Kázne zboru CB Trnava

Prvý list Korinťanom 10:23-33 káže Štefan Evin

Prvý Petrov list 5:8-14 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 5:1-7 káže Štefan Evin

Prvý Petrov list 4:12-19 káže Miroslav Balala

Je dôležité, či Ježiš naozaj vstal z mŕtvych? Nie je jedno, či sa Veľkonočná nedeľa naozaj stala, keď máme Veľký piatok? Veď ak „Je dokonané!“ (Ján 19:30), načo potrebujeme Veľkonočnú nedeľu a vzkriesenie? Apoštol Pavol práve na toto odpovedá v liste, ktorý napísal do zboru v meste Korint. Niektorí tam pochybovali o tom, či vôbec vzkriesenie existuje. Nebolo to tak, že Ježiš „vstal z mŕtvych“ metaforicky, akože v našich srdciach? Pavlovi to nestačí. Hovorí, že ak neexistuje vzkriesenie, tak ani Kristus nebol vzkriesený a to vedie ku trom márnostiam.

Prvý Petrov list 4:7-11 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 4:1-6 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 3:8-22 káže Miroslav Balala

Prvý Petrov list 3:1-7 káže Štefan Evin

Jakubov list 4:1 káže Ján Máhrik

Prvý Petrov list 1-2 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 4:27-41 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 4:19-26 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 4:11-18 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 4:1-17 káže Marek Tomašovič

Evanjelium podľa Jána 8:29 káže Štefan Evin

Genezis 4 káže Dominik Svitel

Evanjelium podľa Lukáša 1:26-45 káže Marek Tomašovič

Ospravedlňte prosím zhoršenú kvalitu audio záznamu.

Rút 1-4 káže Miroslav Balala

Józua 2 káže Štefan Evin

Genezis 38 káže Marek Tomašovič

Izaiáš 61 káže Miroslav Balala

Prvý Petrov list 2:11-23 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 2:1-10 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 1:13-25 káže Štefan Evin

Prvý Petrov list 1:10-12 káže Marek Tomašovič

Žalmy 84 káže Adam Sinnett

List Efezanom 2 káže Saša

Prvý Petrov list 1:3-9 káže Marek Tomašovič

Prvý Petrov list 1:1-2 káže Marek Tomašovič

Žalmy 119:65-80 káže Tomáš Henžel

Žalmy 119:17-32 káže Dávid Spodniak

Žalmy 119:129-144 káže Miroslav Balala

káže Ján Henžel

Aké miesto má dnes v našom živote Božie slovo?Žalm 119 sa môže zdať len ako nejaký dlhý text plný prikázaní. Keď sa však naň lepšie pozrieme, uvidíme, že je v skutočnosti pozvaním vydať sa na cestu života. Prvá kázeň letnej série nás volá spomaliť, opäť objaviť krásu Písma, a možno — znovu sa do neho zamilovať. Zastav sa a nechaj sa osloviť tým, čo môže zmeniť nielen tvoje zvyky, ale aj tvoje srdce.

Ján Píše svoje evanjelium, aby nás uistil, že vierou v Ježiša máme večný život. Ježišovo vzkriesenie to garantuje a vedie nás k radikálnemu životu nasledovania Ježiša.

Varovanie pred nebezpečenstvom lenivosti počúvať Božie slovo a povzbudenie k dôvere k Božiemu.

Cirkev v reálnom svete je privilegovana spoločnosť, ale aj nedokonalá spoločnosť.

Čo znamená byť múdrym správcom v dnešnom svete? Na čom skutočne záleží, keď sa pozrieme za hranice tohto života? Ježišovo podobenstvo o nepoctivom správcovi prináša náročné, ale dôležité otázky o našich prioritách, o tom, čo milujeme, a o večnosti.

O kom je príbeh o tzv. "Márnotratnom synovi"? V skutočnosti je o jeho staršom bratovi. Ten, namiesto záchrany, mlčí, zostáva vonku a zatvrdzuje sa. Tento príbeh nie je len o ňom – je aj o nás, o Cirkvi, a o tom, čo znamená poznať Otca, ale nepoznať jeho srdce. A predovšetkým o tom, že všetci potrebujeme skutočného staršieho brata, akého sme nikdy nemali, ale vždy potrebovali – ktorý pôjde za nami, nájde nás, zachráni a privedie späť domov k Otcovi.

Hovoríme „prepáč“ – ale niekedy to nestačí. Čo teda skutočne uzdravuje rozbité vzťahy? Ježišov príbeh márnotratného syna nám odhaľuje viac než len cestu domov. Je to pozvanie k premene, ktorá začína hlboko v srdci a vedie k skutočnej obnove.

Veľkú dôveru si vyžaduje situácia, keď sa musíte spoliehať na slová niekoho, koho ste ešte nestretli. A to najmä, ak ide o život vášho blížneho. V tomto príbehu uvidíme, prečo je viera stotníka taká prekvapujúca a ako jeho spoľahnutie sa len na Ježišove slová prináša uzdravenie, ktoré je príkladom pre všetkých.

Rodiny sa rozpadajú – tie okolo nás, aj tie naše, aj tie zborové. Ako môžu vydržať pokope? V známom podobenstve o márnotratnom synovi často prehliadame jednu postavu, ktorá plytvá najviac: otca. Plytvá svojou láskou, odpustením, dokonca vlastným životom. Jeho ruky ostávajú otvorené, aj keď prázdne, stále čakajúce. Čo to znamená pre naše vzťahy, rodiny, náš zbor, pre našu vieru? A čo ak tým skutočne márnotratným v príbehu vôbec nie je ten syn?

Noemi odchádzala do Moábu plná, no vrátila sa do Betlehema prázdna. No takto to nezostalo. V podobe milujúcej nevesty Rút, zaopatrenia od Boáza, a narodenia vnuka Obéda sa jej znovu vrátila plnosť. Boh neskončil ani s nami, ani s našimi pochovanými nádejami. Na konci knihy však zisťujeme, že to nie je len príbeh o Noemi, ale o Bohu, o nádeji Izraela, o nádeji v Kristovi, o nádeji vo večnosti.

Môže sa ti zdať že ak robíš všetko to čo ti Ježiš hovorí budeš mať kľudný život. Ale práve z tohto textu sa dozvedáme, že ak robíme to čo nám Ježiš hovorí, tak budeme mať život plný výziev pri ktorých budeme môcť poznávať kým Ježiš vlastne je. A čím viac ho poznáme tým viac mu dôverujeme.

Čo je tvojou najväčšou túžbou pre tvoje dieťa? V našej tradičnej slovenskej spoločnosti by to bolo asi nasledovné: aby boli zdravé. Nejedna dobre mienená rada znie: „to je to hlavné.“ Ale je to tak? Je kariérny úspech, zbieranie zážitkov a bezstarostnosť života to najhlavnejšie?

Čo sa stane, keď raz skončí vojna? Vojna totiž nekončí iba tým, že sa prestane bojovať. To samo o sebe nenastolí spravodlivosť. Ako to bude vyzerať, keď jedného dňa nastane Božia konečná spravodlivosť? Keď ten dlho očakávaný Deň Hospodina nakoniec príde? Nad tým sa dnes budeme zamýšľať. Nad koncom nielen Joela, ale všetkého.

Uprostred knihy plnej Božieho hroziaceho súdu nachádzame azda jedno z najkrásnejších Božích zasľúbení.

Pokánie otvára dvere k obnove, ktorá zasahuje nielen svet okolo nás, ale aj náš život a vzťah s Bohom. Boh nás cez Joela pozýva zamyslieť sa nad tým, ako jeho milosť dokáže obnoviť vyprahnutú pustatinu nielen okolo nás, ale aj tú v nás.