Slovo na svoj čas – 4. apríl

„… a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré!“ (Pr 15:23) Za studeného rána stál chlapec na ulici a predával noviny. Okolo išiel prívetivý pán a spýtal sa ho: „Nie je ti zima, chlapče?“ „Bolo, pane, pokým ste sa mi neprihovorili,“ bola milá, pohotová odpoveď. Povzbudíš dnes niekoho láskavosťou? Láska moja je len kvapka malá z vodopádu, čo hučí cez bralá… Tá Tvoja, jak more prehlboká, a jak hory slávne prevysoká. PS 391, 2 MUDr. Viera Roháčková