Kázne CZ ECAV Soľ

Na Hospodina uvrhni svoje bremeno, a On ťa udrží; On nikdy nedopustí, aby sa klátil spravodlivý. Ž 55,23

16 Stále sa radujte, 17 neprestajne sa modlite! 18 Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi. 1Tes 5,17-18

25A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne! L 10,25-37

8I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil. 9Ten počúval Pavla, keď hovoril. Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie, 10povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! I vyskočil a chodil. 11Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám. 12Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom. 13Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať. 14Keď to poštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali: 15Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich, 16ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách, 17hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením. 18Takýmito slovami podarilo sa im horko-ťažko upokojiť zástupy, aby im neobetovali. Sk 14,8-18

Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa pred Pánom a povýši vás. Jk 4,6.10

5Hospodin zostúpil v oblaku, postavil sa tam k nemu a vyslovil meno: Hospodin. 6I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, 7zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia. 2M 34,5-7

44Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole. 45Ďalej podobné je kráľovstvo nebeské kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly; 46keď našiel drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju. Mt 13,44-46

Poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. Vskutku, zavrhol si svoj ľud, dom Jákobov; lebo majú plno čarodejníkov z Východu a veštcov ako Filištínci, s cudzincami si podávajú ruky. Jeho krajina je plná striebra a zlata a nekonečné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní a jeho vozom konca niet. Jeho krajina je plná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prsty zhotovili. Iz 2,3.6-8

6A pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom; 7lebo nič sme nepriniesli na svet a nepochybné je, ani nič odniesť nemôžeme. 8Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme. 9Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia. 10Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. 11Ty však, človeče Boží, pred takýmito vecami utekaj a snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť. 1 Tim 6,6-11

Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. 2K 5,17

25Raz išli s Ním veľké zástupy; On sa obrátil a povedal im: 26Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom. 27Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom. 28Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? 29Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať 30a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť. 31Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu? 32Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. 33A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má. L 14,25-33

17Bože, učil si ma od mojej mladosti, a dosiaľ hlásam Tvoje divné skutky. 18Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje rameno všetkým budúcim pokoleniam. Ž 71,17-18

Zblúdil som ako ovca stratená; hľadaj si svojho služobníka, lebo som nezabudol na Tvoje príkazy. Ž 119,176

66Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. 67Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? 68Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, 69a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží. 70Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. J 6,66-70

19Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. 20A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý 21a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. 22Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. 23Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; 24zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. 25Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. 26Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. 27Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; 28mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. 29Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. 31Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal. L 16,19-31

33Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. 34Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom? 35Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? 36Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen. R 11,33-36

1Počúvajte to, dom Jákobov, i tí, čo nosia meno Izrael a pochádzajú z tela Júdovho, tí, čo prisahajú na meno Hospodinovo a vyznávajú Boha Izraela, no nie úprimne a opravdivo. 2Lebo volajú sa podľa svätého mesta a v Bohu Izraela majú oporu. Jeho meno je Hospodin mocností. 3Predošlé veci som dávno zvestoval, z mojich úst to vyšlo, ja som to ohlasoval. Naraz som to urobil, a splnilo sa, 4lebo som vedel, že si zatvrdilý, tvoja šija je železnou šľachou a tvoje čelo kovové. 5Dávno som ti to predpovedal, ohlásil som ti to skôr, ako sa splnilo, aby si nepovedal: Moja modla to spravila, moja rezba a zliatina to rozkázala. 6Počul si to; hľaď na to všetko! Nemusíte to sami hlásať? Odteraz ti dám počuť nové veci, utajené veci, o ktorých si nevedel. 7Stvorené boli teraz, a nie dávno, za skorších čias si o nich nepočul, aby si nemohol povedať: Ajhľa, vedel som to. 8Ani si to nepočul, ani si nevedel, ani tvoje ucho nebolo skôr stvorené; vedel som, že si bol veľmi neverný a že ťa volali odpadlíkom od narodenia. 9Pre svoje meno zdržujem svoj hnev, pre svoju slávu ho krotím v tvoj prospech, aby som ťa nevyhubil. 10Ajhľa, prečistil som ťa, ale nie ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy. 11Kvôli sebe, kvôli sebe to robím, veď ako by mohlo byť znesvätené moje meno? Svoju slávu inému nedám. Iz 48,1-11

34Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, 35ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. 36To slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista - a On je Pánom všetkých - 37veď vy viete, čo sa dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, po krste, ktorý hlásal Ján; 38ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním. 39A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. 40Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa 41nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. 42A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. 43O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. 44Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. 45A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; Sk 10,34-45

12Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske v duchu, vo viere a v mravnej čistote. 1Tim 4,12

1Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. 2Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. 3Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. 4Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s Ním v sláve. Kol 3,1-4

7Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené. 8Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. Mt 7,7-8

5Ale teraz idem k Tomu, ktorý ma poslal, a nikto z vás sa ma neopýta: Kam ideš? 6Ale že som vám to povedal, smútok vám naplnil srdce. 7Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám. 8A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde; 9o hriechu, že neveria vo mňa; 10o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; 11a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. 12Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. 13Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. 14On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. 15Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.J 16,5-15

14Bude to tak, ako keď si človek pred odchodom na cesty zavolal sluhov a odovzdal im svoj majetok. 15Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. 16Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; 17podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. 18Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. 19Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. 20 I prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! 21Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! 22 Podobne prišiel ten, čo prijal dva talenty, a povedal: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa, získal som iné dva! 23Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! 24Prišiel aj ten, čo dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! 26Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. 27Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. 28Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! 29Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. 30Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. Mt 25,14-30

34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. Mk 6,34

27Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho: 28Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi. 29Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí. 30Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, 31i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí. 32Konečne umrela aj žena. 33Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi? 34Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú. 36Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. 37Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú. 39Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal. 40Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať. L 20,27-40

11 Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. 13Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. 14Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. 15 I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem. 16Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre! 17Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18A Mária Magdaléna šla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal. J 20,11-18

7Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení, lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol za nás obetovaný. 8Preto slávme sviatky nie v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako nenakvasení v čistote a v pravde. 1K 5,7-8

27Vladárovi vojaci prevzali vtedy Ježiša, odviedli Ho do vládnej budovy a zhromaždili okolo Neho celý prápor vojska. 28I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa, 29uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský! 30 Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave. 31Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha, potom Ho viedli, aby Ho ukrižovali.Mt 27,27-31

1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Pripravili Mu tam pohostenie a Marta posluhovala; Lazár bol medzi tými, ktorí s Ním stolovali. 3 Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. 4 Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: 5 Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6 Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. 7 Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8 Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. J 12,1-8

26 Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? Mt 16,26

39 Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty. 40 Príduc k učeníkom, našiel ich spať; i riekol Petrovi: Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku? Mt 26,39-40

a predsa ma chcete zabiť, pretože sa moje slovo neujíma vo vás. 38 Ja hovorím, čo som videl u Otca; a vy robíte, čo ste počuli od svojho otca. 39 Odpovedali Mu: Naším otcom je Abrahám. Riekol im Ježiš: Ak ste Abrahámove deti, robte Abrahámove skutky; 40 ale vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý som vám povedal pravdu, ktorú som počul od Boha; to Abrahám neurobil. 41 Vy robíte skutky svojho otca. Povedali Mu: My sme sa nenarodili zo smilstva, máme jediného Otca, Boha. 42 Ježiš im povedal: Keby Boh bol vaším Otcom, milovali by ste ma; veď ja som z Boha vyšiel a prichádzam (z Boha). Lebo neprišiel som sám od seba, ale On ma poslal. 43 Prečo nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová. 44 Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži. 45 Ale pretože ja hovorím pravdu, neveríte mi. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď pravdu hovorím, prečo mi neveríte? 47 Kto je z Boha, počúva Božie slová; vy preto nepočúvate, lebo nie ste z Boha. 48 Židia mu povedali: Či nehovoríme dobre, že si Samaritán a démonom posadnutý? 49 Ježiš odpovedal: Ja nie som posadnutý, ale ctím si Otca. Vy ma však zneucťujete. J 8,37-49

1 Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, či by som vám bol povedal: Idem vám pripraviť miesto, 3 a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja? 4 A cestu, kam idem, poznáte. 5 Povedal Mu Tomáš: Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda poznali cestu? 6 Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. J 14,1-6

1 Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského 2 a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. 3 Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. 4 A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. 5 Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. 7 Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. 8 Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? 10 I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. 11 Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. 13 Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. 14 Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. J 6,1-14

43 Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. 44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil: Nemá prorok cti vo svojej otčine. 45 Keď teda prišiel do Galiley, prijali Ho Galilejci, lebo videli všetko, čo činil v Jeruzaleme na slávnostiach; aj oni totiž prišli na slávnosti. 46 Tak prišiel zase do Kány Galilejskej, kde z vody urobil víno. Tam bol kráľovský úradník, ktorému syn bol chorý v Kafarnaume. 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, šiel k Nemu a prosil Ho, aby mu prišiel uzdraviť syna, lebo už umieral. 48 I riekol mu Ježiš: Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste. 49 Odpovedal Mu kráľovský úradník: Poď, Pane, kým mi dieťa neumrie. 50 Riekol mu Ježiš: Choď, syn ti žije. A uveril ten človek slovu, ktoré mu Ježiš povedal, a šiel. 51 Keď bol ešte na ceste, vyšli mu naproti sluhovia a povedali: Žije ti dieťa. 52 Spýtal sa ich teda na hodinu, v ktorú sa mu uľavilo. Povedali: Včera popoludní o siedmej mu prestala horúčka. 53 Tu poznal otec, že to bolo práve v hodinu, v ktorú mu Ježiš povedal: Syn ti žije. I uveril on a celá jeho domácnosť. J 4,43-53

1 Dávidov. K Tebe, Hospodine, pozdvihujem svoju dušu, 2 Bože môj, v Teba dúfam: nech nevyjdem na hanbu, nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou. 3 Nevyjde na hanbu nik z tých, čo očakávajú Teba; na hanbu vyjdú tí, ktorí sú neverní bez príčiny. 4 Ó Hospodine, daj mi poznať svoje cesty, vyuč ma svojim chodníkom! 5 Vo svojej pravde veď a vyučuj ma, lebo Ty si Boh mojej spásy, na Teba dennodenne očakávam. 6 Ó Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť; lebo tie sú od vekov. 7 Na hriechy mojej mladosti a na poklesky moje nespomínaj, pamätaj na mňa podľa svojej milosti, pre svoju dobrotu, ó Hospodine. 15 Moje oči sú upreté vždy na Hospodina, lebo On vyslobodí mi nohy z osídla. Ž 25,1-7.15

2 Ó Hospodine, nestrestaj ma vo svojom hneve a v prchkosti svojej ma nekarhaj. 3 Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti, 4 i moja duša je preveľmi zdesená. Ty však, ó Hospodine, dokedy...? 5 Navráť sa, Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť. 6 Lebo v smrti niet spomienky na Teba, a kto Ťa bude oslavovať v ríši mŕtvych? 7 Ustal som úpením; plačom si vlažím lôžko každú noc, slzami zmáčam svoju posteľ. 8 Žiaľom sa mi skalilo oko, pre všetkých mojich protivníkov zoslablo. 9 Odstúpte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť, lebo Hospodin počul môj plač. 10 Hospodin počul moje úpenie, Hospodin prijal moju modlitbu. 11 Zahanbia sa a ustrnú všetci moji nepriatelia; vrátia sa a zahanbia sa zrazu. Ž 6

14 Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi. 15 A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho. 16 I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi? 17 Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, 18 a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. 19 A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne! 20 A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili. 21 Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva. 22 A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami! 23 Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné! 24 Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere! 25 Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho! 26 Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal. 28 Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29 A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou a pôstom. Mk 9,14-29

35 Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. 36 A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! 37 Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. 38 Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster - kde bývaš? 39 Povedal im: Poďte a uvidíte. J 1,35-39

31 V tú hodinu pristúpili k Nemu niektorí farizeji a povedali Mu: Vyjdi a odíď odtiaľto, lebo Herodes Ťa chce zabiť. 32 Povedal im: Choďte a povedzte tej líške, že ajhľa, vyháňam démonov a liečim dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. 33 Beztak dnes, zajtra, pozajtra musím (ďalej) ísť; lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste. 35 Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Hovorím vám: Neuvidíte ma, až príde chvíľa, keď poviete: Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom! L 13,31-35

23 Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24 Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. 25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život. 26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec. J 12,23-26

6 ale Kristus ako Syn (je) nad Jeho domom, a tým domom sme my, ak pevnú dôveru a chválu nádeje zachovávame až do konca. 7 Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, 8 nezatvrdzujte si srdcia ako pri roztrpčení v deň pokúšania na púšti, 9 kde ma skusovaním pokúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky 10 za štyridsať rokov; preto som zanevrel na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci! Ale oni nepoznali moje cesty, 11 takže som prisahal v hneve: Nevojdú do môjho odpočinku! Odpočinok veriacich12 Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! 13 Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. 14 Lebo sme sa stali Kristovými účastníkmi, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachovávame pevnú až do konca. Žid 3,6-14

24 Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! 25 A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26 Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, 27 ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem. 1K 9,24-27

1 Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho. 2 Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov. 3 V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali, 4 prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi: Ako sa upokojil poháňač! Ako sa upokojilo násilie! 5 Hospodin zlámal prút bezbožných, palicu panovníkov, 6 čo v prudkej zlosti bila národy neprestajnými údermi, čo v hneve opanúvala kmene neľútostným deptaním. 7 Odpočíva, pokoj má celá zem, prepuká vo zvučný jasot. 32 A čo odpovie môj ľud poslom národov? Že Hospodin založil Sion, v ňom nájdu útočisko ubiedení Jeho ľudu. Iz 14,1-7.32

38 Keď išli ďalej, vošiel do nejakej dediny. Do svojho domu Ho prijala žena menom Marta. 39 Mala sestru, ktorá sa volala Mária. Tá si sadla Pánovi k nohám a počúvala Jeho slová. 40 Ale Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním. Pristúpila (k Nemu) a povedala: Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže. 41 Odpovedal jej Pán: Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. 42 Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme. L 10,35-42

35 Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. 36 A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! 37 Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. 38 Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster - kde bývaš? 39 Povedal im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho; bolo (totiž) okolo desiatej podvečer. 40 Jedným z dvoch, ktorí to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. 41 Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), 42 a priviedol ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter. J 1,35-42

KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV. Zj 19,16

1 Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, 2 vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, 3 aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil. Iz 61,1-3

5 Tu apoštolovia povedali Pánovi: Prispor nám viery! 6 Odpovedal Pán: Ak máte vieru ako horčičné zrno a poviete tejto moruši: Vytrhni sa s koreňom a presaď sa do mora! - poslúchne vás. L 17,5-6

1 Chváľte Hospodina, všetky národy! A velebte Ho, všetci ľudia! 2 Lebo nesmierna je Jeho milosť voči nám a vernosť Hospodinova je naveky. Haleluja!Ž 107