V aforizmoch obnažoval ľudskosť. Majster paradoxu Tomáš Janovic

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej. Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.  Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:  · Čo si hovorímev každom režime: prežime. · Čo moja žena povie, toplatí(m). · Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo. · Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo. · Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť. · Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy. · Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud. · Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok. · Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej. · V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.