti Kristus nebude zaujímať, ak z Neho urobíme nudného muža. Modlitba dňa Nech žijem natoľko blízko Teba, Ježiši, že ľudia, ktorí sa nachádzajú v mojom okolí, uvidia Tvoju radosť. Billy Graham

„A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (Marek 5:15–17) V našich dvoch predchádzajúcich zamysleniach sme sa pozreli na príbeh z piatej kapitoly Evanjelia podľa Marka o Ježišovom stretnutí s mužom posadnutým démonmi v kraji Gerazénov. Tento muž desil ľudí v danej oblasti, kým z neho Ježiš nevyhnal démonov do blízkeho stáda ošípaných. Ošípané posadnuté démonmi, celkovo asi dvetisíc, sa zbehli po strmom brehu do mora, kde sa utopili. Evanjeliá zaznamenávajú niekoľko rôznych reakcií na Ježišove zázračné uzdravenia a nezameniteľné prejavy moci. Reakcia Gerazénov však vyniká. Keď ľudia uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, „sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa.“ (Mk 5:15) Pre nich sa teda v skutočnosti veľa nezmenilo. Namiesto toho, aby sa báli posadnutého muža, sa teraz báli toho, kto ho uzdravil. Báli sa tak veľmi, že začali Ježiša prosíkať, aby odišiel a nechal ich na pokoji (pozri verš 17). Marek nevysvetľuje, prečo ľudia reagovali tak, ako reagovali. Možno ich znepokojilo, že boli svedkami nesmiernej nadprirodzenej sily. Možno boli nahnevaní kvôli finančným stratám spojeným s utopenými ošípanými. Alebo si možno vďaka Ježišovej prítomnosti uvedomili, že uprednostňujú tmu pred jeho svetlom. V každom prípade, ich dôvody, prečo sa chceli zbaviť Ježiša pred dvetisíc rokmi, nie sú ani zďaleka tak relevantné ako motívy ľudí dnes, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné. Skutočnosťou je, že každý, kto nehovorí: „Ježiš, chcem byť blízko teba“, hovorí: „Ježiš, odíď. Nechcem ťa vo svojom živote.“ Niektorí by mohli protestovať a povedať: „Počkaj chvíľu. Priznávam, že som sa ešte nezaviazal Kristovi. Len hovorím, že som sa ešte nerozhodol.“ Ale ak nepovieš Ježišovi áno, v podstate mu hovoríš, aby odišiel. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Lukáš 11:23) Buď máš vieru a dôveru v Krista, alebo si neveriaci. Neexistuje žiadna iná možnosť. Hoci si možno nevyslovil slová: „Ježiš, odíď“, je možné, že si ich vyjadril nepriamo. Možno si odolával Božiemu dielu v tvojom srdci. Možno sa nechceš vzdať niektorých vecí v svojom živote, o ktorých vieš, že sú zlé. Alebo si možno len príliš zaneprázdnený – máš čas na všetko okrem Ježiša. V podstate to vyzerá takto: Čo si urobil s Ježišom? Povieš mu: „Odíď“? Alebo ho požiadaš, aby sa stal súčasťou tvojho života? Otázka na zamyslenie: Čo môžeš urobiť, aby si vo svojom živote prijal Ježiša? Greg Laurie

„Celá je slávna dcéra kráľova vnútri v paláci; jej rúcho je z tkaniva zo zlata.“ (Ž 45:14) Istý cirkevný otec v časoch prvých kresťanov keď videl ženu ľahkých mravov oblečenú do nádherného rúcha a krásne ozdobenú, bol dojatý k slzám a povedal, že on si nikdy nedal toľko námahy, aby tak ozdobil svoju dušu pokorou, vierou, nádejou a láskou, ako ona ozdobila svoje telo, aby sa ľúbila svetu. Ako bude oblečená tvoja duša dnes? Od hlavy k nohám zastiera ma jas prekrásnych, snehobielych Jeho šiat. V ne sa zaviniem; ó, aj v taký čas snadno strasť žiaľu zabúdať. PS 161, 5 MUDr. Viera Roháčková

„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ List Rímskym 8:32 Všetko s Ježišom! Toho sa drž, Božie dieťa, ak nedokážeš pochopiť, prečo Boh ešte nezasiahol. Videl si nebezpečenstvo, volal si na Boha, no On nezabránil nešťastiu. Zdá sa, že Boh ostal pasívny. Teraz si zostal sklamaný a znechutený. Boh nemlčí. Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ti spolu s Ježišom dáva všetko. Mám ale všetko s Ježišom, ak stratím manžela, zdravie, prácu, dom či domov? Áno, máš! Pre Božie dieťa je pevným bodom, že Boh dáva s Ježišom všetko vždy a za každých okolností. Platí to, aj keď ťa vychováva. A Boh vychováva prísne. Hovorí to Jeho slovo. Boh ti nikdy nevezme Ježiša a požehnanie, ktoré máš v Ňom. Nikdy netrpíš v ťažkostiach, v ktorých by si nemohol radostne vyznať: Aj teraz mám v Ježišovi všetko. Musíš sa naučiť podrobiť svoje myšlienky poslušnosti Pánovmu slovu. Rozum nesmie určovať hranice. Táto zvesť ti musí vojsť do srdca a viera môže uchopiť, čo myseľ nechápe. Boh nie je nerozumný. Keď daroval svojho milovaného Syna, daruje ti s Ním všetko. Všetko dostávaš spolu s Ježišom a to znamená, že je to pre tvoje večné dobro. Boh má na mysli spasenie tvojej duše viac než čokoľvek iné. Nie si za to vďačný? Jedného dňa uvidíš všetko v premenenom svetle. Vtedy už nebudeš mať žiadne pochybnosti. Vôbec nie! Bude ti nad slnko jasnejšie, že Boh ti každý deň dával všetko v Ježišovi Kristovi. Hans Erik Nissen

„Ale my máme jediného Boha − Otca,… a jediného Pána, Ježiša Krista,…“ (1K 8:6) Nakoniec každý nejakým spôsobom v istom čase bude čeliť nasledovnej otázke: Čo si myslíš o Kristovi? Koho Synom je? Ak Ježiš Kristus nie je tým, kým hovoril, že je, potom je podvodník alebo egomaniak. Túto otázku si musíme zodpovedať rovnako vierou, ako aj skutkom. Nesmieme o Ježišovi len niečomu veriť, ale v súvislosti s Ním musíme niečo aj urobiť. Musíme Ho prijať alebo odmietnuť. Ježiš sa jasne vyjadril, kto je a prečo prišiel na svet. „Spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Vymenovali Mu škálu pomenovaní za koho Ho ľudia považujú. „Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (Mt 16:13-16) To je vrchol viery. Predstavuje to najvyššiu mieru dôvery. Viera každého, kto dúfa v spásu, musí spočívať na tomto mieste. Kristovi sa nevyhneš! Aj ty sa musíš rozhodnúť: „Čo urobím s Kristom?“ Modlitba dňa Ty si Kristus, Pane Ježiši, Syn živého Boha! V hlbokom obdive Ťa vzývam − môj Spasiteľ. Billy Graham

„… v jednom duchu jednou dušou spolu zápasiac za vieru evanjelia…“ (F 1:27) Misionár Robert Mo.at napísal, že v Afrike hady často vylezú na strom, aby z hniezd vybrali vajcia a mladých vtákov. Potom priletia vtáci najrôznejších farieb a veľkostí od tých najmenších až po jastraba a pištia, škriekajú, aby odplašili spoločného nepriateľa. Všetci, ktorí prijali Pána Ježiša, majú spoločného nepriateľa, ktorý ich ženie k tomu, aby sa spojili a pomáhali jeden druhému. Budeš dnes na pomoci svojmu bratovi? Napred, bratia, rýchlo k dielu, vykupujme verne čas! Pán požehná snahu smelú, korunuje zdarom nás. Napred! Chvíle premrhané nikdy viac sa nevrátia a tie hrivny zakopané nejedného zatratia! PS 45, 3   MUDr. Viera Roháčková

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,2) Môže byť púšť Božím dielom? Nehľadajme odpoveď v našich pocitoch, skúsenostiach, rozume alebo ľudských myšlienkach a kalkuláciách. Prečítajme si, čo Písmo svedčí o Mesiášovi. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (Mt 4,1) Diabol nepriviedol Ježiša na púšť. Priviedol ho tam Duch Boží. V živote sú veci, ktoré sa dajú naučiť len na púšti. Všetko je tam jasnejšie. V tichu, samote, kde je dosť času na premýšľanie, je všetko jasnejšie. Sme jednoducho nútení načúvať. Nie sú tam žiadni ľudia, ktorí by odvádzali pozornosť, žiadne rádio, televízia, hudba alebo telefón. Je to miesto, kde sme konfrontovaní so sebou. Diablov cieľ je ale opačný ako Boží, takže nás odvádza od ticha, pokoja, premýšľania, kde sa otvárame Božiemu hlasu. Preto nás pozýva preč zo samoty, preč z púšte. Púšť prináša aj bolesť, keďže každá vonkajšia útecha je odstránená a nám sa zdá, že sa potápame. Práve v tej bolesti máme často pokušenie utiecť z púšte. Utiecť pred sebou… Keď sme nepokojní, utekáme tak, že sa niečím zamestnáme. Buď si pustíme hudbu, alebo televízor, alebo niekomu zavoláme, len nech nie sme v tichu. Musíme niečo spraviť, aby sme ten nepokoj odstránili. Vyhýbame sa stretnutiu so sebou samým a vlastnou skutočnosťou. Aj Ježiš bol pokúšaný, aby sa zamestnal krátkodobými vecami, rýchlymi riešeniami, namiesto toho, aby očakával na Boha. Aj napriek dlhému pobytu na púšti však Ježiš robí, čo je správne. Volí si čakať na Boha. Preto hovorí diabol Ježišovi po tom, ako sa štyridsať dní postil: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ Akoby povedal: „Či si myslíš, že Boh chce, aby si sa takto mal? Diabol mení pohľad z duchovného rastu na okamžitú úľavu. Diabol chce prekaziť, aby si vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom, v ktorom si spokojný bez ohľadu na to, či si sýty, alebo hladný. Pavol o tom hovorí: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13) Tesne pred tým Pavol hovorí: „Ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ Diabol ale nechce, aby si bol spokojný. Chce, aby si stále myslel na pocit, že ti niečo chýba. Preto diabol chce, aby si Boha používal ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, aby si sa vzdialil zo vzťahu púšte. Vedie tvoje srdce a myšlienky k okamihu, dostatku, ľahostajnosti a pôžitku, aby si sa stále chcel mať lepšie, mal toho viac a viac si užíval. Čo chce diabol na púšti? Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral… (1Pt 5,8). Diabol napáda zvonku aj zvnútra. Vonkajší útok: Nevieš si usporiadať myšlienky… Viera nie je pre teba… nepodarí sa ti to… opäť zlyháš… Vzdaj to, jednoducho si taký… Vnútorný útok: A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11,14) Naozaj môžeš byť veľmi duchovný, nie ako ostatní kresťania… Môžeš byť tým najduchovnejším človekom v cirkevnom zbore… Diabol chce, aby si bol zaslepený vlastnými duchovnými zážitkami. Všetko nafukovanie ale pochádza od diabla. Božia cesta – to nie sú povrchné veci, ale centrum. Boh môže púšť použiť ako nástroj, aby si sa mohol dostať do centra. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. (5M 8,2-5) Na púšti som odhalený až na kosť. Nemám nič, čo by ma potešilo. Keď sa pozerám na niečo iné alebo túžim po niečom inom, nie je možné vidieť Božie cesty. Na púšti, keď je všetko preč, skutočne hľadám Boha a len Jeho. Púšť je Božím činom milosrdenstva voči nám. Mám potrebu modliť sa, ako sa modlí otec, ktorý pre svojho chorého syna hľadá pomoc u Ježiša. Verím! Pomôž mojej nevere. (Mk 9,24) Človek, ktorý sa na púšti naučí modliť túto modlitbu z celého srdca, zažije pravdu v Ježišových slovách: Kto hľadá, nájde. Curt Westman

„… A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje;…“ (R 14:6) Myslíš si, že Boh by poslal na svet svojho Syna, ak by človek sám dokázal čeliť životu a večnosti? Kristov príchod na svet dokázal, že Boh nebol spokojný s ľudským nešťastím. Neposlal Ho len preto, aby sme mali večný život, ale aby sme mali život tu a teraz a aby sme ho mali v plnosti − Život s veľkým Ž! Ježišovo učenie bolo jedinečné a odlišné. Vyňal náboženstvo z teoretickej kategórie a umiestnil ho do praktickej roviny. Hovoril s autoritou! Hovoril s konečnou platnosťou! Hovoril, akoby vedel, o čom hovorí… a On vedel! Nebol ako filozof s poddajným a prázdnym dohadom, ktorý tvrdí, že hľadá pravdu, ale ochotne pripúšťa, že ju nikdy nenašiel. Ježišov hlas bol podobný presvedčivému hlasu matematika, ktorý bez váhania poskytuje svoje odpovede, pretože ich dôkazy môžeme nájsť v samotnom probléme. Modlitba dňa Pane Bože, viem, že som na Tebe úplne závislý. Ďakujem Ti za každodenné poskytovanie všetkého, čo moje telo potrebuje. Billy Graham

„býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť.“ (Marek 5:3–4) Piata kapitola Evanjelia podľa Marka rozpráva príbeh o stretnutí Ježiša s mužom posadnutým démonom v kraji Gerazénov. V nedávnom zamyslení sme sa pozreli na ducha strachu, ktorý tento muž vyvolával. Dnes budeme hovoriť o probléme, ktorý predstavoval, a konkrétne o tom, čo robiť, keď je problém väčší, ako je naša schopnosť ho vyriešiť. Je zrejmé, že muž posadnutý démonom bol naliehavým problémom pre ľudí v kraji Gerazénov. V danej dobe predstavoval spoločenský problém. A ak čítaš medzi riadkami Marka 5:3–4, získaš predstavu o tom, ako spoločnosť tento problém riešila. „Bol spútaný reťazami a okovami“ (verš 4). Riešením spoločnosti bolo obmedziť jeho slobodu, zneschopniť ho, aby nebol hrozbou pre ostatných. Pretrhnuté reťaze a rozbité okovy nám hovoria, ako dobre fungovalo riešenie spoločnosti. Je zrejmé, že zásah komunity môže byť cenným zdrojom pre ľudí, ktorých trápia ťažkosti. Avšak v prípade tohto muža išlo o duchovné ťažkosti. Komunita mu nemohla nijako pomôcť, pretože problém presahoval jej možnosti. Nie je zaujímavé, že napriek všetkým úžasným úspechom dnešnej doby spoločnosť stále nedokáže riešiť problémy spôsobené satanom a hriechom? Našou vlastnou silou nedokážeme satana premôcť. Nevieme, čo robiť. Spoločnosť nemá odpovede. Podobne ako posadnutý muž potrebujeme Spasiteľa, ktorý nám pomôže. Pozri sa, čo sa stalo, keď Spasiteľ vstúpil do života tohto muža. Ježiš šiel na malý strašidelný cintorín, kde muž žil. Ježiš sa pozrel za mužov strašný fyzický vzhľad a uvidel jeho zranenú, mučenú dušu. A Ježiš mu ponúkol to, čo mohol dať iba on: nádej. To, čo spoločnosť nedokázala urobiť, aby oslobodila muža od satana a hriechu, Ježiš urobil jedným jednoduchým príkazom. „Duch nečistý, vyjdi z toho človeka!“ (Mk 5:8) Po Ježišovom príkaze démoni okamžite vyšli z muža. Ježiš premenil život muža tým, že ho oslobodil. To je to, čo robí. Ján hovorí v 8:36: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Ježiš robí to, čo nikto iný nedokáže. Dostáva sa k tým, ku ktorým sa nikto iný nedokáže dostať. Ak nás tento príbeh o mužovi posadnutom démonmi niečo učí, tak je to to, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený. Nikto nie je nikdy stratený prípad. Vždy existuje dôvod na nádej. Ježiš Kristus môže premeniť aj tvoj život a oslobodiť ťa. Boží ľud vie, že je to pravda, pretože on to už pre nás urobil. Príď k nemu; nech ťa oslobodí. Nech je tvojím Spasiteľom. Otázka na zamyslenie: Čo pre teba znamená, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený? Greg Laurie

„… Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho.“ (1Sam 1:27) Keď Adoniram Judson zomieral, dopočul sa, že niektorí židia v Turecku sa obrátili na základe správy o jeho utrpeniach v Barme. Veľmi sa zadivil a povedal: „Keď som bol mládenec, modlieval som sa za židov a chcel som ísť do Jeruzalema. Ale Boh ma poslal kázať do Barmy a vytrpieť muky v barmských väzeniach, a tým Boh priviedol k pokániu niektorých židov v Turecku.“ Keď budeš prosiť podľa Jeho vôle, nezabudne ani na tvoje prosby. Ó, bratu, dúfať neprestaň! Prv, než sa nazdáš, príde Pán; uzrieš, že sľuby naplní, a radosťou ťa oslní, až slávy otvorí ti stan. Ó, bratu, dúfať neprestaň! PS 282, 3   MUDr. Viera Roháčková

„Ajhľa, prečistil som ťa, ale nie ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy. Kvôli sebe, kvôli sebe to robím…“ Izaiáš 48:10 — 11 Boh chce odstrániť odpad z nášho života. Je to ťažký proces. Odpad je všetko, čo chce rozkazovať v našom vnútri. A toho je veľa. Naša stará prirodzenosť chce byť v centre. Sebecký človek sa nezmieri s vierou, ktorá vzdáva Ježišovi všetku česť a túži vyvyšovať len Jeho. Preto dochádza k boju. Duch bojuje proti telu ako starej prirodzenosti, a telo ako stará prirodzenosť bojuje proti Duchu. V tomto boji ťa Boh nenecháva samého. Pomáha ti. Robí to, keď ťa skúša v peci biedy. Tam sa odpad oddelí. Mnohí kresťania vstúpili do nového vzťahu s Ježišom, keď trpeli. Videli, že všetko je nestále a podlieha skaze. Pozemské šťastie človeka sa môže zmeniť v jedinom okamihu. Utrpenie nás prebúdza. Stojíme pravde tvárou v tvár. Sme para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne. Všetko, čo vlastníme, máme len ako pôžičku. Arogancia a sebavedomie mizne, keď sa roztápame v peci biedy. Uvedomujeme si, ako málo dokážeme urobiť. Ak nám Boh nedá všetko, nie sme nič. Áno, Boh vie, čo robí, keď svoje deti vedie do pece biedy. Chce, aby sme si žiadali skutočné hodnoty, ktoré nezničí nešťastie, choroba ani smrť. Nie vždy však dosiahne svoj zámer. Mnoho vecí v našom živote nejde Božou cestou. Čo v tom čase robí Boh? Odmietne nás? Vyriekne nad nami rozsudok? Povie, že sme zbytoční? Nie, vstúpi do toho pre seba samého. S Bohom je všetko úžasné. Existuje niečo úžasnejšie ako Božia milosť? Jej základy nie sú v nás, ale v Ňom. Zachraňuje nás biednych, nehodných a neúspešných, keď sa utiekame k Ježišovi. Robí to pre svoje meno. Hans Erik Nissen

„… aby ste mali život v Jeho mene.“ (J 20:31) „Oplatí sa žiť život?“ Mnohým ľuďom sa dnes neoplatí žiť život. Mám pre vás všetkých dobré správy. Boh ťa nestvoril preto, aby tvoja duša bola porazená, odradená, znechutená a túlala sa v márnom hľadaní pokoja srdca a mysle. Boh má pre teba väčšie plány. Má pre teba v živote niečo ohromnejšie. Akokoľvek veľký je tvoj problém, odpoveď naň je na dosah tvojej Biblie. Je taká jednoduchá ako prvácka aritmetika a taká skutočná ako búšenie tvojho srdca. V autorite Božieho Slova ti hovorím, že Kristus je odpoveďou na každý záhadný zmätok, ktorý sužuje ľudstvo.  V Ňom nachádzame liek na starostlivosť, balzam na žiaľ, uzdravenie našich bolestí a dostatok pre náš nedostatok. Modlitba dňa Pane, keď dnes čítam Tvoje Slovo, uč ma, že život, ktorý chceš, aby som žil, je plný radosti a naplnenia. Billy Graham

„Pozdvihujem svoje oči…“ (Ž 121:1) Mladý námornícky učeň dostal rozkaz vyliezť na stožiar. Najprv statočne liezol, ale potom pozrel dole na more, dostával závrat a skríkol: „Spadnem!“ „Dívaj sa hore, chlapče,“ volal kapitán. Chlapec sa díval hore a čoskoro nadobudol rovnováhu. Keď sa chceme dostať k Pánovi, nesmieme sa dívať dole na zemské veci, ale musíme uprieť svoj zrak hore. K nebesiam, len k nebesiam upri túžby let. Po čom svätí vzdychajú, nemôže dať svet. PS 96, 1 MUDr. Viera Roháčková

Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť… (Zj 2,2) Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5) Keď Pán hovorí cirkevnému zboru: „Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť…“ je to veľmi pozitívne. Dnes nie je veľa cirkevných zborov, o ktorých sa tieto slová dajú povedať. Aj napriek tomu však tomuto dobrému cirkevnému zboru jedna vec chýba: prvá láska, ktorá je taká podstatná pre Božie dieťa! Predstavte si, prvú lásku stratili uprostred svojej práce v cirkevnom zbore. Možno to bola práve práca, ktorá spôsobila, že stratili úzke spoločenstvo s Bohom. Môžeme povedať, že viac a viac pracovali pre Boha, ktorého menej a menej poznali. Aj tak ale o Ňom teoreticky vedeli veľa. Božie slovo však hovorí, že pre Božie dieťa je prirodzené mať prvú lásku u seba po celý čas. Čo je teda tá prvá láska? Mnohí myslia na prvé pocity, angažovanosť, odvahu, oheň. Za to zaiste ďakujme Bohu. Ježiš vo svojej zvesti zboru v Efeze ale nemyslí na naše pocity, odvahu a oheň. Iní hovoria, že prvá láska to je, keď nemáme inú oporu v živote len Ježiša. Biblia to ale nazýva spásou. Čo však hovorí Božie slovo? Keď je napísané: Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky, na aké skutky Boh myslí? Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,1-2) Keď si kráčala za mnou v púšti. To je prvá láska! Boh pripomína Izraelu, ako Ho nasledoval a miloval v čase, keď ho vyslobodil z Egypta. Kým ho Boh nepriviedol do zasľúbenej krajiny, nasledoval Ho neobsiatou krajinou. Kráčal za Bohom aj cez púšť! Všimnite si, že tieto slová v Jeremiášovi nie sú výčitkou. Boh pripomína niečo, na čo si s radosťou spomína! Púšť obrazne hovorí o tom, čo znamená byť sám s Bohom. Nie sám s Bohom v rajskej záhrade, ale na púšti. Nič, len ty a Boh. Ty a Boh bez publika. Boh hovorí o čase, keď si sa viac zamestnával samotným Bohom, než tým, čo pre Neho môžeš spraviť. Viac si sa zamestnával nasledovaním Pána, než si sa vyhýbal ťažkostiam a skúškam. Boh nebol prostriedkom na dosiahnutie tvojich cieľov. Boh bol cieľom. Nič v tomto svete ti nemohlo zabrániť kráčať s Ním. Boh túži viac po tebe, viac po tom, aby bol pri tebe blízko, než po veciach, ktoré pre Neho môžeš spraviť. Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. (Iz 57,20) Nepokoj je presným opakom prvej lásky. Intenzívne aktivity sú opakom prvej lásky. Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5) Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,1-2) Čo s týmito slovami spravíš vo svojom živote? Boh ťa volá do púšte, ktorá sa volá ticho! Na miesto, kde ste ty a Ježiš sami – bez publika. Na takejto púšti rastie láska. Čo teda spravíš? Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. (Iz 55,1-3) Curt Westman

„Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu…“ (R 1:16) Belgický vyslanec bol na návšteve u senátora. Starý otec senátora, ktorý miloval Pána, sa spýtal vyslanca, či je kresťanom. Senátor v rozpakoch náhlil starého otca von z izby. Neskôr starý otec zomrel. Vo vyslovení sústrasti vyslanec napísal, že bol jediným človekom v Amerike, ktorý sa ho spýtal, či je kresťanom. Priznáš sa dnes tiež k Pánovi Ježišovi? Najviacej ten môže na svete vykonať, kto vrelo a verne zná ľudí milovať. PS 304, 4 MUDr. Viera Roháčková

„… aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia.“ (Žid 6:12) Kováč povedal: „Keď kalím oceľ, najprv bijem do nej v ohni kladivom a potom ju rýchle ponorím do studenej vody. Keď zistím po jednej alebo dvoch takýchto procedúrach, že sa nedá skaliť, hodím ju do starého železa.“ Tak Pán skúša aj nás ohňom, vodou a ťažkými údermi súženia, ale keď nie sme ochotní vydržať toto Jeho zaobchádzanie, musí nás odhodiť ako nepotrebných pre Jeho cieľ. V tmavom súmraku môjho súženia, ó, popraj mi Ty sám spomoženia, Bože, Bože môj! PS 73, 1 MUDr. Viera Roháčková

„… že ste v Ňom boli obohatení všetkým…“ 1. 1ist Korintským 1:5 Nespôsobuje veľa skľúčenosti v tvojom kresťanskom živote skutočnosť, že nevidíš bohatstvo, ktoré máš v Ježišovi? Na seba sa pozrieš desaťkrát, zatiaľ čo na Pána Ježiša len raz. Znovu a znovu musíš priznať, že ty a tvoje kresťanstvo nie sú tým, čim by mali byť. Navonok sa ti darí celkom dobre, ale vo vnútri je to horšie. Prečo ťa tak málo trápi spása stratených duší? Prečo je tvoja viera taká slabá, keď udrú búrky problémov? Ako môžeš byť bezstarostný, keď vieš, že tvoj čas na zemi je taký krátky? Prečo ťa peklo nedesí viac? Prečo sa netešíš na príchod do neba? Napadlo ti, že je to preto, lebo sa málo tešíš z toho, čo všetko máš v Ježišovi? Nech sa akokoľvek usiluješ, nikdy to nebude iné. Ak si úprimným kresťanom, nemôžeš sa uspokojiť s ničím, čo máš v sebe. Preto sa môžeš hneď obrátiť k Ježišovi. Túži tvojmu srdcu odhaliť svoje bohatstvo. S Ježišom nájdeš mnoho bohatstva. Je skutočne bohatý vo všetkom. Jeho láska presahuje všetky naše myšlienky. Jeho Božská čistota je taká slávna, že musíš padnúť na kolená. Jeho vytrvalosť a trpezlivosť s tebou sa nezmenšujú ani preto, že ty máš pocit odmietnutia. Nesmieš pochybovať o Ježišovom bohatstve. Nech ti Boh otvorí oči! Vtedy uvidíš, že máš podiel na všetkom, čím Ježiš je. Také je Ježišovo srdce: Nič si nemôže nechať pre seba. O všetko sa s tebou delí. Je pravda, že si chudobný, ale záleží vôbec na tom, keď máš skrze vieru podiel na všetkom Jeho bohatstve? Všetky Božie deti sú samy osebe chudobné. Všetky Božie deti sú nekonečne bohaté v Ježišovi. Sú bohaté v každom smere. Keď Božie slovo hovorí „všetkým“, myslí tým každým spôsobom. Ježiš ťa vzal do všetkého svojho bohatstva. Je naozaj tvoje. V Ňom si bohatý vo všetkom. Hans Erik Nissen

„Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.“ (J 1:9) Svet sa potáca v temnote a upadá z jednej krízy do druhej. Krízy sa neustále zhoršujú a čoraz viac sa dotýkajú aj domovov. Inflácia, populačná explózia či hlad ovládajú vo svete rozsiahle územia. Ježiš vyhlásil: „Ja som svetlo sveta.“ Nasleduj ma, odovzdaj mi svoj život a ja ťa vyvediem z temnoty tohto sveta, ďaleko od tohto zmätku, problémov, v ktorých sa nachádzaš, a dám ti pokoj a radosť. V tvojom srdci a v tvojej mysli bude žiariť svetlo, aké si doteraz nikdy nemal. Rozkážem svetlu, aby v tvojom živote postupovalo napred. Modlitba dňa Tvoje svetlo svieti na najtemnejšom mieste a dáva mi nádej, Pane Ježiši. Billy Graham

Pre krv tvojej zmluvy prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet. (Zach 9,11) Keď človek kope studňu, je to pre to, aby všetci, ktorí okolo nej bývajú, mali dostatok vody. Samotný život závisí od vody. Človek dokáže prežiť dosť dlho bez jedla, ale bez vody je stratený hneď. Takže, keď je studňa prázdna, nemá čo dať. Človek sa rýchlejšie zamestná tým, čo chutí starej prirodzenosti, než vodou, ktorá dáva život a udržiava vo viere. Pamätáme si Boží výrok v Jeremiášovi: Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. ( Jer 2,13) Vždy, keď čítame Božie slovo, je dôležité nezabudnúť, že cieľom Božieho napomínania je prebudiť svoj ľud, aby si uvedomil, akým bláznovstvom je zavrhnúť Boha. Lebo keď človek zavrhne Boha, rýchlo sa musí utiekať k iným zásobám vody, aby uhasil svoj smäd. Čo ale má robiť človek, ktorý odmietol Boha, keď chcel uhasiť svoj smäd pri prázdnych studniach, ktoré dušu vyprázdnili a zosmutneli? Keď život viery vyschol, lebo človek opustil Pána a začal sa zaoberať ostatnými vecami? Čo mám robiť, keď zisťujem, že ma hriech oklamal? Keď si uvedomím, že studňa, do ktorej som padol, je tak hlboká, že sa z nej neviem dostať von? Som oklamaný a uväznený. Namiesto šťastia a pokoja je v srdci temnota, život nemá zmysel, budúcnosť je bez nádeje. Studňa, v ktorej sedím uväznený, nemá ani kvapku vody. Čo robiť? Začni načúvať Bohu! Počúvaj, čo Boh hovorí duši, ktorá spáchala dvojaký hriech: najprv si opustil Pána a potom si použil svoj čas, silu a peniaze, aby si vykopal nefunkčnú studňu. Teraz sedíš v studni, ktorú si si sám vykopal. Pán hovorí, že ťa vyslobodí zo studne bez vody. On sám príde, aby ťa vyslobodil zo studne, ktorá nepriniesla, čo sľubovala. Studňa, ktorá namiesto toho, aby uhasila tvoj smäd, stala sa ti väzením. Nemôže naplniť tvoje najhlbšie potreby. Len ťa potápa hlbšie a hlbšie do prázdnoty, strachu, pochybností a nepokoja. Slová v Zachariášovi mi pripomínajú Dávidovo svedectvo, keď Boh zasiahol a zachránil ho z jamy záhuby. Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. (Ž 40,2-3) Dávidova záchrana nespočívala v tom, že by sa sám dal dokopy, začal pracovať a dostal sa z jamy vlastnou silou. Určite to skúsil. Čím viac ale skúšal, tým hlbšie sa potápal. Hriech je ako zradný pohyblivý piesok. Čo teda Dávid spravil? Obrátil sa k Pánovi a čakal na Neho! Ležal v jame záhuby, v bahne a blate. To znamená, že jeho životná situácia bola úplne beznádejná a kto iný ak nie všemocný Boh mu mohol pomôcť. Snaží sa už dlho a vie, že sám sa z jamy nedostane. Už len čaká pomoc od milostivého, milosrdného, všemocného, večného Boha. Dávid hovorí: „… túžobne som čakal.“ Kde čakal? Ležal v jame záhuby. Keď sa zohol, aby sa napil, stál za ním nepriateľ. Postrčil ho a on padol dolu. V tom okamihu si uvedomil: Táto studňa nemá čo sľubuje – je to podvod. Ale už bolo neskoro. Bol už v bahne a blate. Predstavte si, keď si uvedomil, že tam nie je voda, bolo už neskoro. Drahý priateľ, ak vidíš, že si uviazol a nemôžeš sa pohnúť, ak vidíš, že sa nedokážeš dostať zo studne von, ak vieš, že si uväznený, počúvaj, čo Boh hovorí: „… prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet.“ Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. ( J 3,16) Nech nad tebou nie je Boží hnev. Povedz ale: „Zhrešil som myšlienkami, slovami a skutkami a viem, že preto nie som hodný tvojej blízkosti, Bože. Modlím sa však: Bože, buď milostivý mne hriešnikovi pre Ježiša Krista. Amen.“ Curt Westman

„… a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré!“ (Pr 15:23) Za studeného rána stál chlapec na ulici a predával noviny. Okolo išiel prívetivý pán a spýtal sa ho: „Nie je ti zima, chlapče?“ „Bolo, pane, pokým ste sa mi neprihovorili,“ bola milá, pohotová odpoveď. Povzbudíš dnes niekoho láskavosťou? Láska moja je len kvapka malá z vodopádu, čo hučí cez bralá… Tá Tvoja, jak more prehlboká, a jak hory slávne prevysoká. PS 391, 2 MUDr. Viera Roháčková

„I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa,  uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský!  Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave.“ (Matúš 27:28–30) Zoznam útokov a ponížení, ktoré Ježiš utrpel po svojom zatknutí, je dlhý. Strážca chrámu ho udrel počas súdu pred Annášom (pozri J 18:22). Členovia Sanhedrinu mu pľuli do tváre, bili ho päsťami a palicovali ho za to, že povedal pravdu o tom, kto je, čo oni považovali za rúhanie (pozri Mt 26:62–67). Herodes a jeho vojaci sa mu posmievali a zosmiešňovali ho (pozri L 23:11). Rímski vojaci mu nasadili na hlavu veniec z tŕnia, posmievali sa mu, pľuli na neho a bili ho po hlave trstinou (pozri Mt 27:27–30). Pilát ho dal zbičovať koženým bičom posiatym úlomkami olova (pozri Mt 27:26). Ježiš, ktorý bol už na pokraji smrti v dôsledku bitia a mučenia, bol nútený niesť ťažký kríž na Golgotu, miesto svojho ukrižovania (pozri J 19:17). Ježišovo utrpenie naplnilo proroctvá, ktoré Izaiáš vyslovil stovky rokov predtým. „Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou.“ (Iz 50:6) „Ako mnohí užasli nad ním – lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná -“ (Iz 52:14) S touto perspektívou Veľkého piatku sa pozrime na slová, ktoré Ježiš povedal svojim učeníkom v Matúšovi 16:24. „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ Niektorí ľudia povedia: „To je môj kríž, ktorý musím niesť“, keď hovoria o bremene alebo nepríjemnosti, ktoré musia znášať. Ale to nie je to, o čom Ježiš hovoril. „Vziať svoj kríž“ znamená byť ochotný obetovať všetko, dokonca aj svoj život, aby sme ho nasledovali. Ježiš chápal, že nie veľa ľudí je ochotných to urobiť. Počas svojho pozemského pôsobenia priťahoval davy ľudí, kamkoľvek prišiel. Niektorým sa páčilo, čo počuli a videli, a nasledovali ho. Niektorí dúfali, že splní ich očakávania týkajúce sa Mesiáša. Niektorí chceli vidieť zázraky. A niektorí chceli len jedlo zadarmo. Nemali záujem niesť kríž. Ježišov príkaz odstraňuje pokrytcov. Vyzýva aj tých z nás, ktorí majú úprimnú túžbu nasledovať ho, aby preskúmali svoju vieru a položili si niekoľko ťažkých otázok. Bol by som ochotný obetovať svoju reputáciu, aby som nasledoval Krista? Bol by som ochotný stratiť svoju prácu? Svojich priateľov? Svoju rodinu? Svoj život? Otázka na zamyslenie: Ako v tvojom živote vyzerá „vziať svoj kríž“ a nasledovať Ježiša? Greg Laurie

„A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu.“ (Matúš 21:8) Ježiš prišiel do Jeruzalema na oslavu Veľkej noci na oslovi, ako to robili králi. A tak ho dav pri jeho príchode aj prijal – ako kráľa. Ježiš prijal ich chválu a uctievanie, čo počas svojho pozemského pôsobenia robil len zriedka. Dvanásta kapitola Evanjelia podľa Matúša rozpráva príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil mnoho chorých ľudí. „Ale varoval ich, aby neprezradili, kto je“ (verš 16). A v šestnástej kapitole, po tom, čo Ježiš pochválil Petra za to, že ho vyhlásil za „Krista, Syna Boha živého“ (verš 16), nachádzame nasledovné vyhlásenie: „Potom prísne prikázal učeníkom, aby nehovorili nikomu, že On je Kristus.“ (verš 20) Ježiš nevydal žiadne takéto varovanie predtým, ako vstúpil do Jeruzalema. Chcel, aby všetci vedeli, že je Mesiáš, Kráľ, na ktorého čakali. Chápal, že nadšenie ľudí bolo nesprávne. Davy ho neoslavovali preto, že prišiel zachrániť svet pred Božím trestom za hriech. Tlieskali, lebo verili, že ich oslobodí od rímskej nadvlády (a daní). Ľudia, ktorí lemovali ulice palmovými vetvami a vítali Ježiša s otvorenou náručou, nevedeli, že jeho skutočná misia bola nekonečne a večne dôležitejšia a hodnotnejšia ako vojenská potýčka, ktorú si predstavovali. O niekoľko dní neskôr, keď sa ich obmedzené očakávania stále nenaplnili, ich ovácie sa zmenili na volanie po jeho smrti. Ich „Hosanna!“ sa zmenilo na „Ukrižuj ho!“ Ľudia, ktorí ho oslavovali ako hrdinu, ho odsúdili ako podvodníka. Je zaujímavé, že Rimania, ktorí mali najviac čo stratiť, keby sa Ježiš ukázal ako Mesiáš, ktorého židovský národ očakával, zrejme nepovažovali jeho triumfálny príchod za hrozbu. Nikde v evanjeliách sa nespomína reakcia rímskych úradníkov alebo vojakov na Ježišov príchod. Rímska armáda bola umiestnená v Jeruzaleme, aby zabránila povstaniu. Ale nevideli Ježiša ani davy, ktoré sa zhromaždili, aby ho privítali, ako nebezpečných rebelov. Pokiaľ išlo o Rím, táto udalosť bola len skupinou neozbrojených roľníkov, ktorí mávali polámanými konármi stromov, aby privítali miestneho rabína, ktorý sedel na starom odeve, keď jazdil na oslovi. Ťažko povedať, že by to bol typ hnutia, ktoré by mohlo narušiť impérium. Alebo si to tak aspoň mysleli. Židovskí náboženskí vodcovia naopak videli obrovskú hrozbu. Jasne a zreteľne pochopili posolstvo, ktoré Ježiš vyjadril svojím triumfálnym vstupom do Jeruzalema: Mesiáš prišiel. Náboženskí vodcovia sa snažili zbaviť Ježiša už od začiatku jeho služby. Ale pretože jeho dielo nebolo dokončené, nemohli nič urobiť. S Ježišovým príchodom do Jeruzalema čelili ďalšiemu problému: jeho popularite medzi davom. Dokiaľ mal podporu ľudu, vodcovia mu nemohli nič urobiť. Čakali teda na správny okamih a pracovali na tom, aby ho v očiach ľudu zdiskreditovali. A pretože ich plány boli v súlade s Božím plánom, uspeli. Hrdina Kvetnej nedele sa do Veľkého piatku stal verejným nepriateľom číslo jeden. Ježiš vedel, čo ho čaká. Napriek tomu dobrovoľne čelil odmietnutiu – a oveľa horším veciam – aby naplnil Boží plán spásy. Greg Laurie

„Daj pozor na seba a na učenie.  V tom zotrvávaj,…“ (1 Tim 4:16) V hľadaní spôsobov ako preklenúť generačný rozdiel niet pochýb o tom, že my ako rodičia budeme musieť konať to, čo kážeme, a to stále viac a viac, aby sme svoje správanie zosúladili s naším kódexom viery. Žiadna matka nemôže od svojej dcéry požadovať, aby nespávala s kadekým, keď ona sama flirtuje a príležitostne sa spreneveruje svojmu morálnemu správaniu. Žiaden otec, ktorý sa zmieta medzi ťažkým sociálnym pitím a príležitostným pitím na pokraji alkoholizmu a ktorý nedokáže ráno predtým, než si zapáli cigaretu, povedať ani jedno pekné slovo, nemôže na svojho syna ustavične kričať, aby prestal s marihuanou, pretože je to cesta, ktorá často vedie k ťažkým drogám. Ak má mladšia generácia preukazovať úctu staršej či dokonca ju počúvať, dôslednosť, stálosť a svedomitosť, ktorá nevybočuje z normálu a udržiava kresťanský charakter, musia byť pri nej nevyhnutnosťou. Modlitba dňa Oči mladšej generácie vidia moje nepodarené správanie, Pane. Pomôž mi byť dobrým príkladom − takým, ktorý ju pritiahne k Tebe. Billy Graham

„… odpracte závadu z cesty môjho ľudu!“ (Iz 57:14) Kazateľov mladší brat bol veľmi prekvapený, keď videl svojho staršieho brata neskoro v noci v tmavej ulici oškrabávať múr. Večer, keď kazateľ odchádzal zo služieb Božích, uvidel ošklivé slová na múre. Išiel domov a snažil sa na ne zabudnúť. Ale nadarmo. Ošklivé slová boli tam, ľudia ich čítali a ich mysle boli poškvrňované. A tak sa vrátil do temnej ulice a zoškrabal ohyzdné slová. Odstrániš aj ty dnes z cesty svojho brata to, na čom by sa mohol potknúť? Svätý je Boh; On je oheň sám! Hriech a neprávosť plamenný pohľad Jeho nezdržia, pred Ním sa neskryjú! PS 310, 2 MUDr. Viera Roháčková

„Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho.“ Marek 4:3–4 „Vyber si niekoho svojej veľkosti.“ Je to ušľachtilá myšlienka, ale zvyčajne nefunguje. Tyrani sa nestávajú tyranmi tým, že si vyberajú niekoho svojej veľkosti. Zameriavajú sa na malých, slabých a zraniteľných. Idú po ľuďoch, ktorým môžu spôsobiť najväčšiu ujmu. Diabol je duchovný tyran, ako naznačuje Ježiš vo svojom podobenstve o rozsievačovi. „ Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho.“ (Mk 4:4). O niekoľko veršov ďalej Ježiš vysvetľuje túto časť podobenstva. „Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate.“ (verš 15) Bezpochyby, diabol zameriava svoje útoky na ľudí, ktorí sú vo viere ešte mladí. Odníma im Božie posolstvo skôr, ako má šancu zakoreniť sa v ich životoch. Pravdepodobne si pamätáš, že keď si prvýkrát uveril v Krista, nepriateľ bol pripravený napadnúť ťa. Možno deň po tom, ako si sa zaviazal Kristovi, si začal premýšľať: „Naozaj mi Boh odpustil? Naozaj sa mi niečo stalo? Možno som sa do toho len nahovoril.“ Alebo si možno pamätáš na veľmi silné pokušenia, ktoré ťa postihli hneď po tom, ako si sa stal kresťanom. Oslovil tvoju hriešnu povahu niečím, čo považuješ za mimoriadne lákavé, len aby ti pripomenul, čo si za sebou zanechal. To je len jeden zo spôsobov, akým diabol odstraňuje semeno Božieho posolstva. Ďalším spôsobom je ochromiť nových veriacich všetkým tým, čo  „musia“ robiť. Sú to hlasy – zvnútra alebo zvonku – ktoré hovoria: „Ak si kresťan, musíš robiť toto a toto a toto. Inak tvoja viera nie je pravá.“ Preto je dôležité, aby sa zrelí kresťania modlili za nových veriacich. Aby im stáli po boku. Aby im ponúkali perspektívu, podporu a povzbudenie. Aby im dali vedieť, že nie sú sami a že to, čo prežívajú, nie je ojedinelé. Musíme osvetliť taktiku nepriateľa a pomôcť veriacim vidieť, ako sa snaží okradnúť ich o to, čo Boh urobil v ich životoch. Zatiaľ čo to robíme, zrelí veriaci nesmú nikdy stratiť zo zreteľa skutočnosť, že diabol sa skutočne zameriava aj na väčšie ciele. Je to tyran, ktorý nepozná rozdiely. Bude s pomstou útočiť na tých, ktorí majú v Božom kráľovstve pozitívny vplyv, na tých, ktorí sa snažia kráčať s Bohom, a na tých, ktorí sa snažia osloviť ostatných evanjeliom. Keď veriaci vystúpia a povedia: „Použi ma, Pane. Chcem, aby môj život mal pozitívny vplyv,“ mali by sa pripraviť. Nepriateľ to nenechá len tak. Mali by očakávať odpor a pripraviť sa naň. Mali by si tiež pripomínať, že „Duch, ktorý žije v nich, je väčší ako duch, ktorý žije vo svete“ (1J 4:4). Otázka na zamyslenie: Ako môžeš podporiť a povzbudiť nového veriaceho? Greg Laurie

Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. ( Jer 2,13) V tej istej kapitole v piatom verši sa Boh pýta: „Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?“ „Preskúmajte a rozmýšľajte,“ hovorí Boh. Viďte, ako život v hriechu vedie k úbohosti. Vaša duša je prázdna a chudobná kvôli hriechu. Napriek tomu pokračujete. Trápite sa a lopotíte, aby ste slúžili hriechu. Predstavte si, Izrael opustil Boha, ktorý ich oslobodil od modloslužby, núdze a ponižovania v Egypte. Dal im Kanaán, krajinu mlieka a medu. Ale opustili Ho. Je to strašné, keď človek vymení živého Boha a Jeho blízkosť za krátkodobý pôžitok v hriechu. Potom kráča smerom k hrobu a smrti bez Boha a nádeje. Nanovo nás upozorňuje na fakt, že začať, neznamená dokončiť. Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. ( Jer 2,11) Ide tu o ľudí, ktorí kedysi zažili Božiu blízkosť, ale v každodennom boji života, krok za krokom tú blízkosť opustili. Ide o ľudí, ktorí začali púť, ale postupne sa stále viac začali zaoberať viditeľnými vecami. Neviditeľné sa krok za krokom stalo neskutočné a cudzie. Človek stratil z dohľadu cieľ a tým pádom stratil smer. Na začiatku len trochu, ale postupne sa svedomie stále viac otupilo. A zrazu bol život v Bohu preč. Blízkosť bola preč. Božia blízkosť bola preč. Moje myšlienky teraz smerujú k bratovi Samuelovi Lamovi v Číne, ktorého som navštívil koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. Pre svoju vieru sedel vo väznici dvadsať rokov. Už len prežiť dvadsať rokov v čínskej väznici je zázrak. Sú tam podmienky, ktoré si len ťažko vieme predstaviť. Samuel však povedal: „Práve vo väzení, zvlášť, keď som bol na samotke, som sa naozaj naučil poznať Božiu ,blízkosť‘“. Jeho blízkosť je pre mňa viac než čokoľvek iné. Samuel len zriedka používal slovo Boh, hovorieval o „blízkosti“. S kolegom z Nového Zélandu sme k Samuelovi pašovali Biblie. Večer sme chodili na jeho biblické hodiny. Aj keď sme nerozumeli slovám, tá atmosféra na nás spravila obrovský dojem. Nikdy na Samuela nezabudnem. Práve takú blízkosť Izraeliti opustili. Ľudia dnes robia to isté. … opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. Môžeme povedať, že podobne ako veriaci v Efeze, aj oni opustili svoju prvú lásku. A Pán v Zjavení Jána prorokuje: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (Zj 2,4-5) Pán skrze Jeremiáša hovorí, že hriech Izraela je dvojaký. Odvrátil sa od prameňa živej vody a vykopal si deravé cisterny… Vykopal – to znamená, že musel minúť svoj čas a peniaze a použiť silu. Je neuveriteľné, ako rozhodne dokáže človek pracovať, aby dosiahol cieľ svojich túžob. Luther povedal: „Je hanbou, že my Božie deti ledva dokrívame do neba, kým deti sveta si idú nohy zodrať, aby sa dostali do pekla.“ Deste sa, nebesá, nad tým… ( Jer 2,12) „Deste sa,“ hovorí Boh, „že hriech dokáže tak zaslepiť môj ľud, že zavrhnú prameň živej vody a vybudujú si cisterny, ktoré nakoniec nemajú ani vodu.“ Hriech Izraela bol dvojaký. Najprv zavrhol živú vodu, potom použil svoj čas a silu, aby si spravil chabé cisterny. Človek kedykoľvek vsádza svoj život a budúcnosť na cisternu, ktorá je len ľudským dielom a tak ľahko sa vyprázdni! Človek žije ako keby v živote existovali tri cesty a nie dve. Brat z Latinskej Ameriky to vyjadril takto: „Hovoria: široká cesta je pre hriešnikov do pekla. Úzka cesta je pre farárov a misionárov. Domnievajú sa, že existuje ešte tretia cesta, ktorá nie je tak široká, ani tak úzka. Stredná cesta pre ostatných. Ale Božie slovo hovorí niečo iné. Sú len dve možnosti: večná spása a večná smrť.“ Biblia nehovorí o žiadnej tretej ceste. Vymysleli si ju ľudia. Obráť sa k Bohu, ktorý ťa vie vytiahnuť z cisterny, kde nie je žiadna voda. Curt Westman

„A ktokoľvek by napojil jedného z týchto malých čo len pohárom čerstvej vody, v mene učeníka, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.“ (Mt 10:42) Na stanici stál chlapec a plakal. Stratil peniaze na vlak. Pán sa mu prihovoril a pýtal sa ho, čo mu je. Potom rozprával chlapcovi, že keď bol malý, aj jemu sa to stalo. Ktosi zaplatil za neho s tým, že aj on pomôže, keď bude niekto v podobnej situácii. Dal mu peniaze. Chlapec si radostne kúpil lístok a potom už z obloka vlaku volal šťastne: „Dám to ďalej, pane!“ Dáš aj ty dnes ďalej to dobrodenie, ktoré sa ti stalo v obeti Pána Ježiša? Mne dostalo sa zmilovania bez všetkých zásluh, hodností. Bárs pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti. Znám to a plesám radosťou nad nevídanou milosťou. PS 162, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho.“ List Filipským 1:29 Je rozdiel medzi vlastnou vierou a vierou, ktorú sme dostali. Viera, ku ktorej sme sami dospeli, je výsledkom rozhodnutia. Je záležitosťou vôle a intelektu. Je to studená a mŕtva viera. Preto je bez ovocia. Nasleduje ju svetskosť a nutnosť diskutovať — nie zbožnosť a posvätený život. Väčšina ľudí s takouto vierou dá skôr či neskôr zbohom kostolom a bohoslužbám. Zopár z nich to vydrží celý život. Čaká ich o to väčšia hrôza. Predstav si, že prekročíš prah večnosti a až pred Božím trónom zistíš, že nemáš zachraňujúcu vieru. Daná viera je viera, ktorú dáva Ježiš. Neprichádza z ľudskej schopnosti a sily. V srdci ju tvorí Duch Boží pri počúvaní Božieho slova. Duch Svätý sa vyhýba ovládaniu zo strany ľudí. Robí svoje skutky v srdci strateného hriešnika kedy a kde chce. Vytvára vieru v Ježiša. Je to milosť, ako hovorí Božie slovo. Nik si ju nezaslúžil. Ako nám Boh dáva vieru ako dar, tak nám dáva aj utrpenie. Naša stará prirodzenosť nedokáže pochopiť, že nám ho dáva Boh. Nová prirodzenosť však vie, že všetko, čomu čelíme, prichádza od Hospodina, aj to ťažké, náročné a temné. Skrze utrpenie pre Ježiša vchádzaš s Ním do vzťahu, do ktorého by si inak nemohol vstúpiť. Ježiš sa s nami delí o svoju bolesť. Nie sme zachránení, ani sa nedokážeme zachrániť. Môže to urobiť jedine Ježiš. Ale máme iných privádzať do bohatstva milosti. Neudeje sa to bez obete. Boh nám to ukladá a súčasne nás volá, aby sme ochotne nasledovali Jeho šľapaje. Z milosti nám dal vieru. Milosťou z nás tiež spravil svojich nasledovníkov. Zachováva nás v pravej, živej viere. Dáva nám, aby sme nežili v sebectve, ale aby sme sa Mu odovzdali. Hans Erik Nissen

„Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus,“ (F 2:5) Nie je možné žiť čisté životy, pokiaľ nemáme čisté srdcia. V dnešnej dobe sa veľa ľudí snaží najprv strihať a až potom merať. Učia staré falošné srdce čistotu motívov, túžob a skutkov! Niet divu, že sme napriek našim vychvaľovaným vedomostiam a psychologickým prístupom morálne zlyhali. Čisté motívy, túžby a skutky pochádzajú z čistých sŕdc. Čisté srdcia sa budú podobať na Krista. Božou túžbou je, aby sme boli pretvorení na Kristov obraz. Ak v nás Kristus žije, a naše telá sa stali príbytkom Ducha Svätého, je čudné, že by sme mali byť ako On? Modlitba dňa Očisti moje srdce a urob ho domovom Tvojho Ducha, Pane. Billy Graham

„Bože, Ty si môj silný Bôh. Hľadám ťa hneď za svitania. Moja duša žízni túžbou po tebe; moje telo práhne po tebe vo vyschlej zemi a zomdlenej bez vody.“ (Ž 63:2) Elizabeth Fryová, ktorá strávila svoj život v službe Pánovej hlavne vo väzeniach, povedala dcére počas svojej poslednej choroby: „Myslím, že môžem popravde povedať, že od svojich sedemnástich rokov som sa nikdy neprebudila či už zdravá alebo chorá, aby nebolo mojou prvou myšlienkou: ,Ako dnes slúžiť Pánovi?’“ Túžiš tiež stráviť dnešný deň v službe Pánovej? Ja pôjdem s Tebou, kam len chceš. Že milujem Ťa, dobre vieš; a že Ty ľúbiš mňa, to znám, ohlas tej lásky v srdci mám. Ó, pôjdem s Tebou, kam len chceš, pôjdem, ak Ty ma povedieš. PS 390, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ Marek 9:7 Pred dvetisíc rokmi položil Ježiš farizejom túto otázku: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Mt 22:42). Niektoré z najväčších myslí histórie sa odvtedy zaoberajú touto otázkou. Zmätenosť, pochybnosti a skepticizmus tu boli už dávno. Stojí za zmienku, že počas Ježišovho pozemského pôsobenia bolo mnoho ľudí zmätených tým, kto vlastne bol. Ježiš sa nikdy nestal Bohom, ani nikdy neprestal byť Bohom. Jeho božstvo, čo znamená jeho božské panstvo – skutočnosť, že je Bohom – existovalo pred ľudstvom, pred zemským životom a pred Betlehemom. Pri vtelení, v okamihu, keď Ježiš prišiel na zem a narodil sa z panny Márie, nezanechal svoje božstvo. Bol Bohom predtým, ako sa narodil, a zostal Bohom aj potom, ako sa stal človekom. Náhľad do Ježišovej božskej podstaty nám poskytuje príbeh o jeho premenení, ako je zaznamenaný v Markovi 9:2–13. „Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.“ (verše 2–4) Podľa Matúšovho opisu tejto udalosti „tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo.“ (Mt 17:2) Počas väčšiny pobytu na zemi Ježiš skrýval svoju slávu. Ale na jeden krátky žiarivý okamih Boh dovolil Ježišovým učeníkom, aby videli, kto skutočne je. Boh tento moment zdôraznil slovným uznaním a jasným pokynom: „Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ (Mk 9:7). Ježišova identita potvrdzuje platnosť jeho slov. Jeho učeniu je potrebné venovať pozornosť, pretože pochádza od Božieho Syna a samotného Boha. Ignorovať ho je nielen krátkozraké, ale aj duchovne nebezpečné. V Matúšovi 16:13–20 nachádzame hlbokú interakciu medzi Ježišom a jeho učeníkmi, ktorá začína Ježišovou otázkou: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (verš 13) Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ (verš 14) A potom Ježiš prejde k osobnej otázke. „A vy za koho ma pokladáte?“ (verš 15) „Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (verš 16) Toto bol možno Petrov najkrajší moment. „Za koho ma pokladáš?“ To je otázka, na ktorú musí odpovedať každý – a je to otázka, na ktorú každý aj odpovedá, či si to uvedomuje, alebo nie. Nemôžeš jednoducho povedať: „Ty si Kristus, Syn Boha živého,“ a nechať to tak. Ak je Ježiš tým, za koho sa vydáva, musíš ho prijať ako Spasiteľa a Pána. Musíš poslúchať jeho prikázania, nasledovať jeho učenie a hľadať jeho vôľu pre svoj život. Otázka na zamyslenie: Kto je podľa teba Ježiš? Greg Laurie

„Ale pevný základ Boží predsa stojí…“ (2Tim 2:19) V areáli univerzity je najrýchlejšia cesta do bezpečia cez dav ľudí. Práve tam, kde študenti hovoria o tom, ako byť nezávislý a samostatný, ich nájdete, ako praktizujú najskostnatenejší súlad v obliekaní, prejave, morálnych postojoch a zmýšľaní. Niekedy sa riadia módou na úkor morálnej zásadovosti. Desí ich byť osamote. Nechcú vytŕčať z davu alebo sa odlišovať. Chcú sa prispôsobiť. Potom čo ukončia svoje štúdium na vysokej škole, mnoho z týchto mladých ľudí nechce nič viac ako dobrú prácu vo veľkej firme a dom niekde na predmestí. Ani tam však nenájdu bezpečie. Jedine Ježiš Kristus ti môže dať bezpečie, ktoré hľadáš. Modlitba dňa Po zdĺhavom hľadaní bezpečia som ho našiel jedine v Tvojej trvalej láske, môj Spasiteľ, Ježiš Kristus. Billy Graham

V Božom slove niekedy stretávame ľudí, ktorí raz začali svoju púť s Bohom. Počas cesty sa však niečo udeje a človek stráca z dohľadu cieľ a začína hľadať uspokojenie srdca na iných miestach ako u Boha. Napríklad Terach. Vtedy vzal Terach svojho syna Abráma a vnuka Lóta, syna Háránovho, i svoju nevestu Sáraj, ženu svojho syna Abráma, a vyšli spolu z Chaldejského Úru, aby putovali do krajiny Kanaán. Došli až po Chárán a usadili sa tam. Terach žil celkom dvestopäť rokov; potom Terach zomrel v Cháráne. (1 M 11,31-32) Jedného dňa Terach začal svoju púť do Kanaánu. Aj keď sa dožil dvestopäť rokov, nikdy nedošiel do cieľa. Jedného dňa spravil rozhodnutie, ktoré ho stálo všetko. Prešiel veľkú vzdialenosť. Na jednej zo životných križovatiek však bolo niečo dôležitejšie než Kanaán. Takže začať cestu nie je to isté, ako dosiahnuť cieľ. Začať, neznamená ukončiť! Alebo Démas, o ktorom Pavol píše svojmu mladému spolupracovníkovi Timotejovi. … lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky… (2 Tim 4,10) Neviem, čo bol Démasov problém, ale podobne ako Terach, aj on začal cestu za cieľom, ktorý nikdy nedosiahol. Démas jedného dňa vyznal svoju vieru vo vzkrieseného Krista a bol súčasťou prvého spoločenstva kresťanov. Začal dobre. Pavol bol rád, že má so sebou Démasa, keď bol vo väzení. V tom čase napísal Pavol viacero zo svojich listov. Niečo sa ale v živote mladého muža stalo. Tak si zamiloval svet, že zabudol na cieľ. Nie je isté, či Démas vedome odmietol Boha, alebo otvorene odmietol vieru. Vzkriesený Kristus však už nebol cieľom jeho života. Prišlo niečo, čo rozdelilo jeho myseľ. Perspektíva večnosti sa stále viac zahmlievala. Tak sa zamestnal svetom, že Ježiš už nebol Pánom jeho života. Je smutné čítať Pavlove slová, keď Timotejovi píše o tom, že ho Démas opustil.  lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky… Všetci sme v nebezpečenstve, že stratíme zameranie na cieľ. Je tak veľa vecí a tak veľa hlasov, ktoré chcú získať našu pozornosť. Reklama v poštovej schránke, televízia, noviny, mobil alebo ľudia a vzťahy okolo nás. Keď Ježiš jedného dňa navštívil priateľov, ktorých mal v Betánii, Lukáš rozpráva, že Mária sedela pri Jeho nohách a počúvala Jeho slová, kým Martu zamestnávalo všetko, čo bolo treba pripraviť. Marta sa hnevala, že jej Mária neprišla pomôcť. V tejto súvislosti Ježiš hovorí: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ (Lk 10,41) Ježiš akoby Marte hovoril, že jej myseľ je rozpoltená. Je naplnená toľkými vecami, že sa nevie koncentrovať na to najdôležitejšie. Ako je to s tebou, keď toto práve čítaš? Keď si si už raz vyvolil veriť v Ježiša a byť Jeho nasledovníkom? Horí ešte tvoje srdce? Je život s Bohom pre teba ešte dôležitý? Máš ešte zrak jasne upriamený na cieľ? Alebo už hmla sebectva a temnota individualizmu uhasili radosť, ktorá kedysi horela v tvojom srdci? Je ti ľahostajná budúcnosť? Drahý brat, sestra, musíme utiecť z kráľovstva sebectva, kde každý žije len pre seba, kde každý koná a rozmýšľa na základe svojich potrieb a vôle. My, ktorí sme sa jedného dňa vydali na cestu s Ježišom, sa nesmieme otáčať späť, ako to urobila Lótova žena. Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. (1M 19,26) Kedykoľvek čítame Božie slovo je dôležité, aby sme si pamätali, že cieľom Božieho súdu je vždy prebudiť svoj ľud k rozmýšľaniu, k uvedomeniu si, aké bláznivé je odmietať Boha. Boh nás cez Teracha, Démasa a iných prebúdza kým sa to dá. Máme začať odznova. S ohňom v srdci a cieľom pred sebou. Prorok Izaiáš hovorí: „Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte! Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine.“ (Iz 43,18-19) Začaté neznamená ukončené. Nech Pán chráni naše srdcia živé. Keď tvoje srdce umiera, obráť sa nanovo na Toho, ktorý dokáže obnoviť mŕtvych, podobne ako to spravil u Lazara. Boh túži robiť nové veci v tvojom živote! Curt Westman

„Kto miluje čistotu srdca a dbá na ľúbeznosť svojich rtov, toho priateľom je kráľ.“ (Pr 22:11) Bohatý pán sa nezhodol so svojím susedom a rozhnevaný poslal k nemu sluhu s odkazom, aby nikdy viac nevkročil svojou nohou na jeho pôdu. Odpoveď znela: „Ak sa tvojmu pánovi zaľúbi chodiť po mojej pôde, bude veľmi vítaný, ale keby sa mu zaľúbilo prísť do môjho domu, bude ešte vítanejší.“ Touto nečakanou odpoveďou sa city rozhnevaného tak zmenili, že sa stali dobrými priateľmi. Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími. (Mt 5:9) Spôsobíš aj ty dnes pokoj? Pokoj Boží zostaň s nami, oheň Ducha svieť nad nami, ktorí Kristu patríme. Milosť Otca rozplašuj tieň hriechu, zla a po celý deň žehnaj to, čo činíme. PS 223, 1 MUDr. Viera Roháčková