OKAmih s Úniou

V rozhovore so spisovateľkou Michaelou Mihokovou pokračujeme aj druhou epizódou. Ešte viac sa ponárame do jej sveta, tvorby i osobných skúseností.Preberieme praktickú stránku písania nevidiacej autorky. Michaela približuje, aké technológie jej pomáhajú pri tvorbe kníh a ako si dokáže prispôsobiť pracovný proces tak, aby mohla naplno rozvíjať svoj talent aj napriek zrakovému hendikepu.Otvorene hovorí o tom, čo ju dokáže nahnevať v prístupe verejnosti k nevidiacim ľuďom. Bez príkras pomenúva situácie, ktoré sú pre ňu náročné, ale zároveň ponúka pohľad, ktorý môže pomôcť k väčšiemu pochopeniu a rešpektu. Nechýba ani odkaz pre verejnosť.Druhá časť rozhovoru prináša ešte osobnejší a hlbší pohľad na Michaelu Mihokovú – nielen ako autorku, ale aj ako ženu, ktorá si našla vlastnú cestu a nebojí sa o nej otvorene hovoriť.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na ⁠⁠⁠TV Doktor.⁠

V tejto epizóde podcastu sme privítali Michaelu Mihokovú – spisovateľku a novinárku, ktorá sa ako redaktorka venuje medicínskym témam a zdravotníckej legislatíve.Rozprávali sme sa o jej ceste k písaniu – kde sa zrodila láska k príbehom a čo ju priviedlo k tomu, že sa rozhodla rozprávať ich aj ostatným. Michaela otvorene opisuje, ako vznikajú jej knihy, ako premýšľa nad postavami a prečo ich rada vystavuje náročným situáciám. Zaujímalo nás aj to, či verí na šťastné konce, alebo skôr inklinuje k realistickejšiemu pohľadu na život.V rozhovore prezrádza aj to, ako vyzerá moment, keď sa „narodí“ nový príbeh – ten tichý, ale zásadný „klik“, keď autor vie, že práve toto je téma, ktorej chce venovať mesiace práce.Jej príbeh je dôkazom toho, že aj napriek prekážkam je možné poznať svoju hodnotu, stáť si za ňou a zároveň inšpirovať ostatných.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na ⁠⁠⁠TV Doktor.⁠

V tejto epizóde podcastu privítame Mareka Slobodu – mladého, aktívneho a cieľavedomého športovca, ktorý dokazuje, že strata zraku nemusí znamenať koniec snov. Marek sa kedysi venoval súťažnému plávaniu, ktoré musel zo zdravotných dôvodov opustiť. Neodišiel však naprázdno – získal 81 medailí a skúsenosť, ktorá ho naučila disciplíne, vytrvalosti a viere v seba.Športu však zostal verný. Našiel nový smer v streľbe zo vzduchovky na 10 metrov, kde rozhodujú milimetre, pokoj mysle a dokonalé sústredenie. V rozhovore prezrádza, ako sa dá strieľať bez zraku aj bez strachu, ako funguje komunikácia s asistentom bez jediného slova a prečo je dôvera medzi nimi absolútnym základom. Dozviete sa aj to, čo znamená trénerov výrok „kým udržíš moč, udržíš aj pušku“ – a prečo v ňom je viac pravdy, než sa na prvý pohľad zdá. Prvé úspechy Marek zbiera už aj v streľbe, popýšiť sa môže 7. miestom na Majstrovstvách Európy, 6. miestom na medzinárodných pretekoch v Nemecku. Aktuálne sa pripravuje na ďalšie medzinárodné súťaže a možno aj Majstrovstvá sveta v Kórei.Rozhovor však nie je len o športe. Marek je študentom sociálnej práce a otvorene rozpráva aj o vzťahoch, stereotypoch a bariérach, s ktorými sa ľudia so zrakovým postihnutím stretávajú v osobnom živote. Táto epizóda je o sile vnútra, dôvere, odvahe meniť smer – a aj o tom, čo zmieňujeme často – že hranice často existujú len v našich hlavách.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na ⁠⁠TV Doktor.⁠

V tejto epizóde podcastu OKAmih s Úniou sa rozprávame s Mgr. Katarínou Marinovou, PhD., z Oddelenia pre nevidiacich a slabozrakých Mestskej knižnice v Bratislave. Spoločne nahliadneme do života knižnice, ktorá nie je len miestom požičiavania kníh, ale aj bezpečným komunitným priestorom, kde sa ľudia môžu stretávať, oddýchnuť si, načerpať inšpiráciu a cítiť sa prijatí.Hovoríme o bohatej ponuke zvukových kníh, ako funguje donáška kníh až domov, ale aj o tom, prečo knihy dokážu spájať ľudí bez ohľadu na zrakové znevýhodnenie. Nezabúdame ani na najmenších čitateľov – dotkneme sa hmatových kníh pre deti, seminárov o ich výrobe a podpory tvorcov, ktorí sa chcú zapojiť do súťaží a rozvíjať inkluzívnu literatúru.Rozhovor sa venuje aj širšiemu pohľadu na knižnicu ako miesto inklúzie, vzdelávania a sociálneho kontaktu. Katarína Marinová pripravuje množstvo zaujímavých aktivít, ktoré rozširujú obzory a podporujú inklúziu. Aj vďaka nej sa tu tvorí, trénuje pamäť, otvárajú krehké kruhy bezpečia, ale i tvorivo píše... Pozývame vás vypočuť si inšpiratívny rozhovor o knihách, ľuďoch a o tom, prečo aj malé zmeny môžu mať veľký dopad. Mimochodom, viete, že pred viac ako tridsiatimi rokmi toto oddelenie otvorila princezná Diana a dodnes tu nájdete listinu s jej podpisom? Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na ⁠⁠⁠TV Doktor.⁠⁠

Má 36 rokov. Je manželom. Otcom päťročného syna. A mužom, ktorý prežil viac, než si väčšina z nás dokáže predstaviť. Marián Petro žije s raritným genetickým ochorením Von Hippel-Lindauovým syndrómom (VHL) – ochorením spôsobujúcim neustále vznikanie nádorov v mozgu, mieche i ďalších životne dôležitých orgánoch. Za svoj život podstúpil viac ako 30 operácií. Prišiel o zrak. O nadobličky. O istotu, že zajtrajšok bude „normálny“...A predsa hovorí o živote. O umení žiť – ars vivendi.V tejto epizóde podcastu vám predstavíme príbeh mladého muža, ktorý sa po všetkých zásahoch do tela stále snaží stáť pevne. Muža, ktorý sa bojí – nie smrti, ale toho, že pri ďalšej operácii môže prísť o posledné zvyšky samostatnosti. A zároveň muža, ktorý chce žiť. Pre svoju manželku Dominiku. Pre syna Samka. Pre chvíle, ktoré síce neuvidí, ale môže ich naplno prežiť.Dnes má Marián nádej. Existuje liek Welireg, ktorý dokáže zastaviť rast nádorov a výrazne spomaliť progresiu choroby. Liek, ktorý mu môže zachrániť život. Na Slovensku však nie je hradený zdravotnou poisťovňou. Mesačná liečba stojí viac ako 15-tisíc eur, ročná terapia 186-tisíc eur. Preto vznikla verejná zbierka na platforme Donio.V tejto epizóde nejde len o chorobu. Ide o odvahu. O vieru. O rodinu.A o otázku, ktorú si po vypočutí Mariánovho príbehu položí každý z nás: Čo by som urobil, keby som mal šancu niekomu darovať čas? Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na ⁠TV Doktor.

Koľko objatí denne potrebujeme, aby sme boli duševne zdraví a spokojní? Podľa psychoterapeutky Virginie Satirovej vraj až dvanásť. A práve o sile dotyku, empatie, ale aj o liečení duše cez slová a príbehy je epizóda relácie OKAmih s Uniou s MUDr. Žanetou Kováčikovou, konzultantkou pre duševné zdravie a sociálnou pracovníčkou, ktorá celý svoj profesijný život venuje práci s ľuďmi – od detí až po seniorov.V rozhovore otvorene hovorí o svojom osobnom príbehu – o živote so zrakovým postihnutím, o tom, ako sa cez vlastné skúsenosti dostala k pomáhajúcim profesiám a prečo ju fascinovala biblioterapia – liečba duše pomocou kníh. Vysvetľuje, ako dokáže čítanie a rozprávanie príbehov pomáhať pri uzdravovaní psychiky, posilňovať empatiu a dávať ľuďom pocit prijatia.Reč je aj o tréningu pamäti, fyzickej aktivite a jednoduchých technikách, ako si udržať myseľ sviežu v každom veku. Žaneta prezrádza, že kľúčom je nielen rozumová aktivita, ale aj pohyb, smiech, kontakt a objatie. V závere vysvetľuje pojem transgeneračná trauma – ako sa z generácie na generáciu prenášajú neviditeľné vzorce správania a prečo je dôležité naučiť sa ich rozpoznať a liečiť.Epizóda prináša citlivý, ľudský a inšpiratívny rozhovor o tom, že duševné zdravie sa začína v detstve – a že každý z nás potrebuje svojich 12 objatí denne, aby mohol rásť, cítiť sa prijatý a byť zdravý nielen telom, ale aj dušou.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Spojila ich HAMU na AMU, teda „Hudební a taneční fakulta Akademie muzických umění“ v Prahe. Jedna z Čiech, druhá zo Slovenska. Jedna plná temperamentu a druhá pokojnejšia. Jedna bravúrne ovláda klavír, druhá husle. Spoločne im to ale krásne ladí. Nielen hudobne, ale aj ľudsky a koncertne. Napriek tomu, že ich spojilo štúdium a dnes žijú každá vo svojej krajine, naďalej spolu koncertujú. A robia ľuďom radosť. Spoločne sme sa zhovárali, ako duo dvoch krásnych mladých dám, vidiacej i nevidiacej spoločne funguje, skúša, hrá, koncertuje... čo všetko sa im na pódiu udialo, aký bol Meky Žbirka, ktorý pre Ráchel zložil a spoločne i naspievali pieseň Čistý svet? Čo si váži jedna na druhej, podľa čoho zostavujú svoj pestrý repertoár, v ktorom má miesto vážna hudba, ale i pop, klezmer či filmové melódie? Viac epizód nájdete na ⁠TV Doktor⁠.

Spojila ich HAMU na AMU, teda „Hudební a taneční fakulta Akademie muzických umění“ v Prahe. Jedna z Čiech, druhá zo Slovenska. Jedna plná temperamentu a druhá pokojnejšia. Jedna bravúrne ovláda klavír, druhá husle. Spoločne im to ale krásne ladí. Nielen hudobne, ale aj ľudsky a koncertne. Napriek tomu, že ich spojilo štúdium a dnes žijú každá vo svojej krajine, naďalej spolu koncertujú. A robia ľuďom radosť. Spoločne sme sa zhovárali, ako duo dvoch krásnych mladých dám, vidiacej i nevidiacej spoločne funguje, skúša, hrá, koncertuje... čo všetko sa im na pódiu udialo, aký bol Meky Žbirka, ktorý pre Ráchel zložil a spoločne i naspievali pieseň Čistý svet? Čo si váži jedna na druhej, podľa čoho zostavujú svoj pestrý repertoár, v ktorom má miesto vážna hudba, ale i pop, klezmer či filmové melódie? Viac epizód nájdete na TV Doktor.

Lucia Medveď Patáková mala život, aký by si prialo každé mladé dievča. Štúdium práva, láska, priatelia, zábava... Takmer nalinkovanú budúcnosť narušilo prekvapenie. Tehotenstvo. Napriek tomu, že mala diabetes a len čosi vyše dvadsať rokov, rozhodla sa, že dieťatko privedie na svet. Pôrod ani prvé mesiace drobca, ktorého si vybojovala, neboli jednoduché. Vo chvíli, keď si mohli s manželom oddýchnuť, pretože sa synček stabilizoval, prišiel zlom. Lucia prestala vidieť. Ráno sa zobudila a... NIČ. Reakcia na stres, ťažké chvíle, osud...?Každopádne, riadne otočenie života, ktorý aj tak dával zabrať. Niekto by sa zosypal a nebol schopný ničoho. Ale to tejto levici vlastné nie je. Začala bojovať, s novou situáciou sa zžívať, spoznávať srdcom, rukami, nie očami. Dnes je úspešnou moderátorkou, influencerkou, herečkou, manažérkou známych osobností, herečkou a hlavne dvojnásobnou milujúcou mamou. V našom podcaste priznala, že ani ona, napriek tomu, že sa nevzdáva a svet ju obdivuje, nemá vždy skvelý deň. Spoznala panické ataky, potykala si s terapiou, ale – čo je pre ňu typické – nevzdáva sa... Spoznajte inšpiratívny príbeh zaujímavej mladej dynamickej ženy. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Marek Hlina vyrastal s nevidiacim otcom a sám je slabozrakým. Po štúdiu na gymnáziu sa rozhodol pre špeciálnu pedagogiku a akosi prirodzene sa dostával do komunity ľudí so zrakovým postihnutím – prvé tábory, dobrovoľnícke aktivity, až si uvedomil, že práca pre a so „zrakáčmi“ ho skutočne baví a napĺňa. Prijal ponuku pracovať v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska, stal sa  odborným pracovníkom, neskôr i vedúcim krajského strediska. Veľmi ho napĺňala práca s najmenšími klientmi, a keď prišla možnosť pracovať v špeciálnej poradni pre deti so zrakovým postihnutím, neváhal. Časom sa z poradne stalo Špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov so zrakovým postihnutím a z Mareka Hlinu jeho riaditeľ.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Galina KUBALOVÁ sa narodila s glaukómom, ale do svojich 25. narodenín videla dobre. Odrazu prišiel zlom a všetko bolo inak. Veľmi rýchlo sa však adaptovala v novom svete a začala v ňom fungovať s jej typickou samozrejmosťou. Nevidela? Nevadí... Aj tak sa dajú plniť sny. A ona si ich plní rad za radom. Vyštudovala špeciálnu pedagogiku i psychológiu, Strednú zdravotnícku školu v odbore masér a absolvovala množstvo vzdelávaní a kurzov. Prišla aj na fígeľ, ako organizátorov presvedčiť, že nevidiaci frekventanti dokážu zvládnuť to, čo vidiaci. Možno i viac, pretože pani Galine nadšenie a zápal nechýba.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

V tejto časti podcastu spoznáte inteligentného, energického mladého muža, ktorý sa na zrakáčske ťažkosti dokáže pozerať s nadhľadom a svojím typickým milým úsmevom. Vyrastal v Sačurove a Vranove nad Topľou, ale pred časom sa rozhodol pre veľkú zmenu a život v Bratislave. Keďže mal za sebou prax v reklamke, rozhodol sa pre štúdium na vysokej škole. Zlákala ho Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Okrem štúdia a práce sa s nadšením venuje divadlu. Je členom Divadla Zrakáč a Divadla Ľahostajňa. Priatelia mu s úsmevom hovoria, že snáď v Bratislave nie je divadlo, kde by nehral. Rôzne postavy, atmosféry, dráma i komédie, to všetko ho baví a dodáva chuť k tvorbe... Raz možno dozreje čas aj na vlastný stand-up, pretože humor, aj ten „odvážny“ či absurdný, mu nie je cudzí.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Ísť na poštu, pre deti do školy, do zamestnania, zájsť si len tak do reštaurácie, vybaviť si čo treba, v čase, kedy nám to vyhovuje – obyčajné výzvy každodenného dňa. Pre ľudí so zrakovým postihnutím však často znamenajú úloh navyše: nájsť niekoho, kto im s tým pomôže – sprevádza, prečíta, čo sa inak prečítať nedá a, samozrejme, nutnosť prispôsobiť sa časovým potrebám sprievodcu. Viete, že ani obyčajné vrátenie fliaš do zálohomatov nie je také „obyčajné“? Pre nevidiacich takmer nemožné. Zálohomat vnímajú ako škatuľu, ktorá je veľká, zaprášená a niekde vraj má dotykovú plochu, na ktorej je napísané, čo sa dá vrátiť a ako. Bohužiaľ to však nevidia a tento jednoduchý úkon nedokážu urobiť...Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Lukáš v detstve čiastočne videl, takže navštevoval bežnú základnú školu. Priatelia, prijatie, spoznávanie prvých písmeniek... Školu však zrušili a musel prestúpiť inam. Tu už to také jednoduché nebolo a bolo potrebné, aby prestúpil na ZŠ pre deti so zrakovým postihnutým. Tretia zmena, ale ku prospechu. Cítil sa fajn, s deťmi s podobným osudom, s chápavými pedagógmi. Počas strednej školy sa chcel vrátiť do rodného mesta, a preto si vybral Strednú zdravotnícku školu, odbor masér. Ako mnoho „zrakáčov“ bol občas sám, občas „zapadol do kolektívu, niektorí pedagógovia mu rozumeli viac, iní menej... Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Zuzana Hrebičíková spoznávala svet spočiatku ako plne vidiace dieťa. Na základnej škole sa však začali objavovať prvé ťažkosti a neskôr i dedičná diagnóza ochorenia zraku. Dnes už je na úrovni praktickej slepoty, používa bielu palicu a musí si zvykať aj na výpomoc asistentky, čo samostatnú a dynamickú ženu občas trošku obmedzuje. Kamaráti o nej hovoria, že je živel, nezlomná energia a optimizmus. Pracuje v oblasti administratívy, kde je organizovaná, presná až puntičkárska. Slobodu svojej duši dáva v umeleckom prostredí. Už dekádu je členkou Divadla Zrakáč, ktoré aktuálne hrá aj na doskách našej prvej scény – Slovenského národného divadla. V inscenácii Čaj u pána Senátora sú jej hereckými kolegami pán Ján Gallovič i prvá dáma divadla, pani Emília Vášáryová. Ako sa pripravuje hra s a o zrakáčoch? Ako zvláda trému a čím jej mágia divadla učarovala? Čo všetko musí zvládať principálka divadla? Veľa otázok, na ktoré Zuzka odpovedá s typickým nadhľadom a úsmevom. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Premýšľali ste, čo všetko uľahčuje život ľuďom so zrakovým postihnutím? Aké pomôcky im dokážu nahradiť zrak? Alebo vás zaujímajú špeciálne novinky? Prezradí nám v rozhovore Ing. Martin Červenka, riaditeľ spoločnosti ponúkajúcej pomôcky pre nevidiacich a slabozrakých ľudí. Hovoriť budeme aj o tom, aká bola jeho cesta medzi ľudí so zrakovým postihnutím, čo ho najviac prekvapilo a aká bola najväčšia výzva. Keďže pred tým sa s nevidiacimi a slabozrakými ľuďmi nestretol, všetko bolo nové. Možno aj vás príjemne prekvapí, že už je veľa vecí, ktoré uľahčujú každodennosť so zrakovým postihnutím. Problémom nie je variť, prať, ani hrať sa hry, ktoré sú zaujímavé a pestré, žiadna vizuálna nuda. I lupy nie sú už ako z čias Sherlocka Holmesa, ale skôr malé a šikovné tablety. A čo budúcnosť? Tou rozhodne sú špeciálne okuliare, ktoré nahrádzajú oči a za nevidiaceho čítajú, takže sú obľúbené u študentov, zamestnancov pracujúcich s dokumentmi i fanúšikov kníh. Okrem toho zabudovaná umelá inteligencia oboznámi užívateľa s vizuálnom prostredia, naučí ho jazyky, povie čokoľvek ho zaujíma.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Tímea Hóková sa narodila ako vidiaca. Hoci mala zrakové ochorenie (sivý zákal) a neskôr i vysoký vnútroočný tlak, bez problémov fungovala, spoznávala svet, učila sa. Až v tínedžerskom veku začala zrak markantne strácať a život jej začali uľahčovať audioknihy, hlasový program v PC či biela palica. To však neznamenalo, že by sa vzdávala snov a plánov, aké mali jej rovesníci. Dobrovoľníčila v zahraničí a vyštudovala vysokú školu. Na určitý čas si stúpla nie pred, ale aj za katedru. Napriek tomu, že sa profesijne posunula ďalej, dodnes odovzdáva svoje postrehy, poznatky i osobné skúsenosti študentom špeciálnej pedagogiky. Dnes je metodičkou pre sociálne služby v ÚNSS a snaží sa, aby pomoc, ktorá je nevidiacim a slabozrakým poskytovaná, bola kvalitná, odborná i aktuálna. Život ľudí so zrakovým postihnutím chce meniť k lepšiemu aj ako prvá podpredsedníčka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Každodennosť jej však nenapĺňa iba práca, radosť jej robí najmä dcéra Hanka. Ako vraví, rodičovstvo je veľká výzva, ale aj potešenie. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Je absolventkou FF UK, katedry germanistiky a nordistiky. Ešte počas štúdia sa začala venovať prekladom textov technického zamerania a tlmočeniu. Je autorkou prekladových slovníkov zameraných na stavebníctvo. A hoci by ste možno čakali človeka prísne technického, bez emócií, u pani Ildikó Gúzikovej je to celkom naopak. Azda aj preto sa našla v pomoci iným. Veľmi blízko má k umeniu a pomáhaniu iným. To sa krásne snúbilo, keď začala pripravovať texty približujúce umenie nevidiacim. Išlo však o veľmi veľké technické zariadenia. Pani Gúzikovú napadlo, že hlas, ktorý sprevádza nevidiacich by mohol byť ukrytý v dotykovom ráme, do ktorého by sa vkladal reliéf zaujímavej pamiatky či obrazu. Od myšlienky nebolo ďaleko k činom a s kolegom Vladimírom Marošom začali vyrábať hovoriace rámy. Mimochodom, sú originálnym patentom! Vďaka Ildikó Gúzikovej sa začali sprístupňovať pamiatky i umenie nevidiacim a slabozrakých ľuďom. Vďaka nej mohli pod rukami spoznať Dóm sv. Martina, Šarišský hrad, Slovenskú filharmóniu, či obraz Madony s dieťaťom, a veľa ďalších. Nielen o tom, ako hovoriaci rám vyzerá, ale aj o kurátorstve výstavy nevidiacich a slabozrakých umelcov či svete, v ktorom nesmie chýbať empatia, sme sa zhovárali s touto osobitou dámou. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Pani Vierka Bulková začala mať ťažkosti so zrakom až v dospelosti. Odrazu videla akoby sa na svet dívala cez rozvlnenú hladinu vody. Napokon jej zistili niekoľko zrakových diagnóz, ale keď sa s ňou stretnete, „na prvú“ by ste vôbec nespozorovali, že takmer nevidí. Naučila sa so svojím hendikepom žiť. V minulosti uvažovala o práci návrhárky, ale napokon sa venovala exportu a importu v istom veľkom podniku. Zvládala množstvo pracovných úloh a bola výbornou profesionálkou. Keď nastúpila na invalidný dôchodok ostala aktívnou a, vlastne, dodnes je.Je členkou jednej zo základných organizácií ÚNSS a v rámci nej je spojená s mnohými aktivitami a podujatiami, ktoré realizuje. Je ranným vtáčaťom i nočnou sovou zároveň, takže všetko stíha. Hovorili sme spolu o aktivite S bielou palicou po Tatrách, ktorú pre nevidiacich a slabozrakých pomáha spoluorganizovať. Aj o jej dobrovoľníckej činnosti v rámci osvetových či dobročinných aktivít Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Okrem toho je zapálenou členkou výtvarnej skupiny SVETLO združujúcej nevidiacich a slabozrakých umelcov. Je jedným z tých ľudí, ktorí pre ostatných môžu byť príkladom, ako sa nevzdávať a dívať sa na svet s úsmevom. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Hoci sa narodil ako nevidiaci, už odmalička bolo jasné, že má dokonalý sluch a zlato v hrdle. Venuje sa rôznym hudobným žánrom – populárnym piesňam, evergreenom, ale nepohrdne ani operetou, operou, či duchovnými piesňami. V jeho repertoári nájdete piesne obľúbených interpretov ako sú Karol Duchoň, Karel Gott, ale aj Peter Dvorský či Andrea Boccelli. Keďže má výborný sluch, dokonale ovláda štyri hudobné nástroje: klavír, akordeón, flautu i gitaru. Napriek tomu, že ho občas potrápi zdravie, aj s podporu manželky, nevidiacej Alexandry Bangovej, stále rád vystupuje a teší svoje publikum. Hudbou sa snaží nielen urobiť radosť, ale aj pomáhať. Neodmieta vystúpenia pre sociálne slabších, charitatívne akcie i nezvyčajné prostredia, ako je väzenie. Slovenský Boccelli, ako sa Marošovi Bangovi zvykne hovoriť, si totiž myslí, že hudba nás spája a má robiť radosť... Hudba a úsmev, to sú dôležité ingrediencie na každý deň. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

JUDr. Soňa Tóthová už hosťom podcastov OKAmih s Úniou bola. Po relácii, v ktorej priblížila, ako funguje presadzovanie legislatívnych zmien obhajujúcich záujmy a práva ľudí so zrakovým postihnutím, či riešenie niektorých veľkých káuz, ale aj osobný pohľad na právo a svoju prácu, nám prišlo veľa konkrétnych otázok, ktoré chceli zodpovedať naši diváci.Niektoré otázky sme použili na zostavenie tejto relácie. Venujeme sa problematike osobnej asistencie – kto môže byť osobným asistentom, kto ho platí, sú príjmy z osobnej asistencie zdaňované a v akom prípade? Môže byť osobný asistent zamestnaný? Aký je rozdiel medzi osobnou asistenciou a opatrovateľským príspevkom? Ako sa vyhnúť problematickým zmluvám, ak som osobou nevidiacou a slabozrakou, na čo si dať pozor? Čo všetko zahŕňa medicínske právo a prečo sa súdne spory „ťahajú“ roky.V závere relácie sme poodhalili, či by nám mohol niekedy pomôcť aj mediátor a na čo myslieť, ak si vyberáme advokáta. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Vierka Vera Karas má k hudbe blízko od kolísky. Celá rodina sa venovala hre na hudobný nástroj, takže niet divu, že je to aj jej svet. Hrá, spieva, hudbu učí aj komponuje. Občas si od toho odskočí a vyrobí podcast o varení či kreatívnej tvorbe. Popritom zrecenzuje technológie či parfumy. Vytvorila online projekt Užitočná škola, ktorým ponúka rôzne prospešné informácie nielen pre „zrakáčov“. V duchu hesla: „Učiť sa prakticky, zapamätať si navždycky.“ Napriek množstvu aktivít je však Vierka, alebo umeleckým menom Vera Karas, najšťastnejšia za klavírom. Pri hre, komponovaní, koncertovaní, ale aj učení. Pre školu bola výzva prijať nevidiacu učiteľku, ale dnes neľutujú. Pani učiteľka Vierka má výborný vzťah s rodičmi i so svojimi zverencami, ktorí ju občas „otestujú“ – ako to vie, že nie sú prezutí alebo sa prešli k oknu? Pretože vie všetko! Aj perfektne naučiť hru na klavír. Momentálnu ju zamestnáva práca na príprave vlastného albumu. Neustále niečo dolaďuje, upravuje, upresňuje. Je to kompletná výpoveď jej duše, a tak chce, aby bola čo najlepšia. Nie je to výsledok niekoľkých mesiacov, ale niekoľkých rokov tvorivej práce, hľadania odpovedí, výpovedí duše, radostí i boliestok. Ak máte chuť, spoznajte nevšednú umelkyňu, ktorej CD by malo vyjsť koncom roka 2024.Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve ⁠⁠⁠TV Doktor⁠⁠⁠.

Michaela sa narodila predčasne, čo sa odrazilo na tom, ako vidí – má poškodený farbocit a je výrazne svetloplachá. Na čítanie potrebuje lupu či zväčšovací program, občas asistenciu v neznámom prostredí, inak ju  nelimituje absolútne nič. Zámerne si nedáva jednoduché ciele. Keď sa rozhodla venovať dobrovoľníctvu, zvolila si Portugalsko, pretože jazyk, ani kultúru nepoznala. Napokon tam ostala niekoľko rokov, z práce dobrovoľníka prešla na full time job a pribudlo i štúdium. Rozhodla sa venovať vzťahom a vyštudovala klinickú sexuológiu, intervenciu a sexuálnu terapiu. Dva roky vykonávala odbornú prax. Popritom si rozšírila zručnosti o postgraduál v oblasti rodinnej mediácie a riešenia konfliktov. Ani to jej však nestačilo. Citlivo vníma prežívanie svojich klientov a chce im dokonale pomôcť, pochopiť zákutia ľudskej duše, preto sa rozhodla nastúpiť na medzinárodnú univerzitu a študovať psychológiu.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Ing. Ján Cesnek je vyštudovaný chemický inžinier. V minulosti bol pri zrode mnohých kultových čistiacich prostriedkov na riad či pranie bielizne. Pamätníci vedia... Svoju prácu mal veľmi rád, dokonca prednášal študentom na vysokej škole. Život sa mu symbolicky otočil v roku 1989. Prišla jeho vlastná revolúcia, po úraze v práci prišiel o zrak. Úspešný pracovník, manžel a otec musel začať odznova. Dokázal to. Nebolo to jednoduché, ale to život často nie je... Spoznal Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska a začal znovu. Naučil sa chôdzu s bielou palicou, opäť spoznával svoj domov i okolie. A vďaka technológiám sa znovu dostal k informáciám. Hoci to nebolo jednoduché, scanovať stránku knihy za stránkou, pustil sa do toho a potom do čítania. Potreboval naplniť hlad po informáciách. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve TV Doktor.

Plánovanie výnimočných budov, malých-veľkých „hradov“ pre rodiny či firmy zamenil za dôležité poslanie. Budovy majú byť nielen pekné, ale aj bezpečné a funkčné. Dnes hovoríme bezbariérové. Zatiaľ sa to architekti i stavebníci stále učia. Pomocnú ruku im v tomto smere podáva Ing. arch. Pavol Korček, PhD., ktorý má v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska pod palcom Oddelenie prevencie architektonických a dopravných bariér. Spolu s kolegyňami venuje architektom či stavebníkom desiatky hodín konzultácií, aby správne pochopili, ako sa budova, chodník či nástupište nestanú (nielen) pre nevidiacich hrozbou. Aj verejný priestor môže byť bezpečný a pritom esteticky nestrádať, len to treba vedieť. Stačí využiť vhodné farby, vyhnúť sa prekážkam, označiť sklenené plochy a... ešte zopár vecí, ktoré však menia svet k lepšiemu. Aktuálne robia Pavlovi Korčekovi vrásky na čele kolobežky, pretože pre nevidiacich môžu byť nebezpečné. Ako z toho von? Aj o tom hovoríme v podcaste OKAmih s Úniou, pretože ako vraví náš hosť – Na chodníkoch sa nemôžete báť...  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve TV Doktor.

Ondrej Rosík sa narodil nevidiaci, ale pri rozhovore s ním nemáte pocit, že by strádal. Je vyrovnaný s tým, ako to je, a od života si dokáže zobrať všetko, čo ponúka. Je úspešným redaktorom v rádiu a držiteľom niekoľkých novinárskych cien. Už menej sa vie, že veľmi zdatný v technológiách. Pravidelne prekladá z angličtiny „updaty“ špeciálneho čítacieho programu. Spolupracuje so slovenskou spoločnosťou, ktorá vyvíja aplikáciu pre nevidiacich a radí tým, ktorí sa v nej nevedia orientovať. Keďže je maximalista a nebol spokojný s hlasmi, ktoré ponúkajú čítače obrazoviek, rozhodol sa to zmeniť. Strávil desiatky až stovky hodín načítavaním a „kŕmením“ programu svojím hlasom, takže teraz už technológia zvláda použiť aj jeho príjemný hlas. Mnoho ľudí so zrakovým postihnutím sa potešilo, pretože je predsa len príjemnejšie čokoľvek „čítať“ (u ľudí nevidiacich počúvať) s príjemným sprievodcom. Napokon, ak patríte medzi fanúšikov moderných technológií, možno sa vaša chladnička či práčka dokážu prihovoriť aj Ondrejovým zamatovým hlasom. Vyskúšajte. Alebo si radšej pozrite podcast s naším inšpiratívnym hosťom.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve TV Doktor.

„Odhodlanie prekonávať prekážky je pre mňa cesta k úspechu, lebo bez toho by som sa nemohla umiestniť na prvých miestach.“  To sú slová Tatiany Blattnerovej, paraplavkyne, ktorá sa s nami pozhovárala o svojich začiatkoch úspešnej nevidiacej športovkyne. Vždy bola vodným živlom, ale viac si s bazénom potykala, keď mala 10 rokov. V 14tich rokoch štartovala ako najmladšia účastníčka majstrovstiev sveta. Pred štartom nemá žiadne špeciálne rituály, zvyky, nerobí tri otočky vpravo, ani neodrieka modlitby, vlastne sa „úplne vypne“ a v hlave má jediný cieľ – čo najrýchlejšie sa dostať do cieľa. Bez zraku to nie je vždy najjednoduchšie. Nevyhnutná je podpora rodiny, dobrý tréner, ale najmä chuť víťaziť. A tá Táni nechýba. Jej bežný deň často začína i končí plávaním. Do toho fitko, cvičenie, športu a pohybu viac než dosť. Napriek tomu si najlepšie oddýchne pri showdowne, aplikovanom stolnom tenise. Aj v ňom sa vrhá na dosahovanie športových mét a víťazstvá. Ak vám je Táňa povedomá, v roku 2023 bola tvárou kampane Biela pastelka. Zhodou náhod sa v reklamnom spote objaví aj v roku 2024. Tentokrát však nebude nič hovoriť, objaví sa vo svojom druhom „domove“, v bazéne. Rada skúša nové veci a prijíma výzvy. Po úspešnej maturite na obchodnej akadémii sa rozhodla pokračovať vo vzdelávaní. Od septembra ju čaká štúdium práva. Iste aj tu pôjde tempo za tempom k úspechu. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve TV Doktor.

Peter Zbranek pochádza z mesta pod Zoborom. Jeho rodičia sú (takmer) nevidiaci a veľmi podobne vidí svet aj Peter. Vždy sa však pozerali na život optimisticky. Peter absolvoval základnú školu pre deti so zrakovým postihnutím a následne už navštevoval bežné školy. Ako dieťa hudobníka chodil, samozrejme, aj do základnej umeleckej školy. Hoci by si mnohí mysleli, že nastúpi na konzervatórium, jemu dávala zmysel matematika. Po gymnáziu nastúpil na vysokú školu a zameral sa na ekonomické štúdiá. Čísla ho zachvátili natoľko, že sa rozhodol vyštudovať všetky tri stupne. Popritom však zistil, že hrou na klavíri dokáže robiť ľuďom radosť. Stačí mu chvíľka, aby dokonale zopakoval akúkoľvek melódiu. Nie jedna vysokoškolská akcia bola spojená s jeho hrou. A od nej to bol len krôčik k tomu, že začal hrávať na väčších a väčších podujatiach, významnejších a pre mnohých jedinečných. Svadby, výročia, rodinné oslavy... Aj im jeho klavír dodá punc výnimočnosti. Dnes ho začína táto záľuba živiť. A čo Petrovi robí radosť? Divadlo. Ako to uňho už býva zvykom, netrochári. Už viac ako desať rokov je členom Divadla Zrakáč, ktoré hrá na našej prvej scéne. Účinkuje v predstaveniach popri takých hereckých esách ako je Emília Vášaryová či Ján Gallovič. Ako sa študujú vzorce, matematika a štatistika so zrakovým postihnutím? Aká bola Petrova cesta od pragmatickej matematiky k múze hudobnej či hereckej? Čo ho v živote teší a naopak? Aj o tom hovorí tento zaujímavý mladý muž.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve TV Doktor.

Pravidelne testuje rôzne aplikácie, programy, webové stránky, je súčasťou tímu oddelenia CETIS, teda Centra technicko-informačných služieb a zastrešuje v Únii všetko týkajúce sa prístupných informačných technológií. Zjednodušene, všetko, čo dokážu plnohodnotne prečítať ľudia so zrakovým postihnutím, k čomu sa nielen "dostanú", ale získajú aj uvedené informácie v plnom znení. Nie je to tak vždy, ale tvrdo sa na tom v Únii maká. Dôležité je, aby nechýbalo nadšenie. A to tejto malej-veľkej dáme rozhodne nechýba.  Michaela Dlhá je metodička rozvoja spolkovej činnosti Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Hostkou tejto časti podcastu OKAmih z Únie je mladá dáma, ktorá pomáha členom tejto obrovskej organizáciepomáhajúcej ľuďom s ťažkým zrakovým postihnutím. Jej úlohou je byť prvou osobou, na ktorú sa obrátia členovia základnýchorganizácií. Sama hovorí, že komunikácia s ľuďmi rôznych pováh, veku či záujmov ju baví a aj veľa učí. No jej veľkou láskou sú technológie a prístupnosť. Keď jej brat pochyboval, že zvládne dotykový telefón, povedala si: "A, just sa to naučím!" A takto sa začal jej viac ako pozitívny vzťah k technológiám. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve TV Doktor.

Lukáš Both as. BlindBuilder vás zaujme príjemným hlasom a nadšením pre hlavolamy a azda najznámejšiu stavebnicu, z ktorej dokáže postaviť neuveriteľné veci. Ako sám hovorí, pokiaľ má človek trpezlivosť a fantáziu, dokáže čokoľvek. A to aj napriek tomu, že je silne slabozraký...  Ako sa žije aktívnemu, vtipnému mladému mužovi, otcovi malého syna a manželovi so zvyškami zraku? Čo mu dáva silu žiť s nadhľadom a nachádzať malé-veľké radosti v každodennosti? Pokiaľ ste stále nepokorili rubikovu kocku, Lukáš vám poradí, ako na to. Vraj je to jednoduché. Aj bez zraku sa dá žiť šťastne a spokojne. Inšpirujte sa...  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť v archíve TV Doktor.

Dozrel čas na správnu anjelsku epizódu, preto sme do štúdia privolali Starostlivého anjela, presnejšie anjelku, Eriku Šodorovú z Krajského strediska ÚNSS v Nitre. Sociálnej práci sa venuje už viac ako dve desaťročia. Spočiatku sa ostýchala nevidiacemu povedať „videl si“, „čítal si“... dnes si bez nich nevie predstaviť svoj život. Pochopila, že sú rovnakí ako všetci ostatní a bariéry medzi nami sú úplne zbytočné. Rada pre nevidiacich a slabozrakých pracuje, rada s nimi trávi čas, má medzi nimi množstvo priateľov. Sociálna práca a pomoc ju nadchli a napĺňajú ju. Práca jej nedovolí stagnovať a s radosťou prijíma každú novú výzvu i možnosti na sebarozvoj. Jej práca je pre ňu jedným slovom naplnenie. Aj preto získala krásne ocenenie Starostlivý anjel.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

V tejto časti zavítame do mesta pod Zoborom. Predstavíme vám vedúcu Krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Nitre. ÚNSS je jej prvým zamestnaním a chytilo ju natoľko, že nechce odísť. Práca pre i s ľuďmi so zrakovým postihnutím ju skrátka dostala. Aj na základe vlastnej negatívnej skúsenosti je nadšenou propagátorkou prevencie zrakového zdravia a najmä preventívnych meraní u najmenších. S drobcami počas meraní zažíva mnoho milých a humorných chvíľ. O svojich zážitkoch rada píše na sociálne siete. O tom, že ľuďom treba pomáhať a je dôležité prejsť od slov k skutkom sa presvedčila nielen vo svojej práci, a preto sa rozhodla prijať výzvu od života a zapojiť sa do komunálnej politiky. Patrí k ženám akčným, aktívnym a nebojácnym. Život berie s úsmevom a nadhľadom. Mgr. Petra Ajdariová, vedúca Krajského strediska ÚNSS v Nitre. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor

Keď sa povie nevidiaci, mnohým sa vybaví práve Braillovo písmo, ale viete ako vzniklo, alebo že už existuje aj v digitálnej podobe? Práve o tom hovoríme v podcaste s Michalom Tkáčikom, hlavným koordinátorom Slovenskej autority pre Braillovo písmo. Michal Tkáčik prišiel o zrak ako 2-ročný, ale ak sa s ním zhovárate máte pocit, že komunikujete s človekom, ktorý všetko vidí, alebo o zrak prišiel iba pred krátkym časom. V minulosti si vyskúšal prácu v známej poisťovni, kde pracoval na zákazníckej linke. Dodnes spomína na kolegov a výborný pracovný kolektív. Keď však prišla ponuka stať sa hlavným koordinátorom Slovenskej autority pre Braillovo písmo novú výzvu rád prijal. Dnes sa venuje minulosti, súčasnosti, ale najmä budúcnosti Braillovho písma.  Viete, ako to bolo so vznikom tohto písma ? Dokáže ho čítať nevidiaci z akejkoľvek krajiny? Kde sú rozdiely a sú vôbec? Podľa čoho braila nevidiaci dokážu „čítať“ a ako sa hmatové písmo objavuje v počítači? Ako to, že 63 znakov stále funguje, a to sa dá brailom zapísať aj matematika, fyzika či noty? Ktorý znak pribudol naposledy a čo všetko vlastne rieši „brailovská autorita“? Odhaľte spolu s nami tajomstvá Braillovho písma s tým najpovolanejším...  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na ⁠TV Doktor⁠.

RNDr. Branislav Mamojka, dlhoročný predseda a súčasný podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.  Vyštudoval teoretickú fyziku, ale už dlhé roky sa profesionálne venuje pomoci iným. Oddych snáď ani nepozná. Má zmysel pre humor i nadhľad, je milujúcim manželom, otcom a dnes i starým otcom. Viac ako tridsať rokov bol synonymom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Jeho bohaté skúsenosti sme nemohli vtesnať do jednej časti, a preto sme ju rozdeliť na dve časti.  V druhej časti sa s Eliškou Fričovskou prezradil čo-to o svojej rodine, milovanej manželke, obľúbených turistických destináciách. Dotkli sa i myšlienky, či ľutuje, že po 32 rokoch opustiť post predsedu ÚNSS a prečo bola potrebná jedna zastrešujúca organizácia, ktorú sa rozhodol naďalej zastupovať ako prezident. Čím preňho je a ostane Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska? Aj o tom porozprával veľmi otvorene... Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

RNDr. Branislav Mamojka, dlhoročný predseda a súčasný podpredseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.  Vyštudoval teoretickú fyziku, ale už dlhé roky sa profesionálne venuje pomoci iným. Oddych snáď ani nepozná. Má zmysel pre humor i nadhľad, je milujúcim manželom, otcom a dnes i starým otcom. Viac ako tridsať rokov bol synonymom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Jeho bohaté skúsenosti sme nemohli vtesnať do jednej časti, a preto sme ju rozdeliť na dve časti.  V prvej časti sa s Eliškou Fričovskou pozhováral o začiatkoch organizácie, 90-tych rokoch, keď bolo možné všetko a pre ľudí so zrakovým postihnutím sa otvárali nové možnosti. Aj vďaka tomu, že vznikla samostatná organizácia. Čo bolo treba riešiť spočiatku a čo všetko sa podarilo, ale (možno) aj nepodarilo. Kto organizácii i B. Mamojkovi bol inšpiráciou a podal pomocnú ruku? Aj o tom budú spoločne hovoriť v prvej časti.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Vanesa Richterová je ako mnoho mladých žien v jej veku. Spontánna, otvorená, neustále usmiata. Iba okolie vidí trochu inak – nerozoznáva farby, svet navôkol má rozmazaný a nejasný. Napriek tomu dokázala absolvovať gymnázium, a hoci to bola pre ňu tak trochu skúška ohňom zvládla ju, a dnes hovorí, že sa naučila bojovať sama za seba. Úspešne ukončila i bakalárske štúdium pedagogiky na vysokej škole a vrhla sa do života hľadajúc svoju životnú náplň. Už niekoľko rokov je aktívna v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska – rada sa podieľa na realizácii hlavného zbierkového dňa verejnej zbierky Biela pastelka. S nadšením šíri jej posolstvo aj napriek tomu, že sa stretáva i s negatívnymi reakciami. Ako vraví, aj tie musia byť, ale nevšíma si ich. S rovnakým zápalom sa zapája do Dňa bielej palice – dopravno-osvetovej aktivity ÚNSS, ktorej cieľom je oboznámiť verejnosť, no najmä vodičov, že je dôležité rešpektovať chodcov s bielou palicou. Vanesa je hrdou nositeľkou bielej palice a aj keď ju spočiatku odmietala, dnes na ňu nedá dopustiť. V dobrovoľníctve sa posunula ešte ďalej, keď začala pracovať v Centre pre rodinu. Práve tu pochopila, že jej životným snom je štúdium sociálnej práce a poslaním pomoc slabším. Nastúpila na vysokú školu a pustila s optimizmom do vzdelávania. Treba predsa bojovať, za seba i za iných. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Dokáže používať dotykový telefón aj nevidiaci? Aké aplikácie pomáhajú ľuďom so zrakovým postihnutím? A kto ich to vlastne naučí? Napríklad aj Tomáš Bako, vedúci Krajského strediska ÚNSS v Bratislave.  S Eliškou Fričovskou budú hovoriť aj o tom, ako sa jedinému mužovi pracuje v čisto dámskom kolektíve i v práci, ktorá býva často označovaná za doménu žien? Čo ho napĺňa na sociálnej práci v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska? Ako si spomína na svoje prvé dni v organizácií? Čím si ho získali technológie pre nevidiacich a slabozrakých, s ktorými klientom pravidelne úspešne pomáha? Ako dlho sa učí nevidiaci zvládnuť dotykový telefón s hlasovým výstupom? Sú aplikácie pre nevidiacich iné? Prečo sa rád stretáva s deťmi na workshopoch a ako vyzerá príprava zbierky Biela pastelka na krajskom stredisku?  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Dušana Blašková je šéfredaktorkou sociálneho časopisu pre ľudí so zrakovým postihnutím Dúha. Zároveň zostavuje ročenku o kultúre Dúhovka. Aktívne sa však v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska venuje sprístupňovaniu kultúry. Je zložité urobiť podujatie, výstavu či expozíciu „blind friendly“?  Svojim špecifickým jazykom sa pravidelne prihovára čitateľom časopisu, ktorý vychádza v čiernotlači i Braillovom písme. V rozhovore tohto podcastu prezradí, na ktoré interview či spracovanú tému je obzvlášť hrdá, ako sa pripravuje časopis pre nevidiacich, čo ju na práci so slovom baví. Okrem písania a redigovania však táto energická dáma robí workshopy pre verejnosť a veľmi aktívne sa venuje sprístupňovaniu kultúry. Aj vďaka nej je mnoho výstav či kultúrnych inštitúcií prístupných pre ľudí nevidiacich a slabozrakých. Aké exponáty prešli jej rukami? Čo ju na prístupnosti baví a kde ešte vidí rezervy? Prezradí Dušana Blašková z ÚNSS. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Glaukóm, hemianopsia, diabetická retinopatia, tunelové videnie... to je len zlomok diagnóz, ktoré majú klienti Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Ako a čo vlastne takíto klienti vidia? Do akej miery mu dokážu pomôcť rôzne kompenzačné a optické pomôcky, či úprava prostredia? Odborné informácie priblíži Mgr. Ivana Frčová, metodička sociálnych služieb ÚNSS. Mgr. Ivana Frčová pôsobí v Krajskom stredisku ÚNSS v Banskej Bystrici. Práci pre ÚNSS úplne podľahla, okrem pomoci klientom sa venuje metodickej činnosti, ale aj rôznym projektom. Napríklad Dňu bielej palice, ktorú považuje za jednu z najdôležitejších pomôcok pre ľudí nevidiacich i slabozrakých a len tak ju niečo neprekoná. Apropo, viete, prečo chodia s bielou palicou aj ľudia so zvyškami zraku? Ako prebieha nácvik určitej trasy? Čo je pre nositeľa bielej palice pomocou v orientácii? Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Aj vám sa už niekedy stalo, že ste si všimli vodiacu líniu, ktorá viedla priamo do plota? Čo myslíte, je to tak správne alebo nie? Nehádajte, pozrite si tento podcast a odpoveď sa dozviete. Budeme hovoriť o bariérach okolo nás, ale aj v nás... Ako ich môžeme búrať, ale aj kedy bariéra nie je bariérou, prezradí Vladimíra Ezr z Krajského strediska ÚNSS v Banskej Bystrici.  Vladimíra Ezr je s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska doslova zrastená. Bola dobrovoľníčkou, je asistentkou nevidiaceho mladého muža, ktorého pozná už odmalička, a dnes je tiež zanietenou pracovníčkou zameranou na debarierizáciu prostredia. S PR manažérkou ÚNSS, Eliškou Fričovskou, budú hovoriť o tom, ako by malo vyzerať bezpečné a bezbariérové prostredie. Ako na jej pripomienky reagujú developeri či architekti, ktorí nie vždy chcú rozumieť prostrediu bez bariér. Aký argument zaberá a čo všetko je pre nevidiacich, ale aj slabozrakých navôkol problematické? Čo môžeme urobiť aj bez stavebných úprav, aby bolo prostredie úradu či kancelárie „blind friendly“?  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

V magickej „sedmičke“ privíta Eliška Fričovská éterickú vedkyňu, výskumnú pracovníčku Inštitútu pre výskum práce a rodiny, Mgr. Darinu Kválovú, PhD., ktorá divákov presvedčí, že aj bez zraku možno pracovať v náročnej oblasti vedy a výskumu. Pre pani Darinku neexistujú bežné mantinely. Už ako vysokoškolská študentka si vyskúšala pobyt na univerzite v Nemecku. Dodnes rada cestuje a na služobné cesty do zahraničia chodí zásadne bez asistenta. Oceňuje sprievodcovské služby letísk, ktoré sú pre ňu príležitosťou na spoznávanie ľudí a ich príbehov. Pracovne sa venuje náročnej téme ľudí bez domova. Aktuálne jej tím čaká ich veľké sčítanie v hlavnom meste.  V podcaste OKAmih s Úniou prezradila Eliške Fričovskej viac o svojom štúdiu v zahraničí, prezradí, ako realizuje výskumnú prácu, čo má na nej rada i čo hovorí na skratkovité myslenie, že za bezdomovectvo si ľudia môžu sami? Čo myslíte, vníma v niečom bariéry pre ľudí so zrakovým postihnutím, alebo prijíma každú výzvu, ktorá jej príde do cesty? Čo jej pomáha v orientácii v priestore, pretože sama sa rada vyberie kamkoľvek.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Michal Herceg – redaktor rádia Regina sa narodil nevidiaci, ale to mu nezabránilo plniť si sny, užívať si život a byť úspešným v tom, čo robí. S nadšením sa venuje práci rozhlasového redaktora, ale popritom stíha pripravovať články či rozhovory do časopisov pre nevidiacich. Okrem toho občas moderuje podcast divadla Zrakáč – Zrakast. Ak treba vypomôže ako porotca v rámci rôznych súťaží pre nevidiacich a slabozrakých a veľa ďalšieho. S aktívnym a vždy pozitívne naladeným mladým mužom sa pozhovárala PR manažérka ÚNSS Eliška Fričovská. S Michalom si zaspomínali na jeho detstvo. Pomerne skoro musel opustiť bezpečie rodičovskej náruče a nastúpiť do materskej školy pre nevidiace a slabozraké deti v Levoči, kde absolvoval základné i stredoškolské vzdelanie. Po maturite nastúpil do Bratislavy na štúdium žurnalistiky. Ako zvládol prijímačky, "využil" niekedy svoje postihnutie ako výhovorku? Ako robí anketu s okoloidúcimi nevidiaci redaktor? Čo ho na jeho práci baví, kde vníma bariéry, kedy si uvedomil, že na svet pozerá trošku inak... Je niečo, čo by ste sa Michala nemali pýtať, alebo ako redaktor odpovie na čokoľvek? Nielen o tom budeme hovoriť v 5. časti podcastu OKAmih s Úniou. Videoverziu podcastu si môžete pozriež na TV Doktor.

Pre právo sa rozhodla takpovediac náhodou, ale vraví sa aj, že nič nie je náhoda, a to iste nebola, keď sa pridala do pracovného tímu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. S JUDr. Soňou Tóthovou sa bude PR manažérka ÚNSS zhovárať o tom, že robiť právo pre neziskovku rozhodne nie je nuda.  JUDr. Soňa Tóthová nazbierala skúsenosti vo veľkej právnickej firme, keď si povedala, že sa bude venovať vlastnej advokátskej praxi. Prioritne sa venuje zdravotníckemu právu. Chcela však ešte viac pomáhať, a preto sa rozhodla prijať ponuku ÚNSS. Ako jej pomáhajú skúsenosti zo súkromnej sféry v práci pre OZ? Do akej miery môže využívať nadobudnuté zručnosti z neziskovky vo svojej praxi? Na ktorý z vyhraných prípadov je najviac hrdá? Ako bojovala za ochranu práva a dobrého mena verejnej zbierky Biela pastelka? Zaujíma vás, ako prebieha pripomienkovanie zákonov a ochrana ľudí so zrakovým postihnutím? Aj to prezradí v nasledujúcej časti podcastu OKAmih s Úniou.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Všetko zlé je na niečo dobré... Platí to naozaj? Alebo iba pre tých, ktorí vždy vidia pohár poloplný a nie poloprázdny. Takým ho iste vidí hostka ďalšieho podcastu Elišky Fričovskej OKAmih s Úniou. Pani Alžbeta Vršková patrí k aktívnym dámam, ktoré sú už tri desaťročia úzko späté s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Pôsobila nielen ako členka základnej organizácie, neskôr predsedníčka jednej zo základných organizácií v Bratislave, ale aj vedúca Krajského strediska ÚNSS v Bratislave pomáhajúceho ľuďom so zrakovým postihnutím. Alžbeta Vršková, aktívna členka ÚNSS a niekdajšia vedúca KS ÚNSS v Bratislave Zrak sa pani Betke, ako ju nazývajú jej priatelia i kolegovia, začal dramaticky zhoršovať po pôrode. Lekár jej dokonca dával tú najhoršiu prognózu. Na prvý pohľad by ste vôbec nespozorovali, že dobre nevidí. Sama vraví, že vyrovnať sa so zrakovým postihnutím úplne nedá, ale naučiť sa s ním žiť áno. A ona to zvláda perfektne a naplno. Stala sa inšpiráciou pre svojich klientov, našla sa v organizovaní aktivít pre ostatných členov. Aj vďaka jej zanieteniu a úsiliu absolvujú výlety, kúpeľné pobyty, plesy i vianočnú kapustnicu. Záleží jej najmä na osamelých členoch, ktorí nielenže dobre nevidia, no na svoj osud sú často sami.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Pomoc s administratívnymi záležitosťami, poskytovanie poradenstva pri vyrovnávaní sa s postihnutím, či hľadaní si zamestnania, ale najmä výučba chôdze s bielou palicou i Braillovho písma, úprava domova, aby bol pre nevidiaceho a slabozrakého bezpečným, zvládanie počítačov a mobilných telefónov pre nevidiacich, skúšanie rôznych optických pomôcok a lúp... to všetko a ešte oveľa viac je cieľom každého odborného pracovníka ÚNSS. Podľa slov Mgr. Lenky Patyiovej, vedúcej KS ÚNSS v Trnave, je to v Únii sociálna práca taká, akou by mala byť.  Mgr. Lenka Patyiová, vedúca Krajského strediska ÚNSS v Trnave  Komunikatívna, usmievavá, prácu v našej organizácii považuje za komplexnú sociálnu prácu, teda takú, akou by mala byť. Hoci si spočiatku myslela, že nevydrží ani tri mesiace, ostala už vyše desať rokov. Dokonca riadi kolektív krajské strediska v Trnave. S vervou však pomáha nielen nevidiacim a slabozrakým, ale aj týraným ženám, v súkromí je nadšenou majiteľkou niekoľkých druhov zvierat... Čo ďalšie o sebe prezradila Mgr. Lenka Patyiová, vedúca Krajského strediska ÚNSS v Trnave? Dozviete sa v treťom podcaste OKAmih s Úniou.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska pomáha ľuďom so zrakovým postihnutím. Tým, ktorí o zrak prišli, ale aj tým, ktorí sa bez zraku narodili, či slabozrakým klientom. Viac ako 30 rokov fungujúce občianske združenie ponúka komplexné služby, na ktorých kvalite si zakladá. Pomoc poskytuje po celom Slovensku, deťom, dospelým i seniorom. Odborných pracovníkov nájdete v 8 krajských strediskách a 56 poradenských miestach. Jednou z tých, ktorá bdie nad kvalitou poskytovaných služieb je aj Mgr. Dagmar Filadelfiová, vedúca Krajského strediska ÚNSS a zástupkyňa riaditeľky Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.  Mgr. Dagmar Filadelfiová  V ÚNSS pracuje už vyše dvadsať rokov. Venuje sa nielen klientom, ale ako metodička i nastavovaniu štandardov práce. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska totiž dbá na vysokú profesionalitu svojich zamestnancov. O tom, ako pomáhajú, čo všetko s klientom zvládnu, ako sa vlastne začína pracovať s človekom, ktorý príde o zrak? Naozaj dokáže nájsť pevnú pôdu pod nohami a začať úplne odznova? Aké vlastnosti i vedomosti musí mať odborný pracovník, ktorý chce pomáhať nevidiacim a slabozrakým? Nielen to prezradila Eliške Fričovskej v ďalšej časti podcastu OKAmih s Úniou Mgr. Dagmar Filadelfiová. Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.

Hosťom prvého podcastu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska je jej predseda, Ján Podolinský. PR manažérka organizácie, Eliška Fričovská, sa ho opýta nielen na poslanie i ciele Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ale aj jeho osobný príbeh. Čo považuje za najväčší problém ľudí so zrakovým postihnutím v dnešnej spoločnosti? Ako im pomáhajú zvládať každodennosť informačné technológie, ktorým sa dlhoročne venuje? A ako Ján Podolinský vidí budúcnosť organizácie, ktorá združuje takmer 3 000 členov v 52 základných organizáciách? Ing. Ján Podolinský Pracoval v oblasti IT, v podstate z jedného dňa na druhý prestal vidieť. Napriek tomu, že sa mu život otočil o stoosemdesiat stupňov, nevzdal sa. Naučil sa žiť bez zraku a začal pomáhať ľuďom, ktorí sú na tom rovnako. Zameral sa najmä na oblasť informačných technológií. Svojim klientom odhaľuje tajomstvá počítačov či mobilných telefónov, ale aj technologické novinky pre nevidiacich a slabozrakých. Dnes je na čele organizácie zastrešujúcej pomoc ľuďom so zrakovým postihnutím.  Videoverziu podcastu si môžete pozrieť na TV Doktor.