Vracali sa domov na Slovensko. Pri Přerove ich zmasakrovali episode artwork

EPISODE · Dec 14, 2025 · 1H 1M

Vracali sa domov na Slovensko. Pri Přerove ich zmasakrovali

from Dejiny · host Podcasty SME

Písal sa 18. jún 1945 a na železničnej stanici v Přerove sa stretli dva vlaky. V jednom cestovali vojaci z 1. československého armádneho zboru, ktorí sa vracali na Slovensko z vojenskej prehliadky na Staromestskom námestí v Prahe. V druhom cestovali karpatskí Nemci, ktorí sa vracali späť do rodných obci na Slovensko zo severozápadných Čiech, kam boli ešte v predchádzajúcom roku evakuovaní pred blížiacim sa frontom. Len čo veliaci dôstojníci začuli z vedľajšieho vlaku nemčinu, začali karpatských Nemcov legitimovať, vyvliekať z vagónov a hnať ich za mesto na návršie, ktoré miestni nazývajú Švédske šance. Tam sa následne v noci na 19. júna odohral masaker 265 ľudí. Mená všetkých členov 20-členného vraždiaceho komanda dodnes nepoznáme, s istotou vieme pomenovať len hlavných strojcov přerovského masakru, všetci vyviazli len s miernym, či vzhľadom na rozsah tohto zločinu s prakticky zanedbateľným trestom. Přerovský masaker však nebol ojedinelý prípad, podobných zločinov sa pri divokom vysídľovaní Nemcov po druhej svetovej vojne odohralo niekoľko. Čo do počtu obetí bolo zrejme najrozsiahlejšie vraždenie v Postoloprtech na Žatecku, kde v masových hroboch exhumovali 763 obetí. Zločin, ktorý sa odohral na Švédskych šanciach však osobitne zaráža brutalitou, keď veľkú väčšinu zabitých tvorili ženy a deti. A ako vyplýva z doteraz preskúmaných záznamov, nikto z hlavných páchateľov neprejavil ani neskôr žiadnu ľútosť nad vykonaným činom. Dnes je táto udalosť historikmi už pomerne podrobne spracovaná. Jedným z nich je aj Pavel Kreisinger z Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, nedávno publikoval štúdiu v knižnej podobe s názvom Masakr na Švédskych šancích v souvislostech, ktorú vydalo Vydavatelství Univerzity Palackého. V podcaste Dejiny si približujeme nielen okolnosti zločinu, ale aj jeho (ne)potrestania. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Episode metadata supplied by the publisher feed · Published Dec 14, 2025

Embed this episode

NOW PLAYING

Vracali sa domov na Slovensko. Pri Přerove ich zmasakrovali

0:00 1:01:00

No transcript for this episode yet

We transcribe on demand. Request one and we'll notify you when it's ready — usually under 10 minutes.

No similar episodes found.

tak bolo ZAPO Bez príbehov nie sú dejiny. Historik a učiteľ dejepisu, Juraj Jeleň, Kristína Paholík Hamárová a Dominika Pišťanská v podcaste plnom histórie a príbehov obyčajných ľudí. Po stopách pamäti STVR Rozhlasové pásmo Po stopách pamäti alebo Kapitoly z dejín 20. storočia, o ktorých sa kedysi nehovorilo, sa venuje našej donedávna zabudnutej histórii. Autori relácie Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský prinášajú pohľad na čs. dejiny, udalosti a osobnosti, ktoré boli pred rokom 1989 komunistickým režimom zamlčiavané, zatajované, zaznávané alebo deformované. Interpretujú ich vďaka príbehom priamych aktérov - predovšetkým z nášho rozhlasového archívu alebo z archívu Ústavu pamäti národa, v spolupráci s ktorým táto relácia vzniká.RTVS Rádio DEVÍN reláciu Po stopách pamäti vysiela v premiére každú štvrtú sobotu v mesiaci od 17.00 do 18.00. Od roku 2018 do roku 2020 pripravoval cyklus Po stopách pamäti Pavol Smolík – predstavoval v ňom jednotlivé osobnosti disentu zaznamenané v archíve Ústavu pamäti národa. Poslovia nádeje Ellen Gould Whiteová Štvrtá časť päťzväzkového diela DRÁMA VEKOV tematicky nadväzuje na udalosti po ukrižovaní Ježiša Krista. Obsahom sú predovšetkým dejiny ranej kresťanskej cirkvi a novozákonní hrdinovia viery (Peter, Štefan, Ján, Pavol…) i mnohí ďalší, ktorí stáli na začiatku histórie kresťanstva. Boli týraní a zatváraní do väzenia, hájili sa pred vládcami vtedajšieho sveta a niektorí zahynuli mučeníckou smrťou. Nikdy, ani v tých najkritickejších okamihoch nestratili nádej, že ich prehra v skutočnosti znamená víťazstvo. • • • Číta Dagmar Sanitrová a Miroslav Trnavský. Citáty sú prevzaté z Biblie. Preložené z anglického originálu The Acts of the Apostles. Vydalo Štúdio Nádej, s.r.o. v roku 2020. → www.nadej.sk TRETIA RÍŠA – Dejiny nacionálneho socializmu Janez Erat Téma bude zahŕňať obdobie od Bismarckovej Nemeckej ríše do konca druhej svetovej vojny, ale aj po nej. Pozornosť sa sústredí na ľudí a ich osudy. Zaujímajú nás aj psychologické profily, najmä otázka, ako sa Homo Sapiens vyrovnáva s extrémnymi situáciami alebo ich zvláda.Chcel by som zdôrazniť, že môj záujem je čisto historický. Chcem sa snažiť o objektívnu objektivitu, t.j. presné zobrazenie reality.Nemám žiadne politické ciele!Pri takejto téme je to obzvlášť dôležité zdôrazniť. V tomto podcaste sa budeme venovať páchateľom aj obetiam.

Frequently Asked Questions

How long is this episode of Dejiny?

This episode is 1 hour and 1 minute long.

When was this Dejiny episode published?

This episode was published on December 14, 2025.

Can I download this Dejiny episode?

Yes. Use the download control on the episode player to save the publisher-provided media file.
URL copied to clipboard!