Neskororímska hra o tróny: Galla Placidia v nej hrá hlavnú úlohu episode artwork

EPISODE · Feb 1, 2026 · 57 MIN

Neskororímska hra o tróny: Galla Placidia v nej hrá hlavnú úlohu

from Dejiny · host Podcasty SME

Bola ženou na pomedzí dvoch svetov – starého, pomaly odchádzajúceho rímskeho sveta, a nového, často veľmi násilného a nejasného sveta barbarov, ktorí sa čoraz úpornejšie hlásil o slovo. Galla Placidia je postavou, ktorá možno na prvý pohľad zaniká popri menoslove rímskych cisárov záverečného dejstva dejín impéria na západe, no jej dramatický životný príbeh nám o vratkej a neistej povahe moci toho povie oveľa viac. Bola dcérou Theodosia I., posledného rímskeho cisára, ktorý vládol celej Rímskej ríši na východe i na západe. Prežila vyplienenie Ríma Vizigótmi v roku 410, čo bola do tých čias nepredstaviteľná udalosť, a stala sa zajatkyňou, ale nakoniec i manželkou vizigótskeho kráľa Athaulfa. Spoznala zblízka svet ľudí všeobecne považovaných za nepriateľov a barbarov. Po manželovej násilnej smrti sa vrátila späť do rímskeho sveta. Stala sa opäť manželkou, tentoraz rímskeho vojenského veliteľa Constantia a matkou budúceho cisára Valentiniana III. Neskôr sa opäť v postavení vdovy a regentky stala faktickou vládkyňou celého západu. Musela pritom čeliť nepriateľstvu vojenských veliteľov, tlaku barbarských národov i všeobecnému hospodárskemu a politickému rozvratu. Do rozbúreného obdobia sa usilovala vniesť aspoň náznaky stability, poriadku a nádeje. Ak už to nešlo v politickom živote, hľadala ich v náboženskej rovine, čoho príkladom je dnes masami turistov navštevované Mauzóleum Gally Placidie v talianskej Ravenne – klenot ranokresťanského umenia a imaginácie. Ak by sme sa na dejiny Západorímskej ríše pozerali len cez letopočty a k nim priradili jednotlivé udalosti, rýchlo by sme sa prepadli do chaosu. Ak sa však na ne pozrieme cez príbeh Gally Placidie, uvidíme odhodlaný zápas neobyčajnej ženy o uchovanie známeho sveta, ktorý i jej súčasníci nazývali svojim domovom. V podcaste Dejiny sa rozprávame s historičkou Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Episode metadata supplied by the publisher feed · Published Feb 1, 2026

Embed this episode

NOW PLAYING

Neskororímska hra o tróny: Galla Placidia v nej hrá hlavnú úlohu

0:00 57:04

No transcript for this episode yet

We transcribe on demand. Request one and we'll notify you when it's ready — usually under 10 minutes.

No similar episodes found.

tak bolo ZAPO Bez príbehov nie sú dejiny. Historik a učiteľ dejepisu, Juraj Jeleň, Kristína Paholík Hamárová a Dominika Pišťanská v podcaste plnom histórie a príbehov obyčajných ľudí. Po stopách pamäti STVR Rozhlasové pásmo Po stopách pamäti alebo Kapitoly z dejín 20. storočia, o ktorých sa kedysi nehovorilo, sa venuje našej donedávna zabudnutej histórii. Autori relácie Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský prinášajú pohľad na čs. dejiny, udalosti a osobnosti, ktoré boli pred rokom 1989 komunistickým režimom zamlčiavané, zatajované, zaznávané alebo deformované. Interpretujú ich vďaka príbehom priamych aktérov - predovšetkým z nášho rozhlasového archívu alebo z archívu Ústavu pamäti národa, v spolupráci s ktorým táto relácia vzniká.RTVS Rádio DEVÍN reláciu Po stopách pamäti vysiela v premiére každú štvrtú sobotu v mesiaci od 17.00 do 18.00. Od roku 2018 do roku 2020 pripravoval cyklus Po stopách pamäti Pavol Smolík – predstavoval v ňom jednotlivé osobnosti disentu zaznamenané v archíve Ústavu pamäti národa. Poslovia nádeje Ellen Gould Whiteová Štvrtá časť päťzväzkového diela DRÁMA VEKOV tematicky nadväzuje na udalosti po ukrižovaní Ježiša Krista. Obsahom sú predovšetkým dejiny ranej kresťanskej cirkvi a novozákonní hrdinovia viery (Peter, Štefan, Ján, Pavol…) i mnohí ďalší, ktorí stáli na začiatku histórie kresťanstva. Boli týraní a zatváraní do väzenia, hájili sa pred vládcami vtedajšieho sveta a niektorí zahynuli mučeníckou smrťou. Nikdy, ani v tých najkritickejších okamihoch nestratili nádej, že ich prehra v skutočnosti znamená víťazstvo. • • • Číta Dagmar Sanitrová a Miroslav Trnavský. Citáty sú prevzaté z Biblie. Preložené z anglického originálu The Acts of the Apostles. Vydalo Štúdio Nádej, s.r.o. v roku 2020. → www.nadej.sk TRETIA RÍŠA – Dejiny nacionálneho socializmu Janez Erat Téma bude zahŕňať obdobie od Bismarckovej Nemeckej ríše do konca druhej svetovej vojny, ale aj po nej. Pozornosť sa sústredí na ľudí a ich osudy. Zaujímajú nás aj psychologické profily, najmä otázka, ako sa Homo Sapiens vyrovnáva s extrémnymi situáciami alebo ich zvláda.Chcel by som zdôrazniť, že môj záujem je čisto historický. Chcem sa snažiť o objektívnu objektivitu, t.j. presné zobrazenie reality.Nemám žiadne politické ciele!Pri takejto téme je to obzvlášť dôležité zdôrazniť. V tomto podcaste sa budeme venovať páchateľom aj obetiam.

Frequently Asked Questions

How long is this episode of Dejiny?

This episode is 57 minutes long.

When was this Dejiny episode published?

This episode was published on February 1, 2026.

Can I download this Dejiny episode?

Yes. Use the download control on the episode player to save the publisher-provided media file.
URL copied to clipboard!