Keď Boh povie nie – 4. jún

„Ale Boh mi povedal: Nepostavíš môjmu menu dom, lebo si bojovník a prelieval si krv.“ 1Kron 28:3 Aký je tvoj životný cieľ? Myslím, že pre niektorých ľudí je to len dlhý život. Nie je to zlá vec, o ktorú by sme sa nemali usilovať, ale dlhý život nie je cieľom. Cieľom je naplniť Boží zámer pre teba. Život sa nemeria dĺžkou jeho trvania, ale štedrosťou dávania. Čo si daroval? Čo si urobil so svojím životom? Musí nastať okamih, keď sa presmerujeme od peňazí k zmyslu, od majetku k cieľu, od úspechu k významu. Pre Dávida tento moment nastal, keď sa pre Pána rozhodol postaviť chrám. V tých dňoch Boží Duch prebýval medzi ľudom v arche zmluvy. Archa sa uchovávala v stánku, ktorý bol stanom. Dávid mal problém zmieriť sa s tým, že Boží Duch prebýval v stane, zatiaľ čo on žil v paláci. Dávid chcel Hospodinovi postaviť dom. Vyhradil si potrebné prostriedky a zhromaždil stavebné zásoby. Dávidova žiadosť bola oprávnená. Jeho srdce bolo na správnom mieste. Bol to muž podľa Božieho srdca. Chcel sa Bohu odvďačiť za všetko, čím ho požehnal. Bol tu však jeden háčik: Boh povedal nie. Odpovedal Dávidovi prostredníctvom proroka Nátana v 2. knihe Samuelovej 7:1-7. Boh Dávidovi pripomenul, že ho nikdy nežiadal o dom. Nepotreboval byť chránený pred živlami; on živly ovládal! Dávid si to zle načasoval. Chrám bude postavený, ale nie počas jeho života. Jeho perspektíva bola tiež nesprávna. Videl sa ako správna osoba na túto prácu. Nevidel sa tak, ako ho videl Boh. Pozrite sa ešte raz na vyššie uvedený úryvok z 1. knihy Kronickej 28. Dávid bol kráľ bojovník. Na rukách mal príliš veľa krvi. Dávid dostal tvrdú a cennú lekciu. Niekedy Boh povie choď. Inokedy Boh hovorí rásť. Chvíľami Boh hovorí pomaly. Občas Boh hovorí nie. Boh Dávidovi zjavil dôvod, prečo povedal nie. Vždy má svoje dôvody – a vždy sú dokonalé –, nie vždy ich však zjavuje. Možno si taký dôvod objavil aj ty. Možno si mal sny, ktoré si nerealizoval. Možnože si sníval o úspešnej službe, a nestalo sa tak. Nebodaj si sníval o väčšom úspechu v podnikaní, a nedostavil sa. Poprípade si sníval o romantike a manželstve, no neuskutočnili sa. Nebodaj máš pocit, že ťa Boh sklamal. Ak je to tak, pozri sa, čo urobil Dávid vo svojej situácii. Namiesto toho, aby trucoval alebo prosil Boha, múdro sa obrátil k tomu, čím ho požehnal. „Hospodin, Boh Izraela, si ma však vyvolil z celej mojej rodiny, aby som sa stal naveky kráľom nad Izraelom.“ (1Kron 28:4) Inými slovami: „Chcem hovoriť o tom, na čo Boh povedal áno, nie o tom, na čo povedal nie.“ Povedal si už niekedy Pánovi: „Toto je spôsob, akým by si mal podľa mňa konať, ale nech sa stane Tvoja vôľa, nie moja“? Niekto by mohol namietať: „To Bohu nehovorím. Ak by som to povedal, prinútil by ma urobiť niečo, čo nechcem.“ Myslím si, že človek, ktorý tomu verí, má pokrivenú predstavu o Bohu, mylnú predstavu, že jeho vôľa bude vždy niečo nežiaduce. Boh môže povedať „nie“ niečomu, o čo si ho požiadal, pretože ti chce dať niečo oveľa lepšie, ako by si mohol žiadať alebo si myslieť. Neboj sa nechať Otca vybrať za teba. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš zostať Bohu verný aj po tom, ako ti povie „nie“ na nejakú prosbu v modlitbe? Greg Laurie