Cesty utrpenia – 11. november

„…po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno.“ Žalmy 23:3 Nie vždy si myslíš, že Božie cesty sú správne. Niekedy vyzerajú tak zvláštne, že začneš pochybovať, či ťa vôbec Boh vedie. Tie správne cesty sú často cesty utrpenia. Boh viedol svojho Syna k dokonalosti cez utrpenie a Syn sa učil z toho, čo trpel. V škole utrpenia má Boh aj nás veľa čo učiť. Máme vziať svoj kríž a nasledovať Pána Ježiša. Chodením v Ježišových šľapajach si nemôžeme zaslúžiť to, čo pre nás Ježiš vydobyl. Hospodin nás však po tejto ceste privedie do neba. Často si myslíme, že ak by Boh našu cestu životom uľahčil, vedeli by sme Mu oveľa lepšie slúžiť. Myslíme si, že v úlohách, ktoré nám Boh dal, nás kríž iba obmedzuje. Boh pozná moju náchylnosť k pýche. Vie, akým povrchným sa stávam v dobrých časoch. Skôr než si to uvedomím, moja hlboká závislosť na Ježišovi sa stratí. A pritom si myslím, že rastiem. Služobník s týmto postojom je nepoužiteľný. Preto Boh zasahuje. Dovolí, aby som sa stretol s utrpením. Prinúti ma zastaviť sa a obrátiť zrak na Neho. Božie cesty vždy vedú k Ježišovi. Používa tvoj život, aby ťa pripútal k sebe. Robí ťa vo vlastných očiach slabým a bezmocným, aby si potreboval Jeho milosť. Boh ti pomáha zotrvať na ceste. Je to jednoduchšie, ak ti dáva niesť bremená, lebo to vyžaduje viac úsilia ako tlačiť bremená pred sebou. V prvom rade Božie cesty vedú k cieľu. My sa ľahko necháme zahltiť rôznymi starosťami života, a tak nás Boh zastaví. Chce, aby sme upierali oči na náš večný cieľ. Príde deň, keď sa obzrieš späť. Vtedy to budeš hodnotiť celkom inak ako teraz, keď sa pozeráš vpred. Povieš, že Boh z milosti, ktorú si si nezaslúžil, ťa nechal stretnúť sa presne s tým, čo bolo pre teba nevyhnutné, aby si došiel k nádherným tichým vodám. V ten deň bude tvoje srdce plné chvály. Chváliš Hospodina. Začala sa večnosť. Hans Erik Nissen