Sen alebo skutočnosť? – 5. júl

Ako keď sa sníva hladnému o jedení, ale keď precitne, hlad je neukojený… (Iz 29,8) Hladný by nemal snívať, mal by jesť, inak zomrie! Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,17-18) Ide tu o niečo, čo sme si mysleli, že je naše. Niečo, čo sme vlastnili, mysleli si, že máme, ale bol to len sebaklam, ilúzia, teória. Diabol nás rád klame vierou, ktorá je len teóriou. Lebo viera, ktorá nie je premenená na praktický skutok nie je vierou, je len teóriou, alebo teológiou. Týmto nechcem znižovať úlohu teológie alebo poznania. Tieto veci sú podstatné. Ale potrebujeme aj osobnú skúsenosť toho, čo vieme teoreticky. Nesmieme zabudnúť, že Ježiš sľúbil, že ten, kto Ho hľadá, Ho aj nájde. Boh neprišiel, aby sa s nami hral na schovávačku. Hľadaj ho celým srdcom, nesklame ťa. Pripomeňme si slová, ktoré Ježiš povedal Marte, keď obviňovala Máriu, že len sedí pri Ježišových nohách a počúva, kým ona všetko pripravuje v kuchyni: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lk 10,41-42) Tieto slová majme v mysli, keď čítame: Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,18) Často prechádzame protivenstvami a skúškami a práve vtedy sa nám zjavuje rozhodujúci rozdiel medzi snom a skutočnosťou, medzi sebaklamom a pravdou, medzi púšťou a oázou. Rozdiel medzi tým, čo si nahovárame a tým, čo je skutočné. My, ktorí sme si mysleli, že sme silní, zakorenení vo viere, trpezlivosti a nádeji, zisťujeme, že keď to najviac potrebujeme, naša viera padá ako domček z karát. Vtedy nastupujú pochybnosti, beznádej a odsudzovanie. Vtedy ale musíme pamätať, že odsudzovanie nie je vyjadrením niečoho, čo sme dostali pri stvorení, ale je to skôr niečo cudzie, čo získalo moc v našom živote. Keď sa toto deje, mnohí sa utiekajú k snahe udržať si zovňajšok tým, že budujú viditeľné veci, utiekajú sa k aktivitám, ale vnútro zostáva prázdne. Toto je sebaklam. Jednoducho povedané, Boh sa vie vysporiadať s tvojím hriechom aj s tvojím nedostatkom viery. Nemôže to ale robiť kým sa cítiš obviňovaný, lebo to, že sa cítiš obviňovaný, aj keď si vyznal svoj hriech a tvoj nedostatok viery, vychádza zo skutočnosti, že nedôveruješ svedectvu Biblie o Ježišovej krvi. V tvojom živote budú vždy nedostatky. Vždy bude hriech, ktorý sa objaví. Ale, sláva Bohu, Jeho krv očisťuje každý hriech. Počuj svedectvo Biblie. Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1 J 1,8-9) Poď k Ježišovi. Príď úbohý, nešťastný a On vymaže tvoj hriech a priestupky. Poď ku Kristovi teraz, neodkladaj to! Vyznaj svoj hriech a prijmi plné odpustenie. Spýtaš sa: „Ale koľkokrát je treba vyznávať hriechy?“ Odpoveď: „Nie veľa.“ Len toľko, že už bez Krista nebudeš môcť žiť. Curt Westman