ENVI-cast

Na Slovensku každoročne vznikajú tony ovčej vlny. Namiesto využitia však veľká časť končí ako odpad. Prečo? Čím je ovčia vlna výnimočná a prečo jej štruktúra pripomína ľudský vlas? S Líviou Rášovou, zakladateľkou značky Vlna pod Tatrami, sme sa rozprávali o spracovaní, vlastnostiach aj možnostiach využitia tejto tradičnej suroviny.

Správne zateplenie dokáže výrazne znížiť tepelné straty aj náklady na vykurovanie. V podcaste s Vladimírom Beňom zo spoločnosti Knauf Insulation sa dozviete, prečo je dôležité riešiť izoláciu komplexne, kde domy najčastejšie strácajú teplo a akým chybám sa pri zatepľovaní vyhnúť.  

Podiel modrej zložky v svetle je počas dňa vítaný, pretože podporuje aktivitu a pozornosť, no vo večerných hodinách by sme mali siahnuť po teplejších odtieňoch. Ivan Kováčik zo spoločnosti LEDVANCE, ktorá patrí medzi svetových lídrov vo výrobe moderného osvetlenia, v podcaste vysvetľuje, prečo je dôležité všímať si lumeny namiesto wattov, ako sa zmenila spotreba osvetlenia v domácnostiach, ako si správne zvoliť intenzitu a farbu svetla v rôznych miestnostiach a aký vplyv má osvetlenie na náš denný režim aj spotrebu energie.

Najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku bolo v roku 1763 pri Komárne. Také silné zemetrasenie sme odvtedy na Slovensku nezažili. V tejto epizóde sa so seizmológom Róbertom Kyselom pozrieme na to, ako zemetrasenia vznikajú, ako sa meria ich sila a čo tieto čísla v skutočnosti znamenajú. Vysvetlíme si, či ich vieme predpovedať, kde sa na Slovensku vyskytujú najčastejšie a či sa ich máme obávať. Nebudú chýbať ani praktické rady, ako sa počas zemetrasenia správať.

Na Slovensku žili ľudia kedysi úspornejšie, komunitnejšie a takmer bez odpadu. V tejto epizóde sa s etnologičkou Zuzanou Beňuškovou pozrieme na to, ako naši predkovia hospodárili v domácnostiach, ako využívali veci aj potraviny, a prečo bolo prirodzené nič nevyhadzovať. Dozviete sa napríklad, prečo si ľudia požičiavali čižmy či kožuchy, ako uchovávali potraviny bez chladničiek a čo všetko sa dalo zdieľať, opraviť alebo využiť do posledného kúsku.

Na Slovensku je približne 120 hradov a hradných zrúcanín - malých aj veľkých, známych aj nenápadných. Každý z týchto hradov má svoj príbeh a oplatí sa ho navštíviť. V tejto epizóde sa s Martinom Sárossym, iniciátorom obnovy hradov na východnom Slovensku, rozprávame o tom, ako sa hradné zrúcaniny obnovujú, prečo má zmysel ich chrániť, aj ako sa dá prepájať ochrana kultúrneho dedičstva s ochranou prírody.

Keď sa pokazí tlačiareň, väčšina z nás ju automaticky vymení za novú. Existuje však aj iná cesta. Spolu so zástupkyňou spoločnosti Canon Gabrielou Beňovou sa v ENVIcaste rozprávame o tom, ako môže technológia po skončení prvého používania získať ďalšiu šancu. Vysvetľujeme, čo znamená repasovanie tlačiarní a tonerových kaziet, ktoré časti zariadení sa dajú opätovne použiť, ako celý proces prebieha a prečo sa tento prístup uplatňuje najmä pri kancelárskych tlačiarňach.

Vianoce nemusia byť o strese, dokonalých prípravách a prehnaných očakávaniach. Nemusia byť ani o nadmernom nakupovaní, plytvaní jedlom či množstve odpadu. Vianoce môžu byť predovšetkým o spomalení, stretnutiach s blízkymi a o tom, že sme spolu. S herečkou Lujzou Garajovou Schramekovou sme sa rozprávali o jej prežívaní Vianoc, o radosti z dvoch týždňov prázdnin, o rodinných stretnutiach, o darčekoch bez tlaku na dokonalosť, o opätovnom používaní baliaceho papiera, o jedle, odpade a malých každodenných zvykoch, ktoré môžu spraviť Vianoce pokojnejšími a udržateľnejšími.

Klimatická zmena už dávno nie je len témou odborníkov. Dotýka sa nášho každodenného života a čoraz viac aj našej psychiky. Čoraz viac ľudí pociťuje nielen klimatickú úzkosť, ale aj ďalšie eko-emócie: ekologický hnev, ekologickú vinu či solastalgiu. Napriek tomu, že obavy z klimatickej zmeny na Slovensku deklaruje väčšina populácie, veľká časť ľudí nevie, ako s nimi pracovať. V tejto epizóde sa so psychologičkou Patríciou Gajdošociovou rozprávame aj o tom, ako klimatická úzkosť vzniká a ako s ňou pracovať. Vysvetlí, ako klimatické správy vplývajú na naše zdravie, ako sa klimatická úzkosť prejavuje, prečo ju pociťujú hlavne mladí ľudia a aké signály si všímať.

Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne bohatým výskytom minerálnych prameňov – máme ich približne tisíc a každý z nich je jedinečný. Každý má iné zloženie, teplotu aj príbeh. Hydrogeológ Peter Malík zo Štátneho geologického ústavu v podcaste vysvetľuje, ako minerálne pramene vznikajú, a ktoré pramene sú považované za najteplejšie a najvzácnejšie. Dozviete sa aj to, ako sa tvorí podzemná voda a či sa môže stať, že voda jedného dňa jednoducho dôjde.

Ľudské telo má vraj potenciál dožiť sa až 120 rokov – no podstatné je, aby sme žili zdravo a vitálne. Lekár a odborník na výživu Boris Bajer v rozhovore hovorí o piatich pilieroch dlhovekosti. Pripomína, že denne by sme mali zjesť aspoň pol kila ovocia a zeleniny, no robí to len 9 % ľudí. Vysvetľuje, ako si udržať svalovú silu aj vo vyššom veku, prečo športovanie v prírode prospieva telu aj psychike a čo nás môžu naučiť „zóny dlhovekosti“, kde ľudia žijú pomalšie, viac spolu a v súlade s prostredím. Dlhovekosť tak nie je len osobná, ale aj ekologická téma – dlhší život znamená aj dlhšiu ekologickú stopu.

Mravenisko nie je chaos, ale dokonale organizovaný mikrosvet. Hoci ich vnímame ako neúnavných robotníkov, niekedy aj pol dňa presedia vo svojich komôrkach. Na jar sa vyhrievajú na slnku a teplo si nosia dovnútra. Sú tu už 140 miliónov rokov, zlepšujú pôdu, regulujú škodcov a chránia svoje „dojnice“ – vošky. S Adriánom Purkartom, entomológom a popularizátorom vedy z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK sme sa rozprávali aj o tom, prečo sú mravce systémoví ekoinžinieri a ako veľmi zasahujú do života v záhradách a lesoch.

Aj digitálna slušnosť niečo stojí. Znie to nevinne, ale každé „ďakujem“ a každé „prosím“ v AI chate, každý zbytočný e‑mail či generovaná odpoveď zanecháva neviditeľnú stopu. Energetickú, dátovú aj ekologickú. S Miroslavou Šáchovou z Asociácie AI (ASAI) sme sa rozprávali o tom, ako môže byť umelá inteligencia nástrojom udržateľnosti, a kedy sa naopak stáva záťažou pre planétu.

Aj keď každý z nás vyprodukoval za ostatný rok v priemere až 472 kg odpadu, triedime lepšie než kedykoľvek predtým. S generálnou riaditeľkou OZV ENVI - PAK Hanou Novákovou sme sa rozprávali o tom, čo sa v triedení zlepšilo, čo stále nevieme a čo všetko prinesie nová legislatíva o obaloch. Zistíte, prečo plast nie je nepriateľ, a ako znečistený papier môže znehodnotiť celý obsah kontajneru.

Ak si myslíte, že ručné umývanie riadu je ekologickejšie, zrejme vás prekvapí pravý opak. V tejto epizóde sme sa rozprávali s Romanom Kýrom zo spoločnosti Henkel o tom, ako naša každodenná starostlivosť o domácnosť vplýva na životné prostredie. Zistíte, prečo už predpieranie bielizne nemá zmysel, ako správne dávkovať prací prášok, prečo sú dlhé programy v skutočnosti ekologickejšou voľbou a čo všetko môžete spraviť pre udržateľnejšiu domácnosť.

Lifbee Academy je jedinečný vzdelávací program, ktorý spája vedcov, marketérov a podnikateľov, aby spolu hľadali riešenia v oblasti biotechnológií a envirotechnológií. Je to priestor, kde sa nápady menia na reálne produkty a inovácie. V podcaste sa dozviete, ako funguje Lifbee Academy, čo účastníkov motivuje a aké úspešné projekty už vznikli. Hovoriť budeme aj o EnviroTech Labe, ktorý sa zameriava na udržateľnosť a znižovanie odpadu pomocou technologických inovácií, a tiež o výzvach, ktoré Lifbee Academy ešte len čakajú.

Kvety nás sprevádzajú v každom ročnom období a prinášajú radosť do našich domovov. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú? Dovážané kvety precestujú tisíce kilometrov, čo má výrazný dopad na životné prostredie. Alternatívou sú lokálne pestované kvety, ktoré sú nielen čerstvejšie, ale aj udržateľnejšie. Práve otejto téme sme sa rozprávali s Nikou Krechnyákovou, ktorá na svojej kvetinovej farme Poľný kvet pestuje tisícky kvetov. V rozhovore nám prezradila aj to, či cukor vo vode pomáha, či aj kvety podliehajú módnym trendom, a ako sa správne starať o rezané kvety, aby zostali krásne čo najdlhšie.

Andrea Zahurancová, cestovateľka a digitálna nomádka, každoročne trávi Vianoce so svojimi rodičmi a bratom mimo Slovenska. Vždy si vyberú nové miesto, na ktorom ešte neboli, a na ktorom strávia spolu intentívne 2-3 týždne. Dôležitejší ako darčeky je pre nich kvalitne strávený spoločný čas. Ako a kde strávia tohtoročné Vianoce? Aj to sa dozviete z dnešného podcastu.

Ako vplýva to, čo jeme na životné prostredie? Je ekologickejšie prestať jesť mäso a stať sa vegetariánmi? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Dôležité je predovšetkým vyberať si lokálne, kvalitné a sezónne potraviny v ich najjednoduchšej podobe a nájsť si čas na jedlo. Anetta Vaculíková, zakladateľka programu Skutočne zdravá škola, nám prezradila, ako si môžeme upraviť stravovacie návyky tak, aby sme jedli nielen zdravšie, ale aj ekologickejšie.  

Sklo je supermateriál, ktorý je stopercentne recyklovateľný a dá sa recyklovať donekonečna bez zmeny kvality. Sklo vyrobené z recyklátu je zároveň ľahšie vyrobiteľné, jeho výroba je úspornejšia, šetrí nielen suroviny, ale aj energie a znižuje uhlíkovú stopu. Na Slovensku sa recyklácii skla venuje skláreň Vetropack Nemšová, kde vyrábajú obalové sklo. S ich výrobkami sa stretávame bežne v potravinách - sú to obaly od nápojov, zaváraninové poháre či fľaše od kečupu. Juraj Golej, environmentálny inžinier Vetropacku nám v rozhovore prezradil aj to, koľko skla dokážu ročne zrecyklovať, aj aká je cesta skla z kontajnera až po hotový výrobok.

Na Slovensku prevláda automobilová doprava. Zatiaľ čo v roku 2002 tu bolo približne 200 áut na 1000 obyvateľov, dnes je to už 500 - 600 áut. Potenciál pre cyklistickú dopravu tu je , chýby však infraštruktúra. Michal Ďurta, ktorý sa aktívne podieľa na zavádzaní udržateľných dopravných riešení v Trnave, sa s nami podelil o svoje skúsenosti s udržateľnou mobilitou doma aj v zahraničí, ale aj výzvami a víziami do budúcnosti.

Upracme Slovensko začínalo v roku 2018 s 500 dobrovoľníkmi, dnes sa k nim pripája v priebehu roka až 100 000 ľudí. Počas upratovania našli v prírode už všeličo - oblečenie, práčky, zavárané fľaše zakopané v zemi aj maľované hrnčeky. S Líviou Gočovou sme sa porozprávali o tom, ako môžeme zapojením sa do upratovcích akcií prispieť k čistejšiemu Slovensku, v ktorých regiónoch sú dobrovoľníci najaktívnejší, a prečo niektorí ľudia ešte aj dnes odhadujú odpadky na zem. 

Ľudia dnes pri zelených strechách zohľadňujú nielen estetiku, ale aj ich funkčnosť - v prvom rade slúžia na chladenie interiéru, ale aj okolitého priestoru. S Branislavom Siklienkom zo spoločnosti Rufusen sme sa rozprávali o výhodách a prínosoch zelených striech, ale aj o tom, aké typy zelených striech poznáme, kde všade sa môžu inštalovať, a prečo by mali byť súčasťou modernej architektúry.   

Veronika Cyprichová založila hubové laboratórium Drž hubu!, v ktorom experimentuje s hubami. Zameriava sa na drevokazné huby, ktoré rozkladajú celulózu a rastú na dreve. Pestuje aj niektoré druhy hlív a reishi, ktoré rastú v okolí Bratislavy, a má aj exotické huby pochádzajúce z Ázie. Jej snom je jedného dňa zmapovať všetky huby v Bratislave, ktoré sú jedlé a rastú v našej blízkosti. Spolu sme sa rozprávali nielen o vlastnostiach húb, ale aj o tom, ako sa im darí v laboratórnych podmienkach, a aké je ich ďalšie využitie.

Symbolom udržateľnosti tohtoročných olympijských hier je plavecké centrum, pri ktorého výstavbe sa zohľadnili viaceré inovatívne technologické prvky, použili sa recyklované materiály, znížilo sa množstvo stavebného materiálu aj množstvo vody. Veľmi obľúbeným zeleným opatrením sú medzi športovcami kartónové postele, ktoré sa prvýkrát použili na olympijských hrách v Tokiu, a ktoré budú po skončení parížskej olympiády venované ľuďom bez domova. O dopade športov na zmenu klímy, ale aj o možnostiach riešenia tohto problému sa s nami rozprával Igor Kováč zo Slovenského olympijského a športového výboru.

Za jeden let vyprodukuje jeden cestujúci v priemere 1,4 kg odpadu. Na kratších letoch sa ho, logicky, vytvorí menej. Letecké spoločnosti si tento problém uvedomujú, ale za ostatných desať rokov sa toho zmenilo len veľmi málo. Najznámejší travel bloger Milan Bez Mapy sa tentokrát s nami nerozprával o cestovaní, ale o odpade, ktorý na palube lietadla vzniká počas letov.

O čistotu na Pohode sa stará približne 130 upratovačov a ďalších 70 dobrovoľníkov pomáha pri triedení odpadu v separačných miestach. V kempoch dobrovoľníci rozdávajú ľuďom vrecká na odpad, aby udržiavali čistotu okolo svojich stanov. Manažér produkcie festivalu Pohoda Ondrej Poláček sa s nami rozprával nielen o odpadoch a triedení, ale aj o ďalších zelených riešeniach, ktoré Pohoda podporuje. 

Produkcia komunálneho odpadu klesla v ostatnom medziročnom porovnaní o 20 kíl na osobu. Takisto kontinuálne klesá množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach. Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková sa s nami rozprávala o situácii s triedením odpadu na Slovensku, o tom akým smerom sa triedenie vyvíja a aj o tom, aké novinky a zmeny nás v najbližšom období čakajú.

Po slovenských cestách jazdí už viac ako 10 tisíc elektromobilov, len minulý rok sa ich na Slovensku predalo viac ako 2 300. Dojazd na jedno nabitie je približne 400 – 500 km. Elektromobily však stále nie sú pre každého. Niektorí ho berú ako spoločenskú zodpovednosť, iní ako komfortnejšiu voľbu. Samuel Kováčik, zakladateľ Vedátora, nám vysvetlil, ako elektromobil funguje, aké typy batérií sa v elektromobiloch využívajú, aj kedy sa jazdenie na elektrinu oplatí a či sú elektromobily skutočne ekologické.

Za viac ako dva roky fungovania zálohového systému sme na Slovensku vyzbierali viac ako dve miliardy vratných obalov - PET fliaš a plechoviek. Odberná sieť je pomerne dobre rozmiestnená, máme až 3 300 odberných miest. Do zálohomatov nepatria obaly zakúpené v zahraničí, ale tiež obaly od mlieka, sirupov, octu, oleja či nápoje s obsahom alkoholu viac ako 15 percent. Monika Farka zo spoločnosti Správca zálohového systému nám porozprávala nielen o tom, čo všetko sa v zálohovaní od jeho spustenia zmenilo, ale aj o ďalších plánoch a tiež častých otázkach, ktoré v súvislosti so zálohovaním trápia spotrebiteľov.

Vďaka Knihovrátku dávajú knihám druhý život. Vykupujú čítané knihy, a tie potom spravia radosť aj ďalším čitateľom. Juraj Šlesar zo spoločnosti Martinus hovorí aj o tom, že by chceli vymyslieť edíciu kníh vydaných na zrecyklovanom papieri, ktorý pochádza zo starých nepredajných kníh. V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete aj to, aká je situácia na slovenskom knižnom trhu, aké typy kníh čítame, aj čo s knihami, ktoré z rôznych dôvodov doma už viac nemôžeme mať.

Na Slovensku už niekoľko rokov funguje digitálne odpadové trhovisko, na ktorom sa obchoduje s odpadom. Prepájajú sa tu firmy, ktoré odpad majú, s tými, ktoré ho chcú ďalej využívať. Denis Bede zo spoločnosti CYRKL hovorí, že digitálne odpadové trhovisko je ako zoznamka, kde si používatelia  hľadajú partnera, ktorý im bude dodávať odpad pravidelne v nejakom množstve a kvalite. V podcaste sa tiež dozviete, aká je situácia s priemyselným odpadom na Slovensku, ako digitálne trhovisko funguje, aj aké typy odpadu na ňom nájdete. 

Ľudia kedysi žili oveľa bližšie k odpadu ako my dnes. Silné arómy a pachy boli súčasťou ich každodenného života. Najdramatickejšia zmena v tvorbe odpadu prišla až s priemyselnou revolúciou - začali sa používať nové materiály, pribúdal balený tovar aj jednorazové výrobky, ktoré sa stali obrovskou envirozáťažou a problémom. Od tohto bodu výroba na masovej báze rástla. Sandra Sviteková z Dejepis Inak nám porozprávala o tom, ako to bolo s odpadom v minulosti, kedy si ľudia začali uvedomovať problém s odpadmi, aj ako tento problém riešili.

Pôda vzniká z minerálov, ale trvá to storočia až tisícročia. V dnešnej dobe je pôda degradovaná. Spoločnosť Ekolive replikuje proces tvorby pôdy zvetrávaním mikroorganizmami a pôdu dokáže obnoviť v priebehu niekoľkých dní. O obnove pôdy, čistení nerastných surovín, odstraňovaní envirohazardov aj výrobe organického biohnojiva pomocou mikroorganizmov sme sa rozprávali s jej zakladateľkou Darinou Štyriakovou.

Viaceré štúdie hovoria o tom, že klesá podiel ľudí, ktorí popierajú klimatickú zmenu. Na druhej strane narastá množstvo tých, ktorí tvrdia, že veda sa mýli a s klimatickou zmenou to nie je až také hrozné. Aktivista a výkonný riaditeľ iniciatívy Jakub Hrbáň sa s nami rozprával o tom, aké opatrenia na ochranu klímy budeme musieť prijať, čo môže každý jeden z nás urobiť pre záchranu planéty, aj prečo mladí ľudia pociťujú klimatickú úzkosť.

Keď si v Etiópii kúpite dva pomaranče, dostanete ich v 2 igelitkách. Tieto igelitky si však ľudia doma odkladajú a používajú niekoľkokrát. Speváčka Anabela Mollová nám porozprávala o rozdieloch medzi Vianocami na Slovensku a v Etiópii, ale tiež o tom, kde zvykne tráviť najkrajšie sviatky v roku, ako sa dostala k spievanie, aj aký má vzťah k triedeniu odpadu.

Už malý päťcentimetrový úlomok odpadu môže pri zrážke so satelitom spôsobiť závažné poškodenia. Najväčšia koncentrácia kozmického odpadu a teda aj najnebezpečnejšia oblasť je do výšky 1000 km. O vesmírnom odpade aj o tom, aké riziko odpad predstavuje, a či sa dá vesmír od odpadu vyčistiť, nám porozprával astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.

Teplota na Slovensku sa za ostatných 150 rokov zvýšila o 2°C. Táto zmena spôsobila, že tu máme extrémne teplo aj extrémne sucho, strácajú sa prechodné ročné obdobia jar a jeseň a predlžuje sa veľmi rýchlo leto. Prichádzajú sem invízne druhy hmyzu a rastlín z južných regiónov, ktoré sme tu predtým nemali. Vypočujte si podcast s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu o tom, ako bude vyzerať Slovensko v ére klimatickej zmeny.

Najväčší podiel z celoročného odpadu z cintorínov vzniká od konca októbra do polovice novembra. Hroby zvykneme prezdobovať množstvom umelohmotných dekorácií: od plastových kvetov, vencov, kahancov až po LED sviečky. O odpade z cintorínov, ale aj o ekologickom pohrebníctve sme sa rozprávali s Monikou Suchánskou, spoluzakladateľkou prírodných cintorínov v Čechách a na Slovensku a členkou Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, kde vedie projekt Funebra.  

Vo fast fashion si nekúpila nič už sedem rokov. Nakupuje v second handoch a podporuje slovenské značky. Natália Pažická na svojich sociálnych sieťach poukazuje hlavne na nekalé praktiky veľkých módnych značiek. Okrem témy fast fashion dostáva do povedomia aj ďalšie dôležité aktuálne témy. Spolu sme sa rozprávali o situácii v módnom priemysle, aj o jej ekologickom aktivizme a občianskom združení Every Individual Matters.

Veľa sa dnes hovorí o intuitívnom stravovaní, kedy telo samé vie, koľko toho potrebuje zjesť. Dôležité je, aby táto strava bola vyvážená a pestrá. S Kristínou Suchánkovou, ktorú poznáme aj ako The Tolerant Cook, sme sa rozprávali nielen o intuitívnom stravovaní, ale aj o zdravom varení a potravinových intoleranciách. Tiež nám prezradila, ako je to u nich doma s plytvaním potravinami a triedením odpadu.

Keď sklo vložíte do ľudského tela, tak zrastie s kosťou tak, že sa od nej nedá oddeliť. Najmodernejšie materiály majú schopnosť pomaly sa v tele rozpúšťať, zároveň pomáhajú v tele naštartovať samohojivé procesy. S materiálovým vedcom Dušanom Galuskom, ktorý vedie FunGlass - Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá v Trenčíne, sme sa rozprávali o využití keramických materiálov aj bioskiel, ale aj o tom, aký spôsob recyklácie skla je udržateľný, a aký odpad pri keramických materiáloch a biosklách vzniká.

Za mesiac vyrobia 2000 až 8000 voskových obrúskov, najväčší je taký, ktorý zakryje plech. Dá sa do nich baliť všetko, snáď s výnimkou surového mäsa. S  Martinom Gáborom, ktorý stojí za slovenskou rodinnou značkou Včelobal, sme sa rozprávali o tom, ako myšlienka založiť Včelobal vôbec vznikla, na čo všetko vieme takéto vrecúška použiť, ako ich používať, aj ako sa o ne starať.

Ročne vyhodíme nábytok zodpovedajúci 4,3 miliónom kresiel. V prepočte na obyvateľla je to 13 až 25 kíl nábytku. V podcaste s Barborou Kotoun zo spoločnosti Ikea sme sa rozprávali aj o tom, ako ľudia nakladajú s nábytkom, ktorý už nepoužívajú, ktoré druhy nábytku vyhadzujú najčastejšie, aj prečo niektoré kusy nábytku vyhadzujú ku kontajnerovým stojiskám hoci vieme, že sa to nesmie.

David Turčáni založil pred desiatimi rokmi vzdelávací projekt Včelí kRaj, ktorým nadviazal na dlhoročnú rodinnú tradíciu včelárenia. Pri Kokave nad Rimavicou poskytuje spolu so svojou partnerkou kurzy pre včelárov a vzdelávacie programy pre školy aj verejnosť. Spoločne sme sa rozprávali o tom, čo všetko starostlivosť včiel obnáša, prečo sú dôležité vzdelávacie projekty, aj prečo sú včely pekným príkladom cirkulárnej ekonomiky.

Energetická chudoba ohrozuje tie domácnosti, ktoré sa zo dňa na deň ocitnú v inej situácii. Napríklad niekedy stačí, keď v rodine príde jeden rodič o prácu, a zníži sa tak celej domácnosti príjem. Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy nám prezradila, koho energetická chudoba ohrozuje najviac, aké sú prípadné riešenia, aj ako motivovať ľudí, aby hľadali možnosti na znižovanie spotreby energie vo svojej domácnosti.  

Slovenský skauting patrí medzi najstaršie a najväčšie mládežnícke organizácie na Slovensku. Skauti sa učia, ako sa zachovať v každej životnej situácii. Vo veľkej miere sa venujú ochrane prírody a budovaniu pozitívneho vzťahu k nej. S Radom Stoklasom sme rozprávali o tom, čo to skauting je, čo patrí do povinnej výbavy každého skauta, ale tiež o tom, prečo držia rôznych bobríkov a skladajú skúšky odvahy.

Až 80 % odpadu, ktorí ľudia vyhodia do kontajnera na zmesový odpad, patrí do inej nádoby. Veľkú časť tohto odpadu - približne 45 % tvoril donedávna kuchynský biologicky rozložiteľný odpad. Riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko Martina Gaislová hovorí nielen o tom, ako sme na Slovensku nabehli na systém triedeného zberu kuchynského odpadu, ale aj o tom, prečo je dôležité bioodpad triediť, a aké  najčastejšie chyby robíme pri jeho triedení.

OZV ENVI - PAK oslavuje tento rok 20 rokov. No a za tých 20 rokov sa veľa zmenilo aj v samotnom odpadovom hospodárstve. Zlepšilo sa triedenie, zvýšila sa environmentálna gramotnosť ľudí. Generálna riaditeľka OZV ENVI - PAK Hana Nováková nám v rozhovore prezradila aj to, ako sa triedený zber postupne vyvíjal, ako to s odpadmi a triedeným zberom na Slovensku vyzerá dnes a pozrieme sa aj na to, čo nás čaká v blízkej budúcnosti.

Na Slovensku pitnou vodou nešetríme a využívame ju aj tam, kde by sme mohli využiť zrážkovú vody, napríklad pri umývaní či splachovaní. Zrážkovú vodu, naopak, považujeme za vodu odpadovú a púšťame ju do kanalizácie. S ekologičkou a enviroaktivistkou Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko sme sa porozprávali nielen o stave vodných tokov na Slovensku, ale aj o ochrane riek a o jej osobnom boji za záchranu údolia rieky Slatina, za ktorý získala ocenenie Biela vrana.