Nechaj škriepku skôr, než vypukne – 6. jún

„Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne.“ Príslovia 17:14 Veľa ľudí tvrdí, že búrka prečistí vzduch. Platí to, keď je dusný letný deň. Neplatí to však o medziľudských vzťahoch. Prudké výbuchy hnevu nevedú k ničomu dobrému. „Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne.“ Urážlivé slová môžu preniknúť do mysle človeka, ktorému sú adresované. Dlhé roky si ich bude pripomínať, aj keď ty si ich už dávno zabudol. Urážlivé slová podkopávajú vzťahy medzi ľuďmi, až sa raz povrch prepadne. Často to spôsobí viac zla, ako by si mohol niekto predstaviť. Existujú záležitosti, ktoré potrebujeme zlikvidovať. Má sa to diať v tichom a jemnom duchu, nie s pocitom, že sme jeden druhému povedali pravdu. Mnohé hádky sa začínajú klebetami. „Mnoho rečí nie je bez viny,“ hovorí Božie slovo v Prísloviach 10:19. Je nebezpečné priveľa rozprávať o ľuďoch, ktorí nie sú prítomní. Skôr, ako si všetko premyslíme, skončíme pri klebetách. Iným ľuďom pripisujeme motívy, ktoré nemajú. Vzťah k tomu, o kom sa rozprávame, je nevedomky ovplyvnený. Prilievame olej do ohňa rozhovoru. Kniha Prísloví nás napomína, aby sme s tým prestali. Je múdre spýtať sa sám seba, či to, čo poviem, nespôsobí hádku. Musíš sa zastaviť skôr, než sa to stane. Ako je dobre, keď to bratia spravia včas. Keď dôjde k sporu, musíme si navzájom povedať, že je lepšie skončiť skôr, než vypukne hádka. Je pravým bohatstvom, že sa spolu môžeme modliť k Hospodinovi, aby nás malých, hriešnych ľudí zjednotil vo svojej láske a milosti a pomohol nám, aby sme nespôsobili nevyliečiteľné rany. Nech nám Boh dá milosť a naučí nás pokore, aby sme spolu mohli kráčať v ústrety dňu, v ktorom sa zjednotíme vo večnom chválospeve na slávu Boha a Baránka. Hans Erik Nissen