Experiment

Od roku 2022 plodnosť na Slovensku výrazne klesá a nie je to problém iba našej krajiny. Až 45 percent žien je ešte vo veku 30 rokov bezdetných. Pre generáciu po roku 2000 je vraj problém nájsť si vhodného partnera na založenie rodiny. Na jedného seniora dnes robia traja ľudia, ale tento pomer sa môže zásadne zmeniť. Dá sa demografická kríza ešte zvrátiť, alebo budeme nútení pracovať až do sedemdesiatky? Odpovie demograf Branislav Šprocha.

Obežná dráha okolo Zeme je plná vesmírneho odpadu. Tvoria ju tisíce nefunkčných satelitov a milióny úlomkov. Pohybujú sa obrovskou rýchlosťou a ohrozujú navigácie aj vedecké misie. Vedci zo Slovenskej akadémie vied pracujú na technológii, ktorá môže tento problém razantne zmeniť.

Klimatická zmena výrazne mení podmienky v slovenských lesoch. Jednou z najohrozenejších drevín je smrek obyčajný, ktorý bol v minulosti vo veľkom rozšírený v nižších polohách. Jeho hlavnými nepriateľmi sú vysoké teploty a dlhotrvajúce suchá. Hrozí, že o smrek úplne prídeme, alebo sa len presunie do vyšších polôh? Majú vedci v zálohe nové a odolnejšie druhy, alebo sa s problémom vysporiada príroda sama?

Astrobiologička Michaela Musilová za posledný rok viedla vedeckú expedíciu NASA na Islande, v rámci vedecko-vzdelávacieho projektu Astro Koruna Zeme vystúpila k najvyššej hore sveta – Everestu. Zbierala vzorky machov a lišajníkov pre Vedecký park Univerzity Komenského. Teraz sa púšťa do prvej simulovanej marťanskej a mesačnej misie na Slovensku, v rámci stanice Kozmický región na hvezdárni v Rožňave.

Lesy sú nielen pľúcami našej planéty, ale majú aj veľký vplyv na biodiverzitu v krajine. Na Slovensku plnia významnú úlohu. Závisí od nich kvalita aj kvantita pitnej vody. Ako teda lesná pôda a koreňový systém ovplyvňujú povrchové vody? A máme jej v krajine dostatok a môže to výrazne ovplyvniť klimatická zmena? Prečo sa málo hovorí o lesných cestách a aký majú vplyv na zadržiavanie vody v lese?

Pravidelný pohyb je jedným z najsilnejších nástrojov, ktoré nám môžu pomôcť udržať zdravie a kvalitu života. Ako telo reaguje na pravidelné cvičenie, ako sa adaptuje na záťaž a čo sa dá spozorovať už po niekoľkých týždňoch pravidelného cvičenia?

Jazyk môže spájať, ale aj zraňovať. Ako slovami – často nevedome – ubližujeme jednotlivcom aj skupinám, prečo sa jazyk stáva nástrojom diskriminácie a akú úlohu v tom zohráva internet? Odborníčky zo Slovenskej akadémie vied vysvetlia aj to, či existuje cesta k uvedomelejšej a rešpektujúcej komunikácii.

Celoročne žije na Slovensku okolo 130 druhov vtákov. Znamená to, že tu prežívajú aj počas zimného obdobia. Niektoré prilietajú len ako zimní hostia. S otepľovaním klímy sa ich počty zvyšujú. Čo ale ak teploty klesnú výrazne pod nulu? Sú voči mrazom viac odolné malé, alebo väčšie vtáky? Kde v mraze prežívajú a ako dlho vydržia bez stravy a vody? A kedy je vhodné ich prikrmovať?

Každý rok objavia vedci na Slovensku v priemere tri nové druhy pavúkov. Ich odchyt je náročný, často v nočných hodinách, kedy títo predátori vychádzajú zo svojich úkrytov. Niektoré jedince musia dochovať, aby ich bolo možné identifikovať. Tie dva posledné sú vzácne a objavili ich v močiarnych ekosystémoch. Jeden z nich dokonca ani ako pavúk nevyzerá.

Takmer po pol storočí sa človek vráti k Mesiacu. Pripravená je Misia Artemis II, vďaka ktorej by mala štvorčlenná posádka obletieť v rámci 10 dňovej misie Mesiac a otestovať všetky kritické systémy. Na palube bude po prvýkrát aj žena. Prvý možný štart bude 6 februára, ale môže sa posúvať až do 1. mája. Na úspechu misie bude závisieť Artemis III, ktorá by mala astronautov dopraviť na povrch Mesiaca.

Na obežnej dráhe Zeme máme viac ako 10-tisíc satelitov. Väčšinu tvoria komunikačné zariadenia, ale výrazným spôsobom pribúdajú aj satelity na vedecké a vojenské účely. Mnohé z nich sú dôležitým zdrojom informácií v rôznych oblastiach nášho života. Akú majú tieto dáta hodnotu? A podieľajú sa na ich vývoji a užívaní aj slovenské firmy a univerzity?

Biologicky rozložiteľné plasty zo Slovenska spôsobili revolúciu. Neobsahujú žiadne ropné produkty, iba škroby a cukry. Nastavili zrkadlo tomu, ako by sa mal svet pozerať na výrobu a spotrebu plastových produktov. 30 rokov výskumu a skúseností teraz dostáva nový nádych v podobe medicínskych aplikácií. Dokážu polymérom prikázať, kedy sa majú rozložiť v tele?

Šíri sa po celej Európe, na Slovensko sa dostala už počas Vianoc. Dostanú ju aj tí, čo už boli chorí. Jej príznaky trvajú omnoho dlhšie, sprevádzajú ju silné horúčky a kašeľ. Reč bude o superchrípke, ktorá môže výrazne zasiahnuť aj Slovensko, najmä po návrate detí do škôl.

Je adventné obdobie, kedy by sme sa mali stíšiť, no väčšina z nás práve teraz zrýchľuje. Koncoročné uzávierky, plánovanie sviatkov, nákupy darčekov, upratovanie... Do toho vstupujú podnety z reklám, ktoré nám neustále pripomínajú, čo všetko treba stihnúť, aby boli Vianoce dokonalé. Ako sa v tom všetkom nestratiť, ako zvládnuť tlaky aj očakávania okolia a ako prežiť advent a Vianoce bez pocitu, že musíme byť dokonalí?

Jesenné obdobie je dôležité pre celú prírodu, od stromov až po zver. Musia sa totiž pripraviť na zimu. Zver využíva toto obdobie na vytučnenie, ale aj tam cítiť zásahy človeka a klimatickej zmeny. Stromy menia farbu listov a postupne sa dostávajú do stavu, kedy nedýchajú. Ako dokážu prežiť klimatickú zmenu a z čoho čerpajú energiu?

Poznáme ich ako šidlá a šidielká. Na Slovensku ich máme 70 druhov, dokonca tu prebýva aj najväčší druh v Európe. Dospelé jedince žijú iba 3 až 4 týždne. Sú dokonalé predátory a ich vymršťovacie hryzadlá inšpirovali tvorcov filmového Votrelca. Ak ich žije v prírode na jednom mieste viac druhov, sú indikátorom kvalitného prostredia.

Neznáme vesmírne teleso v našej slnečnej sústave po prvý raz spozorovali 1. júla z observatória v Čile. Objekt sa pohyboval po veľmi zvláštnej hyperbolickej dráhe. Dokonca harvardský astrofyzik Avi Loeb pripustil, že môže ísť o mimozemskú technológiu. Objekt s názvom 3I/ATLAS sa preto stal populárny najmä na sociálnych sieťach. Čoraz viac dát potvrdilo, že ide o interstelárnu kométu. Je teda hrozbou pre našu planétu, napríklad kvôli mimozemšťanom?

Väčšina z nás používa satelitné mapy len na orientáciu: keď hľadáme cestu, plánujeme trasu alebo si chceme pozrieť, ako vyzerá miesto, ktoré sa chystáme navštíviť. Pre vedcov sú však satelitné zábery zdrojom omnoho väčšieho množstva informácií. Z dát dokážu zistiť, ako sa mení naša krajina, kde miznú lúky či pribúdajú nové stavby. Čo hovoria dáta o Slovensku?

Žijú vo vnútri tela hostiteľa a môžu spôsobovať aj závažné ochorenia. Prenášajú sa vajíčkami a cystami z pôdy, alebo vody napríklad cez naše domáce zvieratá, ktoré sa však môžu nakaziť aj od voľne žijúcich zvierat. Prenos na človeka je najmä kvôli nedostatočnej hygiene. S vedcami z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa budeme rozprávať o endoparazitoch, ktoré skúmali na juhovýchode Slovenska.

Pasienkové lesy boli súčasťou aj našej krajiny už od stredoveku. Ich súčasťou boli mohutné niekoľko sto rokov staré buky a pasúce sa kravy. Na Slovensku sa prvý takýto typ lesa podarilo obnoviť. Vrátili sa doň hospodárske zvieratá, obnovila sa biodiverzita a trojnásobne vzrástla početnosť divo žijúcich včiel.

Slovensko sa mení. Kým kedysi sme boli krajinou veľkých rodín a mladého obyvateľstva, dnes čelíme trendu nízkej pôrodnosti a rýchleho starnutia. Koľko nás bude o 50 rokov? Ako sa zmení veková pyramída Slovenska a čo to znamená pre naše rodiny, školy, nemocnice či dôchodky? Odpovie popredný demograf a odborník na populačný vývoj a reprodukčné správanie, Branislav Šprocha.

Slovenská akadémia vied tento mesiac zverejnila podrobnú analýzu mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19. Výsledky potvrdzujú, že zvyšková DNA je v nich pod stanoveným limitom a vakcíny neobsahujú ani grafén. Ako vedci a odborníci analýzu vykonávali? Koľko metód na ich overenie použili? A hovoria nám výrobcovia o ich zložení pravdu?

Teploty v Európe dosiahli uplynulé leto extrémne rekordy. V Turecku namerali vyše 50 stupňov Celzia, ostatné krajiny sa borili so štyridsiatkami. To malo za následok výrazné sucho, lesné požiare a nedostatok pitnej vody. Pribúdajú silné búrky, lejaky a pomaly zanikajú na Slovebsku ranné hmly. O extrémoch letného počasia sa budeme rozprávať s klimatológom Pavlom Faškom zo SHMÚ.

Dostávajú sa nám do tela dýchaním, cez pokožku, alebo stravou. Niektorým sa nevieme vôbec vyhnúť, iné vieme obmedziť a sú aj také, ktoré sa nám hromadia celý život v tele. Reč bude o toxických látkach, ktoré majú vplyv na ľudské bunky. Ako pôsobia v našom organizme a prečo niektoré bunky pri ochrannom mechanizme radšej zvolia programovanú smrť?

Podľa Medzinárodnej diabetologickej federácie trpí cukrovkou celosvetovo každý deviaty človek. Aj keď sa toto ochorenie podarí udržať pod kontrolou, dlhodobo zvýšený cukor v krvi môže pacientom spôsobiť viaceré zdravotné komplikácie. Nádejou pre nich môže byť slovenský objav – látka schopná tieto komplikácie výrazne spomaliť alebo dokonca zastaviť.

20. máj je Svetovým dňom metrológie, pripomínajúcim výročie podpísania Metrickej konvencie z roku 1875, ktorá poskytuje základ pre celosvetový jednotný merací systém, o ktorý sa opierajú vedecké objavy a inovácie, priemyselná výroba a medzinárodný obchod.

Prekonávajú obrovské vzdialenosti, preletia niekoľko kontinentov a bez prestávky sa presúvajú aj týždne. Dnešnou témou budú sťahovavé vtáky a ich fascinujúce cesty počas migrovania. Ako vedia, kedy majú vyraziť a prečo jesenná cesta do tej istej destinácie trvá podstatne kratšie ako tá jarná?

Za dva roky vybudovali Nebeský palác vo vesmíre, majú nepretržite astronautov na palube, podobne ako NASA na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Nedávno sa zapísali do histórie. Uskutočnili totiž najdlhší výstup do otvoreného vesmíru, trvajúci viac ako 9 hodín. Zamerali sa aj na Mesiac, kde sa ako prvý dostali na jeho odvrátenú stranu. Reč bude o čínskom vesmírnom programe.

21. marca sa potvrdili na Slovensku prvé pozitívne prípady slintačky a krívačky na Slovensku. Ide o vysoko nákazlivú, vírusovú chorobu hospodárskych zvierat. Odvtedy štát prijal významné opatrenia, aby zabránili jej šíreniu na celé územie krajiny. Farmári a chovatelia už museli dať v tejto súvislosti utratiť niekoľko tisíc zvierat. Posledný prípad sa objavil 30 marca v okrese Malacky.

Slovenským arachnológom sa podarilo po prvýkrát zaznamenať na našom území výskyt pavúka rodu Latrodectus, známeho tiež ako čierna vdova. Pavúky sú neslávne známe vďaka svojmu jedu, ktorý môže byť nebezpečný aj pre človeka. Ako sa na naše územie dostávajú a dokážu prežiť napríklad v Ružomberku, kde ich našli? Vraj sú veľmi odolné a bez stravy a vody prežijú aj 9 mesiacov.

Slovensko trápi sucho. A to nielen v lete, ale aj v zime. Zrážok je málo a vidíme to nielen na horách v lyžiarskych strediskách, ale aj vo vodných nádržiach. Ako hodnotia uplynulú zimu klimatológovia a ako extrémy počasia ovplyvňujú hydrologickú situáciu na Slovensku?

Do popredia sa posledné roky dostávajú jazykové modely umelej inteligencie, ktoré nám pomáhajú odpovedať na bežné otázky. Hlboké neurónové siete dostávajú veľký priestor aj v medicíne. Znamená to, že v budúcnosti stanoví našu diagnózu umelá inteligencia namiesto lekára? Ako náročné je naučiť ju analyzovať obrazové snímky z MRI?

Konzumujete výrobky z nepasterizovaného ovčieho a kozieho mlieka na farmách a salašoch? Tak potom je veľká šanca, že sa nakazíte vírusom kliešťovej encefalitídy. Najnovšia štúdia potvrdila vysokú rôznorodosť vírusu na Slovensku. Protilátky našli vedci vo viac ako desiatich percentách z kontrolovaných zvierat, najmä u oviec.

Predstavte si svet, kde počítače riešia problémy, o ktorých sa nám dnes ešte ani nesníva a kde senzory dokážu detegovať aj to najmenej predstaviteľné. Vitajte vo svete kvantových technológií, ktoré sú postavené na poznatkoch z fyziky nízkych teplôt.

Najprv ich znečistil rozmach priemyslu v druhej polovici minulého storočia, teraz na ne vplýva klimatická zmena. Biologická obnova je spomalená a bezstavovce na ich dne ohrozujú rastúce teploty. Reč bude o ekosystémoch tatranských plies, ktoré skúmajú vedci z Technickej univerzity vo Zvolene.

Už od roku 2018 putuje slovenský prístroj vyvinutý košickými vedcami vesmírom v rámci projektu Bepi Colombo. Spoločná misia Európskej vesmírnej agentúry a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru sa mala v tomto roku dostať na obežnú dráhu okolo planéty Merkúr. Porucha motorov spôsobila jej odklon a finále je naplánované o takmer rok neskôr. Medzitým ale prešla dlhú cestu a prekonala niekoľko míľnikov.

Zemetrasenie v Grécku pri ostrove Santorini zaskočilo aj vedcov. Zem sa tam trasie niekoľkokrát v priebehu hodiny a trvá to už nepretržite viac ako 10 dní. Miestne úrady nariadili evakuáciu ostrova a najpravdepodobnejšou príčinou je tektonická aktivita pod morskou hladinou. Môžu byť tieto udalosti predzvesťou niečoho väčšieho, alebo bude čoskoro koniec?

Počet chrípkových ochorení na Slovensku posledné týždne rapídne stúpa. Mnohé školské zariadenia vyhlásili chrípkové prázdniny a priebeh ochorenia u pacientov trvá dlhšie. V ktorých okresoch a mestách je situácia najzávažnejšia? Znamená to, že nám v krajine koluje agresívny typ chrípkového ochorenia? Aká liečba je najefektívnejšia a kedy bude chrípková sezóna na ústupe?

Erteple, krumple, grule, bandurky či grumbír, repa, švápka. Takto rozmanito vieme v rôznych častiach Slovenska pomenovať zemiaky. Výskum slovenského jazyka a informatika sa v modernej jazykovede intenzívne prelínajú. Vďaka tomu vieme vylepšiť náš písomný či hovorený prejav alebo lepšie porozumieť významom jednotlivých slov a termínov aj v nárečiach. Preto vznikol napríklad digitálny Atlas slovenského jazyka o nárečovej slovnej zásobe.

Staroveký Egypt dávno nie je už len o pyramídach. Vďaka slovenským vedcom vieme ako vyzeral skutočný život Egypťanov naprieč dejinami nielen na kráľovskom dvore, ale aj v malom mestečku na okraji ríše. Aké používali nástroje, ako žili a umierali, v čo verili, odkiaľ dovážali tovary a nerastné suroviny a ako bránili krajinu proti vonkajším nepriateľom? V mnohých smeroch vedci doslova prepisujú dejiny a ich práca v lokalite Tell el-Retábí je na celý život.

Globálna teplota sa v tomto roku zvýšila o 1,5 stupňa Celzia. To má samozrejme výrazný vplyv aj na počasie v zimnom období. Slovensko nie je výnimkou. Preto zažívame častejšie výkyvy teplôt, menej snehu a viac nebezpečných poľadovíc na cestách, či inverzné počasie na horách. Aj napriek tomu, tohtoročná zima bude iná.

Pod hladinou slovenských riek sa ukrývajú mnohé neprebádané historické tajomstvá. Aj preto sa u nás postupne začína rozvíjať nová vedecká špecializácia - archeológia pod vodou. Vedci si preto obliekajú potápačský výstroj a ponárajú sa na dno riek. Dodnes našli už nejeden zaujímavý a významný nález.