Moji duchovní vodcovia – 2. december

„(Uzzija) Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej.“ Druhá kniha kronická 26:5 Uzzija mal len šestnásť, keď mu zomrel otec. Stať sa kráľom v takom mladom veku znamenalo niesť ohromné bremeno. Ale Uzzija uspel. Nebol taký namyslený, aby nepočúval kňaza Zecharju, ktorý ho v prvom rade učil zbožnosti. Boh si použil ľudí, aby ma viedli k životu, v ktorom mám pred Ním bázeň. Neviem, kde by som dnes bol, ak by za mňa niekto v minulosti necítil zodpovednosť. Vzali ma za ruku a viedli ma k bohatstvám, ktoré boli najhlbšími tajomstvami ich života. Je vždy nebezpečné stratiť ľudí, ktorí človeka duchovne vedú. Bolo to nebezpečné pre Uzziju a je to nebezpečné aj pre teba. Po smrti Zecharju sa z neho stal iný človek. Predtým vysoko zmýšľal o Bohu. Teraz vysoko zmýšľal o sebe. Čo sa s tebou stane, keď už jedného dňa nebudeš mať mamu, otca či iného duchovného vodcu, voči komu by si bol zodpovedný? Veľkou otázkou bude, či si uvedomíš, že sa zodpovedáš Bohu. To Jemu sa zodpovedáš. Nemôžeš dlhodobo žiť zo zbožnosti iných. Prichádza deň, keď Boh od teba odníme každú ľudskú oporu. Vtedy bude tvoja viera skúšaná. Musíš mať priamy a osobný vzťah s Ježišom. Ak nemáš, vydržíš len krátko. V čase skúšok odpadneš. Keď Zecharja zomrel, Uzzija mohol vstúpiť do hlbokej závislosti na Hospodinovi. Teraz stratil človeka, ktorý ho duchovne usmerňoval a Hospodin sa mohol stať jeho Radcom. Ale nestal sa. Uzzija vzal život do vlastných rúk. Keď tvoji duchovní vodcovia odídu, stojíš na križovatke, kde sa na teba upiera Pánov zrak. Ktorý smer si vyberieš? Chceš sa rozhodnúť sám alebo budeš hľadať Hospodina? Chceš sa s Ním radiť o všetkom a necháš sa Ním viesť? Hans Erik Nissen