Zvedavosť

Bývalá diplomatka Sarah Wynn-Williams v knihe Bezohľadní ľudia odkrýva hlboký kultúrny rozpor medzi svetom tradičnej politiky a nespútaným prostredím Silicon Valley. Opisuje svoju cestu do vnútra IT giganta, kde sa pokusy o zavedenie celosvetových pravidiel a etiky stretávajú s aroganciou programátorov a odporom Marka Zuckerberga voči čomukoľvek politickému. Cez príbehy o bizarných stretnutiach so štátnikmi a zákulisných hrách najvplyvnejších manažérov ukazuje, ako hŕstka ľudí v tričkách získala moc nad verejnou diskusiou bez toho, aby bola ochotná prijať za svoje činy zodpovednosť.

Sme v zlomovom bode dejín, keď umelá inteligencia prestáva byť sci-fi a začína prekonávať schopnosti ľudského mozgu v lekárstve, v práve aj v umení. Richard Susskind v knihe Ako premýšľať o umelej inteligencii vysvetľuje, prečo netreba technickú zdatnosť na to, aby sme pochopili jej vplyv na prácu a život. Búra mýty o AI a ponúka návod, ako si zachovať jasný úsudok vo svete, ktorý sa do roku 2050 zmení na nepoznanie.

Na Slovensku začal tento rok naplno fungovať nový národný superpočítač PERUN. Počítač, ktorý vie za sekundu urobiť v priemere desiatky biliárd operácií, vedci využívajú najmä na hľadanie vzorcov v množstve dát. Či už ide o lekársku diagnostiku, meteorologické snímky či inovácie v energetike. „Ak má stroj dostatok dát na trénovanie a testovanie, dokáže odhaliť efekty, ktoré by mohli byť bežným ľudským okom prehliadnuteľné. Výhodou je aj to, že stroj sa nikdy neunaví a „baví“ ho prezerať dáta dvadsaťštyri hodín denne,“ hovorí Michal Pitoňák, ktorý je odborníkom na vysokovýkonné počítanie. PERUN pracuje aj s modelmi umelej inteligencie a podľa Pitoňáka bude zaujímavé sledovať, ako sa bude táto technológia vyvíjať. Obavy, že by sa stala sebestačnou a ovládla ľudstvo, však nemá. „Je na ľuďoch, ako si s umelou inteligenciou poradia. Myslím si, že je stále väčším rizikom, že ľudia zneužijú AI, než že nás ona nejakým spôsobom zotročí,“ dodáva vedec, ktorý  pôsobí vo Výpočtovom stredisku SAV a na Prírodovedeckej fakulte UK. V rozhovore sa dozviete aj: ako rýchlo superpočítače starnú; prečo sa slovenské superpočítače volajú PERUN, Devana a Aurel; koľko pračiek spotrebuje toľko energie ako PERUN; či by mala mať každá krajina svoj superpočítač; či by mali byť veľké dátové centrá pod väčšou ochranou.

Americká klinická psychologička Meredith Elkins v knihe Rodičovstvo a úzkosť vysvetľuje, prečo je detská úzkosť často prirodzená a prečo naša snaha okamžite ju „opraviť“ môže situáciu paradoxne zhoršiť. Ponúka návod, ako si zachovať chladnú hlavu a stať sa pre svoje dieťa oporou vo svete, ktorý je preň niekedy príliš zložitý.

Antropologička Daša Bombjaková žila viac než rok v odľahlej časti Konžskej republiky, medzi komunitou lovcov a zberačov BaYaka. Len cesta za nimi jej trvala niekoľko týždňov, pričom niekoľko dní sa plavila na kanoe a kráčala pešo cez lesy. „V každom meste som si musela rozmeniť peniaze na drobné, čo bol vlastne kufor peňazí. V každej dedine, cez ktorú som prechádzala, som tiež musela navštíviť autority,“ hovorí vedkyňa, ktorá o svojom pobyte napísala knihu Hovor ústami Yaka, ktorá vyšla v knižnej edícii Denníka N. „Keď som prišla do dediny, predstavila som sa a opýtala sa, či by boli okej s tým, že tam s nimi ostanem a budem sa od nich učiť. Dôvera sa potom buduje hlavne tým, že človek sa od ľudí neizoluje, ale aktívne sa zúčastňuje na ich živote a robí veci tak ako oni,“ hovorí Bombjaková. Vďaka tomu, že chodila s miestnymi ženami zbierať do lesa jedlo, rybárčiť, starala sa o deti a učila sa ich jazyk, jej ľudia BaYaka poodkryli svoj spôsob života. Ten sa v mnohom odlišuje od nášho, keďže napríklad neuznávajú súkromné vlastníctvo, hromadenie statkov a súťaživosť považujú za trápnu.

Valerián Čunderlík bol mužom dvoch tvárí. Ako učiteľ a básnik sa angažoval v ľudáckom režime, objavoval sa v novinách a navštevoval bratislavské kaviarne. Mal šarm, ktorému málokto odolal, no zároveň išlo o sebeckého manipulátora, ktorý svoju príťažlivosť využíval na to, aby si podmanil druhých. Jeho prípad nie je verejnosti neznámy, autori známeho podcastu Vražedné psyché mu venovali jeden diel, a inšpirovali scenáristov seriálu Dunaj, k vašim službám k napísaniu postavy vraha Valeriána Furdeka. Kniha Sadista Valerián Čunderlík, ktorej som autorom, prináša jeho skutočný osud. Čunderlíkov život skladám z archívnych materiálov, svedeckých výpovedí, vyšetrovacích spisov, ale aj z osobnej korešpondencie. Kniha čitateľa prevedie mysľou človeka, ktorý pod maskou elegána skrýval tvár krutého milenca.

Politológ Jozef Bátora bol tento rok ako prvý Slovák zvolený za člena Nórskej akadémie vied. Akadémia má na čele nórskeho kráľa, nového člena musia do funkcie navrhnúť tí súčasní a členstvo v inštitúcii je doživotné. Výskum sa tam však nerobí a ide skôr o klub nórskych a medzinárodných vedeckých osobností, ktoré sa snažia prispievať k rozvoju poznania. Napriek tomu, že Nórska akadémia vied pripomína „elitný klub“, podľa Bátoru, ktorý v Nórsku študoval politológiu a získal aj doktorát, v tamojšej vede takmer neexistuje hierarchia. „To znamená, že ak máte dobrý nápad, pokojne pošlete svoju štúdiu aj veľkým vedeckým hviezdam,“ vraví vedec, ktorý pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Rovnostárstvo v škandinávskej spoločnosti, a najmä v Nórsku, pripisuje aj tomu, že v stredoveku tam počas morovej epidémie zahynula takmer celá aristokracia. „Potom tam dlho fungovali skôr slobodní sedliaci a na tom základe je založená spoločnosť, ktorá je práve preto rovnostárska. A to aj v modernej dobe, napriek tomu, že ide o kráľovstvo. Prejavuje sa to v spôsobe správania sa jedného k druhému a v tom, že ľudia sa jednoducho nevyťahujú,“ hovorí. V rozhovore sa dozviete aj: aké sú podmienky na prijatie do Nórskej akadémie vied; či sú Slováci vo svete „intelektuálnymi otrokmi“; čo ťahá nórsku vedu dopredu, ak opomenieme peniaze z nerastného bohatstva; ako vnímajú škandinávske krajiny geopolitické napätie, na ktoré neboli zvyknuté; že nórčina je jednoduchší jazyk, ako sa zdá, najmä ak máte hudobný sluch.

Vzostup ľudí bez škrupúľ a útek talentov do nezmyselných povolaní priviedli Západ do slepej uličky. Popredný holandský historik a filozof Rutger Bregman v ukážke zo svojej novej knihy s názvom Morálna revolúcia pomenúva paralely medzi dneškom a úpadkom historických impérií, no zároveň ponúka východisko. Tvrdí, že namiesto ďalších regulácií potrebujeme morálnu ambíciu – schopnosť využiť vzdelanie a moc na riešenie skutočných problémov sveta.

Slovenská sociálna antropologička Daša Bombjaková prežila v komunite lovcov a zberačov Yaka na severe Konžskej republiky niekoľko mesiacov a ich jazyk ovláda najlepšie na svete. 

V knihe Nevera sa psychoterapeutka Juliet Rosenfeld púšťa do odvážneho výskumu milostných pomerov prostredníctvom anonymných výpovedí ľudí, ktorí prežili neveru na vlastnej koži. Na pozadí intímnych príbehov odhaľuje hlbšie psychologické príčiny nevery často zakorenené v detstve a ukazuje, prečo nás tento fenomén stále fascinuje aj znepokojuje.

Astronauti misie Artemis II, ktorá obletela Mesiac, sú na ceste späť na Zem. Kapsula Orion by mala pristáť v Tichom oceáne v noci z piatka na sobotu okolo druhej hodiny nášho času. Priamy prenos misie sa dá sledovať na oficiálnom kanáli NASA. Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov. „Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života. Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine. V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj: ako sa v rebríčku šťastia odráža politická nestabilita; či rebríček skresľuje to, že v niektorých krajinách je neslušné sťažovať sa a v niektorých je divné, ak sa nesťažujete; prečo sú ľudia, ktorí pomáhajú iným, šťastnejší; ako vplývajú na pocit šťastia mladých ľudí sociálne siete a to, na čo ich využívajú; prečo sociálne siete zhoršujú život najmä mladým dievčatám v takzvanom „západnom svete“.

V roku 1976 bola Patti Smith na vrchole svojej punkovej sily. V úryvku z knihy Chlieb anjelov opisuje divoké turné po Amerike, nahrávanie v oku hurikánu aj noci v newyorskom undergrounde. Je to však najmä intímna spoveď o osudovom stretnutí v jednej detroitskej reštaurácii, kde stačil jediný pohľad na Freda „Sonica“ Smitha, aby pochopila, že jej život už nikdy nebude ako predtým.

S pribúdajúcim slnkom sa v uliciach zvýšil počet ľudí, ktorí vyzerajú, že majú dobrú náladu. „S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý. Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým sa často pripisuje aj takzvaná jarná únava „Týka sa to prechodu súvisiaceho so zmenou času aj zmenami pomerov tmy a svetla. Organizmus totiž nefunguje vždy tak, ako by sme chceli, keď naň kladieme vysoké nároky,“ hovorí psychológ s tým, že si často vyčítame, prečo už konečne nie sme plní energie, keď je vonku tak pekne. Začiatok jari podľa neho, naopak, treba vnímať ako prechodné obdobie, keď sa nám mení spánkový rytmus či hladiny energie a treba si počas neho dopriať aj oddych. Zároveň pripomína, že nie pre každého je toto obdobie fajn. „Ak ste v depresii alebo máte nejaké iné psychické ochorenie, vidíte, ako sa všetko okolo prebúdza, ale vám to nejde. Začnete viac vnímať priepasť medzi šerom, ktoré vnímate vy, a ľuďmi v uliciach, ktorí vyzerajú, že im je lepšie a sú šťastní,“ hovorí Suchý s tým, že práve marec býva obdobím s najvyšším počtom samovrážd. V rozhovore sa dozviete: ako na nás vplýva viac svetla, tepla a farieb v prírode, prečo sa na seba netreba hnevať, keď sme unavení, hoci je vonku pekne, čo je „sociálny jetlag“ ktorý na jar pociťujeme, ako sa nám na jar mení spánok, aký je rozdiel medzi mrzutosťou zo zlého počasia a problémom, ktorý treba riešiť s odborníkom.

Na Slovensku zomiera ročne na rakovinu prsníka približne tisíc žien. Až k 90 percentám úmrtí pritom prispieva odolnosť rakovinových buniek voči liečbe, ktorú si vybudujú časom alebo na ňu majú predispozíciu. „Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma. Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách potrebné. „Napríklad pumpy, ktoré z bunky vypumpovávajú liečivo, sú v zdravých bunkách užitočné, pretože z nich dokážu dostať toxické látky, ktoré by ich inak poškodili,“ vysvetľuje vedkyňa. V rozhovore sa dozviete: ako si rakovinové bunky zvykajú na liečbu; čo sú to genetické „vypínače“ a kedy fungujú v náš neprospech; prečo môžu genetické "vypínače" u jednovaječných dvojčiat fungovať rozdielne; prečo tieto procesy fungujú s pribúdajúcim vekom chaotickejšie.

Kniha Cudzinec v Japonsku je fascinujúcim a vtipným memoárom Chrisa Broada, ktorý sa bez znalosti jazyka a hlbších vedomostí o miestnej kultúre rozhodol vymeniť život v Anglicku za neisté dobrodružstvo na opačnom konci sveta. To, čo sa začalo ako ročný učiteľský experiment, sa nakoniec pretavilo do desaťročnej cesty naprieč krajinou – od zabudnutých dedín na severe až po neónové ulice Tokia. Chris Broad s nadhľadom opisuje nielen svoje začiatky plné trapasov a kultúrnych šokov, ale aj proces budovania úspešného YouTube kanála Abroad in Japan.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z 30. rokov 20. storočia, ako aj ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. 

Keď sme v minulosti chceli zefektívniť pestovanie plodín a stromov, zdalo sa nám ako dobrý nápad oddeliť ich a vysadiť veľké oblasti vždy len jedným druhom. Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami. V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy agrolesníctva. Skombinovali agát, levanduľu a poľnohospodárske plodiny a sledujú, ako táto forma pestovania vplýva na okolitú prírodu, zadržiavanie oxidu uhličitého či kvalitu výsledných surovín. „Agrolesnícke modely vám ornú pôdu o nejakú plochu zmenšia, v prípade nášho experimentu je to vlastne o štvrtinu, ale celkový ekonomický benefit býva 1,2 až 1,4-násobne väčší než v prípade pestovania nejakej plodiny na čistej ornej pôde,“ hovorí Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý projekt Living Lab vedie. „Mnoho ľudí to ani nevie, ale vo svojich záhradkách taký malý inovatívny systém už pravdepodobne majú,“ dodáva vedec. Systém, ktorý vedci navrhli, je zároveň regeneratívnym, čiže využíva bezorbové postupy, organické hnojenie a minimalizuje chémiu pri pestovaní. V rozhovore sa dozviete: že inovatívne systémy vlastne pochádzajú zo stredoveku; prečo vedci vybrali do svojho systému práve agát; ako levanduľa ochraňuje rastliny pred škodcami; ako vplýva kombinácia stromov a plodín na ich kvalitu; čo si z tohto výskumu môžu zobrať malí záhradkári.

Približne pred 7 500 rokmi sa po Európe začali rozširovať prví farmári a zakladať malé osady. Jedno z najväčších nájdených osídlení založili na území dnešných Vrábľov pri Nitre, kde už roky prebieha archeologický výskum. Ľudia, ktorí patrili do takzvanej kultúry lineárnej keramiky, boli v rámci svojej doby veľmi úspešní, no po približne štyristo rokoch sa vytratili. O tom, čo sa v tom období dialo, nám môže viac prezradiť nález osemdesiatich piatich bezhlavých tiel, ktoré archeológovia našli v priekope oddeľujúcej jednu osadu od ďalších dvoch. Výskum vo Vrábľoch koncom minulého roka zaujal aj prestížny časopis Science. „Prvá dôležitá otázka je, či tam vôbec došlo k násiliu. Chýbajú nám totiž lebky a práve na hlave sa v antropológii a archeológii najčastejšie nachádzajú stopy po smrteľných úderoch,“ hovorí antropologička a bioarcheologička Zuzana Hukeľová, ktorá nájdené kosti skúma. Dodáva, že mohlo ísť aj o rituály spojené s vtedajšími klimatickými zmenami. „Možno sa domáci potrebovali chrániť a verili, že ak niekoho alebo niečo obetujú, situácia sa napraví. My to dnes vnímame cez svoju perspektívu, keď už prírodným javom rozumieme. Oni však napríklad pri búrke nevedeli, čo ju spôsobuje: či sa niekto hnevá, či bude trvať večne alebo či ich zabije,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá pôsobí na Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Univerzite v Kieli v Nemecku. Takýto pocit ohrozenia v prípade dlhodobejších zmien mohol byť podľa nej spúšťačom rituálov a následných násilných udalostí.

Lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu – kuchárska kniha spája najnovšie poznatky o výžive, črevnom mikrobióme a zdraví s osobným príbehom a radosťou z varenia. Ukazuje, prečo je jedlo oveľa viac než len palivo pre telo, ako naše chute formujú spomienky a emócie a ako možno vedeckú teóriu premeniť na jednoduché a chutné jedlá, ktoré podporujú dlhodobé zdravie. Prečítajte si ukážku z nej vrátane dvoch jednoduchých receptov.

Aj v roku 2026 bude veda venovať množstvo pozornosti vývoju umelej inteligencie. Teoretický fyzik a popularizátor Samuel Kováčik hovorí, že určite uvidíme veľké zmeny, len zatiaľ nevieme, ktorým smerom pôjdu. „Jedna možnosť je, že sa to rozbehne a výrazne zmení trh práce. Druhá možnosť je, že sa ukáže, že ide o preceňovanú slepú cestu. Nie umelá inteligencia ako technológia, ale náš prístup k nej. Napríklad zistíme, že musíme nejako zmeniť jej architektúru, do ktorej sú už investované miliardy dolárov,“ vysvetľuje zakladateľ projektu Vedátor. Hovorí aj o možnosti, že veľké jazykové modely prestanú byť lacnou zábavkou, a keď budete chcieť vedieť, ako uvariť zemiaky, budete sa to opäť pýtať Googlu. „Chatbot na to možno odpovie zaujímavejšie, ale energeticky to stojí osem- až deväťkrát viac,“ hovorí. So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali aj o ďalších sľubných trendoch v medicínskom, vo vesmírnom či v energetickom výskume. V rozhovore sa dozviete: ktoré lieky navrhnuté AI pôjdu do klinického testovania; ako môže génová terapia liečiť dedičné choroby či znížiť cholesterol; prečo od chatbotov dostanete lepšie odpovede, keď ste k ním slušní; ako môže zo škrtov v USA prosperovať európska a čínska veda; ako budú vyzerať vesmírne misie; či bude už konečne jadrová fúzia a aká je pravdepodobnosť, že v roku 2026 nájdeme dôkaz mimozemského života.

Každú sekundu prúdi cez naše telo približne sto biliónov neutrín - základných častíc, z ktorých sa skladá náš vesmír. Väčšina z nich prichádza zo Slnka a cez všetko na Zemi prechádzajú nebadane, keďže s hmotou interagujú extrémne slabo. Vďaka tomu vyzerajú v podstate rovnako a nesú tie isté informácie, ako keď sa narodili vo hviezdach či iných vesmírnych telesách. Na to, aby sme z nich vydolovali vzácne informácie, však potrebujeme neutrína zmerať. „S experimentmi preto musíme ísť do podzemia, aby sme odfiltrovali väčšinu ostatných častíc, ktoré nedokážu prejsť masou hornín nad laboratóriom,“ hovorí fyzička a geologička Lívia Ľudhová, ktorá sa roky podieľala na talianskom podzemnom experimente Borexino a aktuálne zbiera dáta aj na detektore JUNO v Číne, ktorý je v prevádzke od leta 2025. Keby sme viac porozumeli neutrínam, mohlo by to nám to napríklad pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre takmer úplne prevažuje hmota. „Stále nevieme, prečo sú veľké objekty stvorené len z hmoty a nie z antihmoty. Prečo nemáme napríklad antihmotové Slnko, stôl alebo mimozemšťanov. Teda v súčasnosti si myslíme, že ich nemáme, ale nevieme, kam antihmota zmizla,“ hovorí slovenská vedkyňa, ktorá pôsobí v GSI Helmholtz centre pre výskum ťažkých iónov v Darmstadte a je profesorkou na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi.  V podcaste sa dozviete aj: ako neutrína menia „príchute“; prečo je problém namerať neutrína, ktoré vznikli pri Veľkom tresku; ako fyzikom napadlo, že množstvo vecí vo vesmíre sa dá vysvetliť neviditeľnými časticami; aké technológie boli vyvinuté kvôli neutrínovým detektorom; ako vyzerajú detektory v Číne, Taliansku či na Antarktíde.

Ekológ Miroslav Blaženec hovorí, že umelé stromčeky síce vydržia dlhšie, no málokomu sa chce pozerať 50 rokov na ten istý strom a po zrátaní použitej chémie, energií či dopravy cez pol sveta často pre prírodu nie sú rozumnejšou voľbou. Aj pri kúpe živého stromu sa však treba zamyslieť. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska či Írska do strednej Európy, pretože dopravou rastie jeho uhlíková stopa,“ hovorí vedec z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Dodáva, že po Vianociach je stromček najlepšie spracovať tak, aby sa z neho oxid uhličitý uvoľňoval čo najpomalšie. Vedec ďalej vysvetľuje, že keď stromček bez aklimatizácie prenesieme do prekúreného bytu a osekáme mu kmeň, rýchlejšie preschne a opadá. „Treba si uvedomiť zásadnú vec: ten stromček je mŕtvy. Jeho životná púť sa vyrezaním jednoducho skončila. Ide o to, či sa my z neho chceme potešiť dlhšie. Vtedy mu môžeme pomôcť tým, že spravíme čerstvý rez, aspoň pár centimetrov na spodku kmeňa. Tým oživíme zaschnuté pletivá, ktoré tam zostali, a uvoľníme cesty pre vodu,“ hovorí ekológ. V podcaste sa dozviete aj: či si môžeme spolu so stromčekom doniesť domov aj nejaký škodlivý hmyz; či má šancu prežiť stromček, ktorý si kúpite v črepníku a potom zasadíte; či sú farmy s vianočnými stromčekmi prospešné alebo škodlivé pre ekosystém; či je bežné, že ľudia rúbu ihličnany pred Vianocami načierno; prečo o vianočné stromčeky nemajú záujem lykožrúty; či sú slovenské ihličnany v strese a čo to pre ne znamená.

Sociálne siete dokážu z nenápadných používateľov urobiť nečakaných aktérov kultúrnych vojen – často bez toho, aby si to vôbec všimli. Americká vedkyňa a spisovateľka Renée DiResta v knihe Neviditeľní vládcovia odhaľuje, ako jednoduchá túžba podeliť sa o svoj koníček môže prerásť do postupnej radikalizácie a ako algoritmy formujú naše publikum, názory aj správanie. Zároveň ide o varovanie, že digitálne prostredie nie je len miesto na šírenie obsahu, ale aj sila, ktorá nás môže nenápadne nasmerovať na cestu, o ktorú sme nikdy nestáli.

Paleontológia na prelome 19. a 20. storočia sa na dinosaury pozerala ako na predpotopné a neohrabané príšery, ktoré vyhynuli, lebo boli príliš hlúpe. Pohľad na dinosaury sa odvtedy výrazne zmenil a technológie prinášajú nové metódy výskumu, z ktorých vieme zistiť oveľa viac než pred pár dekádami. Veľa nálezov sa preto skúma opakovane. Zákony, ktoré určujú, či môžu fosílie končiť v súkromných zbierkach a či si človek môže nechať, čo nájde na svojom pozemku, sa však vo svete líšia. „Otázka podľa mňa stojí skôr tak, že čo z tých nálezov zostane pre budúce generácie. Napríklad, či majiteľ ten materiál sprístupní vedeckému štúdiu alebo po svojej smrti umožní jeho presun do verejnej zbierky. Ak áno, tak to je super,“ hovorí paleontológ Matúš Hyžný z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rozhovore sa dozviete aj: podľa čoho paleontológovia vedia, ako dinosaura poskladať; či mohol Triceratops vyzerať inak, ako si dnes myslíme; či je v poriadku, ak je v nákupnom centre kostra stará stopäťdesiatpäť miliónov rokov; prečo sme na Slovensku zatiaľ nenašli žiadneho dinosaura; čo má človek robiť, ak nájde fosíliu a nevie, či je chránená; o čom bola kauza, v dôsledku ktorej skončil brazílsky dinosaurus bez mena.

„Pochopil som, že statočnosť – na rozdiel od odvahy, ktorá môže byť náhodná, intuitívna a aj zbabelý človek ju môže niekedy prejaviť – je vedomou voľbou,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe Výnimočný stav.

Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 nebol len symbolickým koncom rozdeleného sveta, ale aj začiatkom dominového efektu, ktorý zmenil tvár celej Európy. Novinár a historik Victor Sebestyen v knihe 1989 – Pád sovietskeho impéria mapuje udalosti od neplánovaného otvorenia hraníc až po oslavy na uliciach, ktoré sa stali symbolom konca studenej vojny a blížiaceho sa zjednotenia Nemecka. Práve udalosti v Nemecku predznamenali Nežnú revolúciu v Československu – pokojný zápas za slobodu, ktorého výročie si pripomíname 17. novembra.

Návrh komunikačného manuálu k stretnutiu s ľuďmi, ktorí preberajú výmysly a polopravdy zo sociálnych sietí.

Eva Oravcová odmalička niekoho doučovala matematiku. „Keď som chýbala v škole, tak mi spolužiaci doniesli zošity s poznámkami domov s tým, že ich to mám doučiť,“ spomína s úsmevom. Aj keď pôvodne študovala matematickú analýzu, celú doterajšiu kariéru strávila v školstve. Už 33 rokov vedie matematickú triedu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, ktorá je dnes poslednou svojho druhu na Slovensku. „Mám veľmi ťažké srdce na školskú reformu z roku 2008, ktorá zredukovala počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Zredukovala aj cvičenia z fyziky a jednoducho stopla rozvoj takej hlbšej vzdelanosti v prírodovedných predmetoch,“ hovorí Oravcová, ktorá so svojimi študentmi získala viacero ocenení na matematických olympiádach. Hovorí, že práve na takýchto súťažiach si študenti budujú aj silné sociálne väzby a zážitky na celý život. „Oni sú totižto veľmi vtipní ľudia. Ale je to asi spôsobené aj tým, že im už rozumiem, lebo spolu trávime veľa času. Napríklad sme cestovali vlakom a krájali sme si občianskymi preukazmi čokoládovú tortu, ktorú sme vyhrali v Bratislave v súťaži Matboj. Nemali sme na to iný nástroj, a tak sme si očistili občianske, ktoré vedia poslúžiť ako veľmi dobrý nožík.“ Eva Oravcová sa v roku 2025 stala laureátkou Ceny Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania a vedú ich k záujmu o vedu. V rozhovore sa dozviete aj: ako matematika rozvíja kritické myslenie a schopnosť overovať si fakty, čo by učiteľka poradila rodičom, ktorí sú stratení v matematických úlohách svojich detí, či je v poriadku radiť sa o riešeniach príkladov s umelou inteligenciou, prečo neverí na „matematické bunky“, ktoré buď človek má, alebo nemá, že matematiku sa človek môže učiť aj v dospelosti, podobne ako nový cudzí jazyk.

Aztécka ríša, ktorá vyrástla zo spojenectva jazerných miest a krvou vybudovala svoju slávu, musela napokon čeliť Hernánovi Cortésovi – mužovi, ktorého túžba po zlate a moci spečatila jej osud. Paul Cooper v knihe Z výšin do prachu opisuje aj tento príbeh o vzostupe, pýche a páde jednej z najmocnejších ríš Nového sveta.

V máji 1987 preletel devätnásťročný nemecký amatérsky pilot Mathias Rust bez povolenia stovky kilometrov ponad územie Sovietskeho zväzu a pristál priamo pri Kremli. Jeho „mierová misia“ sa stala symbolom kolabujúcej disciplíny sovietskeho aparátu a ponížením, ktoré Michail Gorbačov premenil na mocenský úder proti vlastnej armáde. Britský novinár a historik Victor Sebestyen v knihe 1989 zachytáva udalosti, ktoré napokon viedli k pádu sovietskeho impéria. 

Biochemička Lenka Hrobárová popularizuje na sociálnych sieťach biológiu a medicínu pod menom Skúmavka. Vo videách sa často venuje aj rôznym vedecky nepodloženým trendom, ktoré sa týkajú zdravia či krásy. „Ľudia míňajú extrémne veľa peňazí len preto, že im influenceri sľubujú jednoduché riešenie problému, ktorý ich trápi. Práve keď niečo vyzerá príliš jednoducho, treba mať v hlave výkričník a začať si overovať, či to tak naozaj môže byť,“ hovorí pedagogička a vedkyňa, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. V roku 2025 ju časopis Forbes zaradil do rebríčka top influencerov Slovenska za to, že svojím obsahom prispieva k zvýšeniu vedeckej gramotnosti a lepšiemu pochopeniu zdravia. Po videách o trendoch, ktoré nefungujú, ju niektorí influenceri konfrontovali. „Ľudia sú veľmi citliví na to, keď im niekto kazí biznis,“ hovorí s tým, že sa v takýchto prípadoch snaží viesť debatu a pýtať si štúdie, ktoré by účinnosť produktov potvrdzovali. „Naposledy, keď som mala takýto problém, mi ten človek poslal screenshot z Chatu GPT.“ V rozhovore sa dozviete aj: prečo môžu byť vaginálne sprchy nebezpečné, ako telo rozseká kolagén na nespoznanie, ako vníma propagovanie rôznych diagnostických testov a meraní, prečo fráza „mne to funguje“ neobstojí, ako reaguje na nenávistné reakcie na sociálnych sieťach.

Muammar Kaddáfí si postavil zlaté sochy, stan v Paríži a pod svojimi palácmi vybudoval bludiská únikových tunelov. No keď prišiel jeho koniec, ukrýval sa v zapáchajúcom kanáli a prosil o milosť. Príbeh jeho pádu odhaľuje, že aj najmocnejší tyrani žijú v neustálom strachu – a moc, ktorú si budujú celý život, sa im napokon stane pascou. Politológ Marcel Dirsus v knihe <i>Ako končia tyrani</i> skúma, prečo a ako diktátori v konečnom dôsledku strácajú moc.

Neurologička Zuzana Gdovinová razí prístup „kým nevieme, ako liečime a kde robíme chyby, tak sa nevieme zlepšiť“. Pri zefektívňovaní akútnej liečby cievnych mozgových príhod, keď o ďalšom živote pacienta rozhodujú minúty, sa preto riadi dátami. Tie s kolegami roky systematicky zbiera. Vďaka nim vieme, že čas medzi pacientovým príchodom do nemocnice a podaním liečby, je dnes na Slovensku v priemere 30 minút. „Na polhodinu sme sa dostali práve vďaka tomu, že sme začali zbierať údaje o našej práci. Ešte nedávno sme mali čas okolo hodiny,“ hovorí prednostka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. „Zamysleli sme sa nad tým a na základe nazbieraných údajov zmenili manažment liečby a postupy v nemocnici. Vďaka tomu sme to skrátili o polovicu,“ vysvetľuje Gdovinová, ktorá ako prvá žena na Slovensku, získala titul profesorky v odbore neurológia. V roku 2025 bola finalistkou ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, v rámci ktorej získala Cenu verejnosti. V rozhovore sa dozviete aj: aké príznaky cievnej mozgovej príhody netreba podceňovať; čo je častým dôvodom ochorenia u mladých ľudí; na aké problémy narážajú pacienti pri rekonvalescencii; ako sa vedci a lekári snažia zrýchliť čas, za ktorý sa človek dostane do nemocnice; aké údaje im chýbajú.

Keď Jimi Hendrix v pondelok ráno 18. augusta 1969 vyšiel na pódium pred poslednými desaťtisíckami vytrvalcov, nik netušil, že sa chystá zapísať do dejín. Jeho divoká, bolestná a zároveň nádherná verzia americkej hymny sa stala symbolom Woodstocku aj celej generácie, ktorá hľadala slobodu uprostred chaosu, vojny a blata. Hudobný novinár Charles R. Cross v knihe Izba plná zrkadiel pútavo opisuje Hendrixov život od ťažkého detstva a dospievania v Seattli až po jeho neuveriteľný vzostup k sláve v šesťdesiatych rokoch. 

Populárne slovné úlohy z teórie hier, akou je napríklad známa "väzňova dilema", vedci analyzujú už desaťročia. Výsledky sa potom snažia uplatniť v ekonómii, biológii, politike aj pri bežnej stolovej hre. Aj keď v prípade spomenutej väzňovej dilemy je najvýhodnejšou stratégiou zrada, matematička Hana Krakovská hovorí, že na podobných úlohách sa vieme naučiť i to, ako spolupracovať lepšie. Aj v bežnom živote podľa nej platí, že ľudia sa v dôsledku sebeckého a čisto racionálneho správania nakoniec ocitnú v horšej sociálnej situácii. Rovnako sa to prejavuje napríklad v medzinárodnej spolupráci medzi štátmi. "Jednotlivé krajinu sa totiž často snažia maximalizovať svoj individuálny profit, ale vo výsledku to vedie iba k horšej situácii pre všetkých," vysvetľuje vedkyňa, ktorá teóriu hier skúma na Ústave merania Slovenskej akadémie vied a dokončuje doktorandské štúdium na Lekárskej univerzite vo Viedni. V rozhovore sa dozviete aj: ako sa teóriou hier riadi evolúcia; ako sa dá využiť pri liečbe rakoviny; ako sa matematikou dá vysvetliť existencia daňových rajov; ako vplývajú na rozhodovanie a férovosť kultúra či veľkosť skupiny; prečo sú lovci veľrýb štedrejší; aké stolové hry sa hrávajú matematici.

Rodičovstvo je nádherná, no zároveň búrlivá životná zmena, ktorá preverí aj tie najsilnejšie vzťahy. Partneri, ktorí si kedysi rozumeli, zrazu čelia neustálemu napätiu, hádkam a pocitu, že sa navzájom vzďaľujú. Poradenskí psychológovia Erin a Stephen Mitchellovci, autori knihy <i>Od konfliktu k blízkosti</i>, ukazujú, že za týmito konfliktmi sa často skrýva stres a strata vzájomného pocitu bezpečia – a ponúkajú cestu späť k porozumeniu, blízkosti a zdravej komunikácii. 

V rozhovore s astrofyzikom Norbertom Wernerom, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne a spolupracuje s Japonskou vesmírnou agentúrou JAXA sa dozviete aj: čo sa zmenilo od čias, keď možný nález života vo vesmíre oznamoval Bill Clinton, ako si astrofyzik predstavuje mimozemský život, ako vníma nového riaditeľa NASA, ktorý je zároveň ministrom dopravy, prečo bude ďalší človek na Mesiaci pravdepodobne z Číny, či sú pilotované lety do vesmíru skôr súbojom ega než vedou, či hľadáme život aj mimo našej Slnečnej sústavy.

Geofyzik Jozef Müller je členom 45. tímu, ktorý v rámci nemeckých antarktických expedícií prezimováva na výskumnej stanici. Viac než rok v izolácii mu vynahradzujú pohľady na zamrznutú krajinu, či tisíce tučniakov, ktoré žijú v susedstve. „Často sa pozastavím nad tým, že sa pozerám na niečo, čo som nikdy predtým nevidel a čo väčšina ľudí nikdy v živote nezažije na vlastnej koži. Keď sa vrátim, tak mi na to ostanú spomienky do konca života, ale myslím, že časom mi to celé aj tak bude pripadať surreálne,“ hovorí Müller. 

Slovenský tím získal tento rok na medzinárodnom Turnaji mladých fyzikov vo Švédsku zlatú medailu. "Nie je to ľahká súťaž. Porotcovia vám dávajú spätnú väzbu, ktorá je často oveľa tvrdšia, než by ste chceli. Nie každý to vie spracovať," hovorí Boris Vavrík, ktorý sa od roku 2010 venuje generáciám súťažiacich stredoškolákov ako tímlíder. Vavrík hovorí, že fyziku bežne využíva aj v každodennom živote. „Hrám squash, a keď viem, ako funguje trenie či energia, tak napríklad viem, ako dodať loptičke potrebnú energiu, ako zabrzdiť, aby som si neublížil. No a pri umývaní riadu si napríklad spomeniem na povrchové napätie. To je kľúčom k tomu, aby šla mastnota dobre dole. So zvyšujúcou sa teplotou klesá, a preto sa umýva teplou vodou.“

Umelá inteligencia a jazykové modely, ktoré ju využívajú, sa rýchlo zlepšujú a konverzácia s nimi je stále plynulejšia. „Ony sú nastavené tak, aby s nami súhlasili a aby nás poľutovali. To je, samozrejme, niekedy fajn, ale nie vždy to prináša riešenie reálneho problému,“ hovorí Vladimír Šucha, ktorý pôsobí na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, kde sa venuje vplyvu umelej inteligencie na spoločnosť.

Írsky ekonóm David McWilliams pozýva čitateľov na poučnú a často prekvapivú cestu históriou peňazí. V knihe Peniaze – Príbeh ľudstva mapuje vzťah ľudí a peňazí, počnúc prvými počítadlami v starovekej Afrike cez starogrécke mince až po vznik amerického dolára a dnešných kryptomien.    Knihu objednávajte na https://obchod.dennikn.sk

Úmrtnosť na rakovinu prsníka patrí na Slovensku k najvyšším v Európskej únii. Biochemik Pavol Čekan vidí jeden z problémov v nedostatku národných klinických štúdií. „Vo vyspelom svete je úplne bežné, že pri určitom type rakoviny býva aj tretina až polovica pacientov liečená práve cez ne,“ hovorí zakladateľ firmy Multiplex DX, ktorá vyvíja diagnostické testy na onkologické ochorenia.

Stále horúcejšie letá zvyšujú aj hospitalizácie pre močové kamene. „Čím viac máte v roku tropických dní, tým viac sa zhoršuje prístup ľudí k pitnej vode a aj ľudia, ktorí tento prístup majú, sa jednoducho častejšie pozabudnú a pijú málo,“ hovorí urológ Ján Švihra, ktorý na štúdii o klíme a urolitiáze – teda prítomnosti kameňov v obličkách a močových cestách – spolupracoval so Slovenským hydrometeorologickým ústavom. Na to, ako si ľahko a rýchlo overiť, či pijeme dosť, má jednoduché riešenie. „Keď je moč svetložltý, je to dobré, keď je číry, pijeme veľa, a keď je tmavý, pijeme málo.“

Americký spisovateľ Peter Ames Carlin prináša strhujúcu hudobnú biografiu americkej rockovej skupiny R.E.M. a opisuje cestu štyroch priateľov – Michaela Stipea, Petra Bucka, Mikea Millsa a Billa Berryho úskaliami hudobného sveta. Pozoruhodne poetickým štýlom na stránkach presiaknutých nostalgiou vykresľuje históriu hudby 90. rokov až k takmer úplnému kolapsu veľkej hudobnej éry a zachytáva generáciu, ktorá prispela k etablovaniu rocku na svetovej scéne.   Knihu kupujte tu.

Autor svetoznámych bestsellerov Rutger Bregman v knihe Morálna ambícia odhaľuje, ako svojimi konvenčnými definíciami úspechu poškodzujeme nielen sami seba, ale aj planétu. Zároveň však ponúka riešenie v podobe presmerovania našich osobných ambícií na činnosti so spoločenským prospechom. 

Jadrový fyzik Martin Venhart sa stal v júni novým predsedom Slovenskej akadémie vied. Do úradu nastupuje v čase, keď veda čelí narastajúcemu tlaku dezinformácií a konšpiračných teórií. Napriek tomu si myslí, že za 15 rokov od jeho návratu na Slovensko sa veľa vecí zmenilo k lepšiemu. "Keď som nastúpil na SAV, tak som nemal ani normálnu stoličku. V kancelárii bola iba taká polorozpadnutá z päťdesiatych rokov. A tak som na ďalšie Vianoce dostal od manželky stoličku, na ktorej sedím dodnes," spomína na časy, keď Agentúra na podporu vedy a výskumu (APVV) nevypisovala výzvy a letenku do CERN-u musel platiť zo svojich.