Moc a bolesť kríža – 16. november

Rozprávali sme o živote v Bohu. O živote v atmosfére viery. O zápase za zachovanie viery v dobe, keď sa väčšina ľudí zaoberá konzumom, pohodlím, materiálnymi a pominuteľnými vecami. Naším povolaním je praktizovať Božie slovo v každodennom živote. Hovorili sme tiež o tom, že je to revolúcia, pretože tu ide o život premieňajúce evanjelium. Prvým krokom k tomu, aby sme zažili túto „revolúciu“, je ochota zažiť ju vo vlastnom živote. Musíme si tiež pripomenúť, že nie je daná iná cesta, než cesta pšeničného zrna, o ktorej hovorí Ježiš v Jánovom evanjeliu: „Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (J 12,24) Najväčšou prekážkou na ceste pšeničného zrna je to, o čom Ježiš hovorí v nasledujúcom verši: „Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život.“ ( J 12,25) Tieto veci sú deťom sveta úplne cudzie. Sú cudzie aj náboženskému človeku, ktorý má svoje túžby a srdce v tomto svete. Pre Ježiša je v takom srdci málo miesta, ale veľa miesta pre mamonu, vlastné ja a túžbu vlastniť. Nikde v Novej zmluve sa nasledovanie Ježiša neopisuje ako cesta bez požiadaviek, kde si človek môže vybrať, čo sa mu hodí. Keby to tak bolo, prečo by Ježiš hovoril, aby sme si zrátali, čo to stojí, keď Ho chceme nasledovať? (L 14,27-30) Najväčším negatívnym vplyvom pádu do hriechu nie je to, že nerozumieme ceste kríža a cene, ktorej sa nedá vyhnúť, keď Ho nasledujeme. Najhoršie je to, že pád do hriechu nás zaslepil a nevidíme slobodu a krásu, ktorá sa v nasledovaní Krista ukrýva. Satan nám dokáže šikovne porozprávať, čo to bude stáť, keď budeme v pravde a bázni nasledovať Ježiša. Nehovorí nám však o tom, čo stratíme, keď Bohu do života vstúpiť nedovolíme. Našej starej prirodzenosti je cudzia cesta pšeničného zrna. Stratiť svoj život v tomto svete a tým ho získať. Dovoliť Bohu, aby vstúpil do života však neznamená, že z nás budú duchovní extrémisti alebo budeme žiť v napätí. Znamená to, že v malých a veľkých životných rozhodnutiach si zvolíme ukrižovanie vlastného ja – budeme kráčať cestou pšeničného zrna… Mnohí chcú zažiť moc kríža vo svojom živote, ale len málokto sa chce vzdať samého seba! Toto sú dôležité veci v dobe, keď vychádza mnoho kresťanských kníh, ktoré rozprávajú o tom, ako môžeme mať podiel na moci kríža bez toho, aby sme zažívali aj jeho bolesť. Knihy, kázne, aktivity, ktoré rozprávajú v Božom mene, ale ich centrom je človek! Hovoria o veľkom Bohu, ale spôsobom, ktorý učí, že vlastné ja je v centre. Ježiš nesľubuje úspech, bohatstvo ani že sa všetko podarí. Hovorí: „Zober svoj kríž a nasleduj ma.“ Predtým, než povieš „áno“, posaď sa a zrátaj si, čo ťa bude nasledovanie Krista stáť. Keď hľadám Boha, mal by som sa pýtať: „Je pre mňa dôležitejšie, aby sa diala Jeho vôľa, alebo aby sa naplnili moje vlastné túžby? Hľadám Jeho dary a pomoc alebo hľadám Krista?“ Počuj Pánovo slovo: „Poďte len a súďme sa – vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna. Ak ste povoľní a poslúchnete, okúsite dobro krajiny.“ (Iz 1,18-19) Prečo je tak veľa duchovne podvyživených, zbabelých, unavených a prázdnych kresťanov? Preto, lebo nechcú počuť, čo hovorí Boh. Chcú uniknúť bolesti kríža, a tým unikajú aj Jeho moci, pokoju a dokonalej radosti. A ja sa o to aj namáham a bojujem v Jeho moci, ktorá mocne pôsobí vo mne. (Kol 1,29) … v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania. (Kol 2,3) Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu. (F 2,13) Žime v každodennom spoločenstve s Ježišom, žime v atmosfére viery, kde zo srdca s apoštolom Pavlom môžeme povedať: „A ja sa o to aj namáham a bojujem v Jeho moci, ktorá mocne pôsobí vo mne.“ Curt Westman