Pestovanie pšenice s levanduľou a agátmi prinieslo vyšší zisk než na klasickom poli, hovorí vedec Ferus

Keď sme v minulosti chceli zefektívniť pestovanie plodín a stromov, zdalo sa nám ako dobrý nápad oddeliť ich a vysadiť veľké oblasti vždy len jedným druhom. Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami. V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy agrolesníctva. Skombinovali agát, levanduľu a poľnohospodárske plodiny a sledujú, ako táto forma pestovania vplýva na okolitú prírodu, zadržiavanie oxidu uhličitého či kvalitu výsledných surovín. „Agrolesnícke modely vám ornú pôdu o nejakú plochu zmenšia, v prípade nášho experimentu je to vlastne o štvrtinu, ale celkový ekonomický benefit býva 1,2 až 1,4-násobne väčší než v prípade pestovania nejakej plodiny na čistej ornej pôde,“ hovorí Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý projekt Living Lab vedie. „Mnoho ľudí to ani nevie, ale vo svojich záhradkách taký malý inovatívny systém už pravdepodobne majú,“ dodáva vedec. Systém, ktorý vedci navrhli, je zároveň regeneratívnym, čiže využíva bezorbové postupy, organické hnojenie a minimalizuje chémiu pri pestovaní. V rozhovore sa dozviete: že inovatívne systémy vlastne pochádzajú zo stredoveku; prečo vedci vybrali do svojho systému práve agát; ako levanduľa ochraňuje rastliny pred škodcami; ako vplýva kombinácia stromov a plodín na ich kvalitu; čo si z tohto výskumu môžu zobrať malí záhradkári.