Americká popkultúra nás naučila, že umenie je tu pre každého episode artwork

EPISODE · Jun 28, 2026 · 46 MIN

Americká popkultúra nás naučila, že umenie je tu pre každého

from Dejiny · host Podcasty SME

„Nie je tu ľahké obmedziť niekoho na jednoduchú materiálnu starosť o živobytie; i ten najobyčajnejší remeselník tu občas vrhá chtivé a kradmé pohľady do vyššieho sveta inteligencie. Nečíta sa tu v rovnakom duchu a rovnakým spôsobom ako v aristokratických spoločnostiach, ale okruh čitateľov sa neustále rozširuje a nakoniec zahŕňa všetkých občanov. (...) Počet tých, ktorí pestujú vedu, literatúru a umenie, nadobúda obrovský rozsah. Vo svete inteligencie vzniká zázračná aktivita; každý sa usiluje preraziť si sem cestu a snaží sa tiež upútať pozornosť publika. (...) diela sú tu často nedokonalé, ale nespočetné. A hoci je výsledok individuálneho úsilia často veľmi malý, celkový výsledok je vždy mimoriadne veľký.“ Takto francúzsky politický filozof Alexis de Tocqueville pred takmer dvoma storočiami charakterizoval americký postoj ku kultúre a umeniu. Postoj, ktorý by sme mohli azda aj hyperbolizovať do onej okrídlenej vety, ktorú všetci dobre poznáme: „No, i skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále“. Skrátka, právo na svoj hoc i nepatrný podiel a prístup ku kultúre ma každý, bez rozdielu pôvodu a postavenia. Inými slovami, demokratizmus dorazil aj sem. Aktuálne sa blížiace 250. výročie vzniku Spojených štátov amerických je aj príležitosťou na bilancovanie – bilancovanie príbehu superveľmoci. Okrem ekonomického potenciálu, vojenskej sily a politického vplyvu je tu ešte niečo iné, možno menej do očí bijúce, ale o to prítomnejšie po celom svete. Politológovia by azda vytiahli termín „soft power“, ale my sa držme známeho slovného spojenia – americká popkultúra. A priraďme k nej hneď niekoľko otázok. V čom je výnimočná? Prečo sa niektorí Európania stále na ňu dívajú s istou dávkou dešpektu, hoci jej podiel na celkovej kultúrnej spotrebe je globálny a výrazne dominantný? A aké boli vlastne míľniky na ceste k jej úspechu? Jaro Valent sa v podcaste Dejiny rozpráva s Jurajom Malíčkom. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu.  Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Episode metadata supplied by the publisher feed · Published Jun 28, 2026

Embed this episode

NOW PLAYING

Americká popkultúra nás naučila, že umenie je tu pre každého

0:00 46:10

No transcript for this episode yet

We transcribe on demand. Request one and we'll notify you when it's ready — usually under 10 minutes.

No similar episodes found.

tak bolo ZAPO Bez príbehov nie sú dejiny. Historik a učiteľ dejepisu, Juraj Jeleň, Kristína Paholík Hamárová a Dominika Pišťanská v podcaste plnom histórie a príbehov obyčajných ľudí. Po stopách pamäti STVR Rozhlasové pásmo Po stopách pamäti alebo Kapitoly z dejín 20. storočia, o ktorých sa kedysi nehovorilo, sa venuje našej donedávna zabudnutej histórii. Autori relácie Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský prinášajú pohľad na čs. dejiny, udalosti a osobnosti, ktoré boli pred rokom 1989 komunistickým režimom zamlčiavané, zatajované, zaznávané alebo deformované. Interpretujú ich vďaka príbehom priamych aktérov - predovšetkým z nášho rozhlasového archívu alebo z archívu Ústavu pamäti národa, v spolupráci s ktorým táto relácia vzniká.RTVS Rádio DEVÍN reláciu Po stopách pamäti vysiela v premiére každú štvrtú sobotu v mesiaci od 17.00 do 18.00. Od roku 2018 do roku 2020 pripravoval cyklus Po stopách pamäti Pavol Smolík – predstavoval v ňom jednotlivé osobnosti disentu zaznamenané v archíve Ústavu pamäti národa. Poslovia nádeje Ellen Gould Whiteová Štvrtá časť päťzväzkového diela DRÁMA VEKOV tematicky nadväzuje na udalosti po ukrižovaní Ježiša Krista. Obsahom sú predovšetkým dejiny ranej kresťanskej cirkvi a novozákonní hrdinovia viery (Peter, Štefan, Ján, Pavol…) i mnohí ďalší, ktorí stáli na začiatku histórie kresťanstva. Boli týraní a zatváraní do väzenia, hájili sa pred vládcami vtedajšieho sveta a niektorí zahynuli mučeníckou smrťou. Nikdy, ani v tých najkritickejších okamihoch nestratili nádej, že ich prehra v skutočnosti znamená víťazstvo. • • • Číta Dagmar Sanitrová a Miroslav Trnavský. Citáty sú prevzaté z Biblie. Preložené z anglického originálu The Acts of the Apostles. Vydalo Štúdio Nádej, s.r.o. v roku 2020. → www.nadej.sk TRETIA RÍŠA – Dejiny nacionálneho socializmu Janez Erat Téma bude zahŕňať obdobie od Bismarckovej Nemeckej ríše do konca druhej svetovej vojny, ale aj po nej. Pozornosť sa sústredí na ľudí a ich osudy. Zaujímajú nás aj psychologické profily, najmä otázka, ako sa Homo Sapiens vyrovnáva s extrémnymi situáciami alebo ich zvláda.Chcel by som zdôrazniť, že môj záujem je čisto historický. Chcem sa snažiť o objektívnu objektivitu, t.j. presné zobrazenie reality.Nemám žiadne politické ciele!Pri takejto téme je to obzvlášť dôležité zdôrazniť. V tomto podcaste sa budeme venovať páchateľom aj obetiam.

Frequently Asked Questions

How long is this episode of Dejiny?

This episode is 46 minutes long.

When was this Dejiny episode published?

This episode was published on June 28, 2026.

Can I download this Dejiny episode?

Yes. Use the download control on the episode player to save the publisher-provided media file.
URL copied to clipboard!