Vedecký podcast SAV

Keď sa povie stredoveká princezná, mnohí si predstavia nádherné šaty, hrady a život ako z rozprávky. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s historičkou Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV rozprávame o tom, ako vyzeral skutočný život na stredovekých kráľovských a šľachtických dvoroch a prečo by sama princeznou byť nechcela. Dozviete sa, ako vychovávali budúcich kráľov, čo všetko sa museli učiť a prečo sa už v stredoveku zdôrazňovalo, že zlý učiteľ môže narobiť veľa škody. Hostka vysvetľuje aj to, prečo boli princezné často najmä nástrojom sobášnej politiky a aké možnosti mali ženy, ktoré napriek dobovým obmedzeniam dokázali výrazne zasiahnuť do politiky a hospodárenia krajiny. Rozhovor približuje osudy Márie Uhorskej, Barbory Celjskej či Alžbety Luxemburskej a ukazuje, že obraz stredovekých žien býva oveľa pestrejší, než nám ponúkajú zaužívané predstavy. Daniela Dvořáková hovorí aj o práci historičky v archívoch, o vzácnych stredovekých prameňoch a o chvíľach, keď dokáže jediný dokument úplne zmeniť pohľad na historickú osobnosť. Vypočujte si epizódu nahrávanú na festivale Pohoda o kráľoch, princeznách, stredovekých klebetách a histórii, ktorá môže byť napínavá ako detektívka. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.  

Ako by malo vyzerať Slovensko v roku 2040? V špeciálnej festivalovej epizóde Vedeckého podcastu SAV z Pohody diskutujú predseda SAV Martin Venhart, Richard Filčák z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a analytik Martin Smatana o tom, prečo Slovensko potrebuje dlhodobú víziu, ktorá presiahne jedno volebné obdobie. Dozviete sa, na čom môže Slovensko pri svojom ďalšom rozvoji stavať a aké výzvy ho čakajú v najbližších rokoch. Hostia hovoria o starnutí populácie, zdravotníctve, klimatickej zmene, vode, energetike, regionálnych rozdieloch aj odchode mladých ľudí do zahraničia. Rozhovor sa venuje aj tomu, ako premeniť víziu na konkrétne kroky a prečo úspech krajiny nemožno merať iba ekonomickým rastom. Dôležitými témami sú kvalita života, dôvera v inštitúcie, polarizácia spoločnosti a schopnosť štátu plánovať dlhodobo a rozhodovať sa na základe dát a vedeckých poznatkov. Vypočujte si diskusiu o tom, aké Slovensko chceme v roku 2040 a čo musíme urobiť už dnes, aby sa nám v ňom dobre žilo. Diskusiu môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Slovensko získalo nový národný superpočítač PERUN. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s Luciou Demovičovou a Filipom Holkom z Výpočtového strediska Centra spoločných činností SAV rozprávame o tom, čo superpočítače vlastne sú, ako fungujú a prečo sú nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Dozviete sa, ako dokáže PERUN spracovávať obrovské množstvá dát, prečo je energeticky efektívny a aké možnosti prináša vedcom, univerzitám aj firmám. Hostia vysvetľujú, ako sa využíva pri modelovaní zložitých procesov, vývoji umelej inteligencie či simuláciách, ktoré by na bežných počítačoch trvali neúmerne dlho. Rozhovor sa venuje aj budúcnosti vysokovýkonného počítania, kvantovým počítačom a tomu, ako môže táto infraštruktúra pomôcť posunúť slovenský výskum a inovácie na vyššiu úroveň. Vypočujte si epizódu o technológii, ktorá sa stáva jedným zo základných nástrojov modernej vedy. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie science fiction, väčšina z nás si predstaví svetoznáme mená ako Jules Verne, Isaac Asimov či Frank Herbert. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa však rozprávame o menej známom, no mimoriadne zaujímavom fenoméne – československej sci-fi literatúre počas obdobia normalizácie. Našou hostkou je Olha Norba z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Dozviete sa, čo znamenal pojem „šedá zóna“ v literatúre, ako fungovali autori na pomedzí oficiálnej a neoficiálnej kultúry a prečo sa práve sci-fi stalo priestorom pre spoločenskú kritiku. Reč bude aj o dystópiách, utópiách a spôsoboch, akými autori dokázali hovoriť o problémoch svojej doby bez toho, aby ich diela skončili v zásuvke. Olha Norba približuje tvorbu Alty Vášovej, Jána Feketeho či Alfonza Bednára a vysvetľuje, ako sa v ich dielach objavovali motívy moci, manipulácie, technológií či budúcnosti. Rozprávame sa aj o tom, prečo mnohé z týchto textov pôsobia aktuálne aj dnes a ako sa po roku 1989 menili ich interpretácie. Vypočujte si epizódu o literatúre, ktorá sa pozerala do budúcnosti, no zároveň dokázala veľmi presne komentovať svoju prítomnosť. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie matematika, väčšina z nás si predstaví čísla, vzorce a možno aj nepríjemné spomienky zo školy. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s matematičkou Emíliou Haluškovou z Matematického ústavu SAV o svete abstraktnej matematiky, logiky a algebraických štruktúr. Vysvetľuje, čo sú monounárne algebry a prečo aj veľmi abstraktné matematické objekty môžu pomáhať rozvíjať moderné matematické myslenie. Dozviete sa, čo vlastne znamená algebraická štruktúra a ako matematici skúmajú vzťahy medzi objektmi pomocou pravidiel a operácií. Reč bude aj o tom, prečo matematika nie je len o počítaní, ale najmä o logike, štruktúrach a spôsobe uvažovania. Emília Halušková približuje aj to, ako sa abstraktná matematika prepája s rozvojom kritického myslenia. V podcaste sa rozprávame aj o popularizácii matematiky a o tom, ako ju priblížiť deťom hravou formou. Hostka vysvetľuje, prečo pri práci s deťmi využíva rozprávky, papierové skladačky či logické hry a ako môže matematika podporovať kreativitu aj predstavivosť. Vypočujte si epizódu o tom, že matematika nemusí byť strašiakom, ale fascinujúcim svetom pravidiel, logiky a objavovania. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie Slovenské národné povstanie, väčšina z nás si predstaví hrdinský boj proti nacizmu. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s historikom Martinom Poschom z Historického ústavu SAV o tom, aká bola realita SNP a prečo ju nemožno vnímať čierno-bielo. Dozviete sa, aká bola situácia na Slovensku pred vypuknutím povstania, prečo sa odboj formoval postupne a čo všetko ovplyvnilo jeho vznik v roku 1944. Hosť približuje aj to, prečo nebol odboj jednotný a akú úlohu zohrávali rôzne skupiny, od vojakov a partizánov až po civilistov. Rozhovor sa venuje aj úlohe menšín, žien a zahraničných bojovníkov, ktorí sa na povstaní podieľali, ako aj tomu, ako sa vtedajšie informácie šírili popri propagande. Martin Posch vysvetľuje, prečo je dôležité vnímať SNP nielen ako vojenskú operáciu, ale aj ako politické a morálne rozhodnutie. Vypočujte si epizódu o udalosti, ktorá zásadne ovplyvnila smerovanie Slovenska a dodnes formuje naše chápanie dejín. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie ostrov biodiverzity, väčšina z nás si predstaví výnimočné miesto plné života. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Luciou Čahojovou z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV o závrtoch, teda geomorfologických útvaroch, ktoré fungujú ako ostrovy chladu, vlhkosti a výnimočnej biodiverzity. Dozviete sa, prečo sa práve na dne závrtov drží studený vzduch, prečo v nich rastú iné druhy než na okolitej planine a ako môžu pomáhať chrániť chladnomilné druhy v čase klimatickej zmeny. Hostka približuje aj rozdiely medzi Slovenským krasom a slovinským Krasom, kde prebieha jej výskum. Rozhovor sa venuje aj tomu, ako vedci skúmajú závrty pomocou terestriálneho lidaru, botanických zápisov, dataloggerov a výskumu mäkkýšov. Lucia Čahojová vysvetľuje aj to, prečo niektoré závrty po požiari ostali nedotknuté a akú úlohu môžu zohrávať pri ochrane biodiverzity aj pri ukladaní uhlíka v krajine. Vypočujte si epizódu o výnimočných miestach, ktoré ukrývajú bohatý život a môžu byť dôležité aj pre budúcnosť našej krajiny. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že vodík môže byť síce sľubným palivom budúcnosti, no zároveň predstavuje veľký problém pre materiály, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Michaelou Štamborskou z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV o vysokoentropických zliatinách a ich možnom využití pri skladovaní a transporte vodíka. Dozviete sa, prečo je vodík pre materiály zradný a ako môže spôsobiť ich skrehnutie a praskanie. Reč bude aj o takzvaných vodíkových pasciach, ktoré by mohli vodík zachytiť skôr, než poškodí štruktúru materiálu. Dr. Štamborská približuje aj metódu akustickej emisie, vďaka ktorej vedci doslova „počujú“, čo sa v materiáli deje počas zaťažovania. V podcaste sa rozprávame aj o tom, ako sa prepája mechanika s materiálovým výskumom a prečo nestačí poznať len rovnice, ale treba rozumieť aj správaniu samotného materiálu. Hostka približuje svoju cestu od detstva s autíčkami a skrutkovačom až po výskum materiálov budúcnosti. Vypočujte si epizódu o materiáloch, ktoré môžu raz rozhodovať o tom, ako bezpečne budeme využívať vodík v energetike, doprave aj priemysle. Rozhovor s Michaelou Štamborskou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Divadlo patrí k najstarším umeleckým druhom, no stále dokáže veľmi presne reagovať na to, čo sa deje v spoločnosti. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s teatrológom Karolom Mišovicom z Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV. Rozhovor sa venuje dejinám slovenského divadla, divadelnej kritike aj tomu, prečo bývajú najťažšie časy často obdobím najsilnejšieho umenia. Dozviete sa, ako vznikalo slovenské divadlo v 19. storočí, aké boli začiatky Slovenského národného divadla a prečo sa profesionálne divadlo na Slovensku formovalo neskôr než v okolitých krajinách. Karol Mišovic približuje aj osobnosti, ktoré formovali slovenskú divadelnú kultúru, a vysvetľuje, ako sa z provinčných podmienok postupne rodila moderná divadelná scéna. Rozhovor sa venuje aj súčasnosti. Podľa teatrológa je divadlo stále zrkadlom spoločnosti a najlepšie inscenácie často vznikajú v obdobiach politického a spoločenského napätia. Hovorí aj o úlohe divadelnej kritiky, o tom, prečo kritik nemusí byť nepriateľom umelca a ako má vyzerať kultivovaná spätná väzba. Epizóda má aj osobnejšiu rovinu. Poslucháči spoznajú Karola Mišovica aj ako vášnivého zooturistu, ktorý navštevuje zoologické záhrady doma i v zahraničí a vníma ich ako dôležité environmentálne a vzdelávacie centrá. Vypočujte si epizódu o tom, ako divadlo odráža dobu, v ktorej vzniká, a prečo je pre spoločnosť dôležité aj dnes. Jubilejný stý Vedecký podcast SAV vychádza na Svetový deň divadla. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Predstavte si, že prídete na pumpu a povedia vám, že toaleta je pokazená. Za okamih však do nej bez problémov pustia niekoho iného. Alebo ste v podniku, kde všetkým nalievajú do skla, len vy dostanete plastový pohár. Alebo hľadáte byt, no po vyslovení svojho priezviska už zrazu nie je voľný. Prípadne vás v každom obchode prenasleduje predavačka, ktorá kontroluje či ste náhodou niečo neukradli... Toto nie sú výnimočné incidenty, to je každodenná realita tisícov Rómov a Rómok na Slovensku, ktorú nám v podcastovom rozhovore priblížili sociálna psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a antropológ Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Témou rozhovoru bol protirómsky rasizmus, ktorý je u nás tak bežný, že ho často už ani nevnímame. Vypočujte si prečo predsudky voči Rómom prežívajú celé generácie, ako funguje mikroagresia a prečo bolí viac, než si myslíme, prečo integrácia Rómov a Rómok stagnuje a ako vznikajú stereotypy. Podcast vychádza z najnovšej brožúry Rómovia medzi nami z edície Otvorená akadémia, ktorá prináša vedecké poznatky o rómskej menšine a jej každodennom živote. Epizódu nájdete aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie magnetická rezonancia, väčšina ľudí si predstaví hlučný tunel v nemocnici. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s doktorkou Radkou Klepochovou z Ústavu merania SAV o tom, ako magnetická rezonancia funguje a prečo sa jej netreba báť. Vysvetľuje, že magnetická rezonancia nevyužíva ionizačné žiarenie a patrí medzi bezpečné diagnostické metódy. Približuje princíp fungovania, od správania vodíkových jadier v magnetickom poli, až po vznik výsledného obrazu. Rozhovor sa zameriava aj na magneticko-rezonančnú spektroskopiu, ktorá umožňuje merať koncentrácie látok priamo v tkanivách. Vedkyňa opisuje, ako dokáže sledovať metabolizmus svalov, zmeny obsahu tuku v pečeni či reakciu organizmu na fyzickú záťaž. V podcaste sa venujeme aj častým mýtom o magnetickej rezonancii, bezpečnostným opatreniam a zaujímavým príhodám z praxe. Radka Klepochová približuje aj svoju cestu od environmentálnej chémie k výskumu v oblasti biomedicínskeho zobrazovania. Vypočujte si epizódu o metóde, ktorá nám umožňuje nahliadnuť do tela bez skalpela a žiarenia. Rozhovor s Radkou Klepochovou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že pavúky dokážu ušetriť poľnohospodárom prostriedky tým, že prirodzene regulujú škodcov? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s arachnológom Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. o tom, prečo sa pavúkov bojíme a prečo by sme ich mali skôr chrániť. Vysvetľuje, že strach z pavúkov je často strachom z neznámeho a môže mať aj evolučné korene. Dozviete sa, koľko druhov pavúkov žije na Slovensku a prečo je naša krajina v tomto smere výnimočná. Hovoríme aj o mokradiach, ktoré patria medzi najohrozenejšie, ale zároveň najbohatšie ekosystémy Európy. Pavúky podľa vedca slúžia ako bioindikátory a dokážu prezradiť, v akom stave je krajina. Podcast sa dotýka aj klimatickej zmeny a presunu stredomorských druhov do našich zemepisných šírok. Rozoberáme mediálne známu čiernu vdovu a vysvetľujeme, prečo panika pri tomto pavúčikovi nie je namieste. Zistíte, ako vyzerá výskum pavúkov v teréne aj v laboratóriu a prečo sú niektoré druhy ťažko určiteľné. Pavol Purgat približuje aj pozoruhodný príbeh jediného vodného pavúka na svete. A prezradí aj to, ako pavúky chutia. Vypočujte si epizódu o živočíchoch, ktoré sú dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Rozhovor s Pavlom Purgatom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že ílové minerály, ktoré si spájame s hlinou či keramikou, môžu pomáhať v boji proti nebezpečným baktériám? Ako dokáže svetlo v kombinácii s vhodným materiálom ničiť biofilmy, ktoré odolávajú antibiotikám? A prečo sú práve prírodné, netoxické materiály takým sľubným riešením pre medicínu? V tejto epizóde Vedeckého podcastu SAV vedec Juraj Bujdák z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i. vysvetľuje, ako sa ílové minerály využívajú v moderných antibakteriálnych povrchoch. Hovorí o spolupráci chémie, mikrobiológie a fotochemických prístupov. Rozpráva o tom, prečo biofilmy predstavujú veľký problém v nemocniciach. Približuje výskum fotosenzibilizátorov, ktoré sa aktivujú svetlom. Vrátime sa aj k jeho starším výskumom o vzniku života na Zemi. Dozviete sa, akú úlohu mohli zohrávať ílové minerály v chemickej evolúcii.  Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že jazyk môže rozhodovať o tom, komu veríme a koho považujeme za kompetentného? Že spôsob, akým hovoríme alebo píšeme, môže posilňovať nerovnosti aj bez zlého úmyslu? A že jazyk nie je len súbor gramatických pravidiel, ale nástroj moci, identity a vzťahov? V poslednej epizóde Vedeckého podcastu SAV v tomto roku sa pozrieme na jazyk z perspektívy, ktorá presahuje učebnice. V našom štúdiu sme privítali Dr. Jaroslavu Rusinkovú a Dr. Romana Sookyho z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ktorí patria do autorského kolektívu brožúry edície Otvorená akadémia "Ako jazykom (ne)ubližujeme". V rozhovore sa dozviete, čo je jazyková diskriminácia a prečo ju často ani nevnímame. Ako hodnotíme ľudí podľa prejavu a prečo si jazyk mylne spájame s inteligenciou. V rozhovore sa dotkneme aj online komunikácie, kde slová ľahšie zraňujú a strácajú ľudský rozmer. Otvoríme tému dezinformácií, propagandy a manipulácie prostredníctvom jazyka. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie našej epizódy na Youtube kanáli SAV. :)

Za hosťom tejto epizódy Vedeckého podcastu SAV sme sa vydali do výšky 1786 metrov nad morom  na observatórium Astronomického ústavu SAV, v. v. i. na Skalnatom plese. Privítal nás tu astronóm Dušan Tomko, ktorý sleduje stopy vesmíru dopadajúce na Zem. V rozhovore nám priblížil históriu observatória a prácu vedcov, ktorí skúmajú medziplanetárnu hmotu. Doktor Tomko vysvetlil rozdiel medzi meteorom, meteoroidom a meteoritom, hovoril o fyzike ich preletu atmosférou a uvoľňovania častíc a o tom, ako vďaka spektrálnym kamerám odborníci odhaľujú ich chemické zloženie. Vrátil sa aj k príbehu známeho meteoritu Košice, ktorý slovenskí astronómovia našli v roku 2010. Priblížil, ako ho spolu s kolegami hľadal v lokalitách podľa pomerne presných matematických výpočtov. Tento meteorit patrí medzi malú hŕstku tých, ktoré majú svoj „rodokmeň“, teda takých, pri ktorých poznáme pôvod aj miesto dopadu. Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Klimatická zmena nie je vzdialený problém, ale realita, v ktorej už žijeme. Mení nielen počasie, ale aj ceny potravín, dostupnosť vody a životné podmienky ľudí. O jej dopadoch na spoločnosť, ekonomiku, politiku a každodenný život hovorí Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Hovorí o tom, prečo je dôležité, aby Európa zostala lídrom v klimatickej politike, hoci tvorí len malú časť svetových emisií. V diskusii sa dotkne globálnej politiky aj frustrácie z pomalého pokroku na klimatických konferenciách. Doktor Filčák nám v podcaste tiež vysvetlil, prečo považuje adaptáciu za nevyhnutnú a prečo by sme ju nemali vnímať ako prekážku, ale ako príležitosť na modernizáciu spoločnosti. Slovensko podľa neho čaká zásadná zmena v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve a mestskom plánovaní. Rozhovor s Richardom Filčákom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied. Pre poslucháčov, ktorí chcú prispieť k hodnoteniu úrovne  informovanosti a postojov k adaptácii na zmenu klímy, je k dispozícii  krátky online prieskum, na ktorý môžu anonymne odpovedať. Dotazník je dostupný TU.

Voda má v horách svoj vlastný rytmus. Niekedy prúdi, inokedy sa stráca, aby sa znovu objavila tam, kde ju najmenej čakáme. O jej ceste, o snehu, ktorý rozhoduje o živote dolín, aj o tom, ako sa zmeny klímy zapisujú do horskej krajiny, hovorí Michal Danko, výskumník z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i. Epizódu sme nahrali v teréne, v najzápadnejšom povodí Západných Tatier, priamo pri Jaloveckom potoku, ktorého povodie je výskumným laboratóriom hydrológov Slovenskej akadémie vied. V podcaste sa dozviete, ako vyzerá deň hydrológov v teréne, čo nám výška snehu v rôznych nadmorských výškach prezrádza o budúcnosti riek a prečo sa horská voda stáva zrkadlom zmien, ktoré ovplyvňujú nás všetkých. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. 

Očkovanie je tu preto, aby zabránilo chorobám, ktoré kedysi zabíjali, hovorí v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV neurovedec Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. a podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie. V rozhovore vysvetlil, ako naše telo reaguje na vírusy a ako fungujú vakcíny. Pripomenul zaujímavé fakty z doby prvých objavov súvisiacich s vakcínami ako aj významné úspechy, ktoré očkovanie zaznamenalo už vo svojich začiatkoch. Doktor Hromádka priblížil fungovanie imunitného systému, reč bola aj o tom, ako vedci testujú bezpečnosť vakcín a dotkli sme sa aj najčastejších konšpiračných teórií a dezinformácií o vakcínach. Vedecký podcast SAV môžete sledovať aj ako video na YouTube kanáli SAV. Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie 😊

Slovensko je krásne, no jeho krajina sa mení rýchlejšie, než si myslíme. Do nášho podcastového štúdia zavítal geoinformatik Tomáš Goga z Geografického ústavu SAV, v. v. i., ktorý skúma, ako poľnohospodárska pôda postupne zarastá, ako sa menia lúky a trávnaté porasty, a čo všetko sa dá zistiť vďaka satelitným snímkam. Využíva na to moderné technológie, satelitné snímky aj dronové zábery. V epizóde rozpráva aj o svojich dobrodružstvách v slovenských horách, o divokej rieke Belá, o nedostatku vody počas túr, a o tom, prečo je byrokracia pre malých farmárov problémom. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete pozrieť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. :) 

Vedeli ste, že pod Tatrami sa skrývala hrobka porovnávaná s Tutanchamónovou? Archeologička Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV nám v podcaste približuje nález 1600 rokov starého hrobu mladého muža, známeho aj ako "Knieža z Popradu". Hrob bol objavený náhodou počas stavebných prác a ihneď vyvolal senzáciu. Nie pre zlato či šperky, ale pre výnimočne zachovaný organický materiál – drevo, textil či kože. Tie umožnili vedcom čítať príbeh dávnej spoločnosti doslova z vlákien a nití. Hrob bol vykradnutý krátko po pochovaní, no práve voda a nepriepustné vrstvy pôdy zachovali jeho obsah. Nález mení pohľad na Germánov v strednej Európe – neboli len „barbarmi“, ale kultúrne prepojení s Rímom. Viac o tomto pozoruhodnom príbehu nám pútavo porozprávala vedkyňa, ktorá výskumu hrobky zasvätila svoju kariéru. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. 

Poslednú epizódu pred letnou prestávkou sme venovali altruizmu, solidarite a otázkam ako a podľa čoho sa rozhodujeme pri pomoci iným. Pozvanie do podcastu prijal behaviorálny ekonóm Matej Lorko z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Behaviorálna ekonómia podľa neho spája psychológiu, sociológiu a ekonómiu a hľadá odpovede tam, kde klasická ekonómia zlyháva.  Dr. Lorko skúma, prečo ľudia pomáhajú, darujú alebo sa rozhodnú nepomôcť. Rozprával nám o tzv. altruistických trhoch, kde neexistuje cena, ale existuje ponuka, dopyt aj emócie. Prečo niekto daruje peniaze z dobrého srdca a iný preto, aby sa cítil lepšie? V podcaste sme sa rozprávali aj o tom, ako sa dá skúmať pomoc v laboratórnych podmienkach a prečo je dôležité pochopiť aj motívy tých, ktorí sa pre pomoc v danom prípade nerozhodnú. Náš hosť hovoril aj o krehkosti demokracie, o polarizácii spoločnosti a o tom, čo spôsobuje pasivita jednotlivcov. Osobne sa venuje vzdelávaniu mládeže a verí, že šírenie dobra funguje ako vlna na vode – pomaly, ale nákazlivo. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.  Majte príjemné leto. Vidíme a počujeme sa v septembri :)

V piatok 13. júna 2025 sme v Bratislave opäť uskutočnili naše najväčšie popularizačné podujatie MY SME SAV. Súčasťou programu bolo aj nahrávanie Vedeckého podcastu SAV a záznam rozhovoru si môžete oddnes vypočuť aj vy. Hosťom Petra Boháča bol geológ a geochemik dr. Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., ktorý okrem iného vysvetlil aj to, ako  v hlbinách Zeme vznikajú horniny, prečo je Slovensko geologickým unikátom a popísal pozoruhodný nález - jeden z najstarších minerálov v Európe, zirkón starý 3,3 miliardy rokov. Ako vedec, ktorý študuje geologickú históriu planéty, upozorňuje Pavol Siman aj na to, že dnešné tempo zmien je bezprecedentné. Zatiaľ čo príroda mala v minulosti milióny rokov na to, aby si poradila s výkyvmi, dnes má zrazu len desaťročia. A to už nie je v súlade s prirodzeným kolobehom. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Vedeli ste, že naše bunky medzi sebou komunikujú vlastným jazykom cukrov? Volá sa glykokód a skrýva v sebe dôležité informácie o zdraví. Zmeny v tomto „cukrovom jazyku“ dokážu upozorniť na prichádzajúce ochorenie ešte skôr, než sa objavia prvé príznaky. O zmenách glykokódu rozhoduje nielen choroba, ale aj náš vek, strava, stres či pohlavie. Pozvanie do nášho podcastu prijala vedkyňa Alena Holazová z Chemického ústavu SAV, v. v. i., ktorá glykokód skúma a verí, že raz bude súčasťou bežných preventívnych prehliadok – podobne ako krvný obraz. Cieľom dr. Holazovej je dostať analýzu glykokódu do bežných preventívnych prehliadok. Výskum si však vyžaduje obrovské množstvo vzoriek a medzinárodnú spoluprácu. V podcaste nám hostka priblížila zložité techniky, ktorými glykokódy analyzuje a ich prínos pre klinickú prax. V rozhovore prezradila aj to, ako sa z veterinárky stala chemická výskumníčka a prečo je komunikácia vedy s verejnosťou dôležitá. Hovorila aj o svojom vystúpení na popularizačnom podujatí Science Slam SAV v Bratislave a tiež o tom, ako doma robí pokusy s deťmi. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Riešiť verejné financie Slovenska v čase kríz nie je jednoduché. Ako na tom naša ekonomika reálne je, vysvetľuje ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu SAV, v. v. i. V podcaste objasňuje, prečo sú starobné dôchodky najväčšou položkou rozpočtu a ako populizmus ovplyvňuje fiškálnu stabilitu. Kriticky sa venuje transakčnej dani, ktorú označuje za netypický a demotivujúci nástroj. V rozhovore vysvetlil, čo pre krajinu znamená štátny bankrot a či sa Slovensko k nemu tiež približuje. Rozpráva aj o tom, akú úlohu má štát zohrávať v ekonomike a ponúka konkrétne odporúčania, ako konsolidovať financie bez negatívnych dôsledkov pre najzraniteľnejších. Hovorí aj o potrebe systémových riešení namiesto krátkodobých záplat. V epizóde zaznie množstvo konkrétnych dát, postrehov aj otázok, ktoré sa nás týkajú viac, než si možno myslíme. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Rakovina pankreasu patrí medzi najzávažnejšie onkologické ochorenia – až 95 % pacientov jej podľahne. Dôvodom je najmä neskorá diagnostika a obmedzené možnosti liečby. Mária Urbanová z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. sa venuje výskumu epigenetickej terapie, ktorá môže zmeniť spôsob, akým rakovinu liečime. V podcaste vysvetľuje, prečo sú príznaky tohto ochorenia často nešpecifické a ako sa líšia jeho rôzne typy. Hovorí o tom, že Slovensko má po Maďarsku druhý najvyšší výskyt rakoviny pankreasu v Európe. V rozhovore sa tiež dozviete, aký je rozdiel medzi genetickou a epigenetickou terapiou a ich výhodami, tiež to, ako epigenetické mechanizmy ovplyvňujú správanie nádorových buniek. Venovali sme sa aj etike výskumu na zvieracích modeloch, ktoré sú nevyhnutné pri vývoji nových liekov a diskutovali o tom, ako kombinácia epigenetiky a chemoterapie môže pomôcť pri liečbe odolných nádorov. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)  

Povojnová propaganda v Československu bola nástrojom, ktorý formoval verejnú mienku a pripravil pôdu pre výmenu obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom. O tom ako bola spoločnosť manipulovaná a ako sa kolektívna vina stala nástrojom politiky nám v podcaste rozprávala Lucia Heldáková z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. V rozhovore nám priblížila, ako propaganda pôsobila najmä na Slovákov žijúcich v Maďarsku, ale aj na Maďarov žijúcich na Slovensku. Venovala sa aj dôsledkom tohto obdobia na ďalšie generácie a významu tzv. aplikovanej histórie. V rozhovore zaznelo, prečo je dôležité hovoriť o historických traumách a ako ich spracovávať aj prostredníctvom nástrojov, ako sú interaktívne hry. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Solárne články sa za posledné roky výrazne zlepšili, no ich budúcnosť môže byť ešte jasnejšia – doslova. Pozvanie do nášho podcastu prijala vedkyňa Naďa Mrkývková z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i., s ktorou sme sa rozprávali o vývoji novej generácie solárnych článkov. Predstavila nám perovskity, ktoré vzbudzujú veľkú pozornosť vo vedeckej komunite. Tieto revolučné materiály majú potenciál nahradiť kremíkové solárne panely alebo zvýšiť ich účinnosť v kombinovaných systémoch. Výsledkom v budúcnosti môžu byť aj "neviditeľné" solárne panely zabudované do okien či fasád budov. V podcaste sa dozviete, aké sú hlavné výhody perovskitov, prečo ich stabilita zostáva výzvou a aké kroky podnikajú vedci na jej zlepšenie. Naša hostka nám tiež popísala technológie, ktoré využíva vo svojom výskume a vysvetlila prečo je optoelektronika taká zaujímavá vedecká oblasť. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

V 84. epizóde Vedeckého podcastu SAV sme sa s entomológom Marekom Semelbauerom z Ústavu zoológie SAV, v. v. i. rozprávali o tom, ako zvieratá prežívajú zimu a ako im mení život klimatická zmena. Hovorili sme o cicavcoch, vtákoch, hmyze i plazoch a o ich pozoruhodných stratégiách prežitia – od hibernácie cez migráciu až po tvorbu „nemrznúcej zmesi“ v krvi. Vypočujte si náš podcast a dozviete sa aj to, ako teplejšie zimy ovplyvňujú životné cykly hmyzu a prečo sa niektoré druhy posúvajú na sever. Vedeli ste, že čmelia komunita funguje podobne ako kláštor a že ich kráľovná má autoritu aj nad svojimi vnučkami? Diskutujeme aj o tom, prečo je ochrana opeľovačov kľúčová pre celé ekosystémy. Ako môžeme my sami pomôcť prírode? A prečo je dôležité učiť deti spoznávať a chrániť životné prostredie?  Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Technologický pokrok mení náš svet rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Ako sa vyvíjala elektrotechnika a aké prelomové objavy ju formovali? Kde sú hranice miniaturizácie a akú úlohu zohráva Slovensko vo výskume nových polovodičových materiálov?   Aj tieto otázky sme v našom podcaste prebrali s doktorom Vladimírom Cambelom, riaditeľom Elektrotechnického ústavu SAV, v. v. i. Započúvajte sa do tohto rozhovoru a zistite viac o revolúcii v zobrazovacích technológiách, o miniaturizácii čipov či o alternatívnych materiáloch, ako je gáliumoxid. Zisťovali sme tiež, kedy sa kvantové počítače stanú bežnou realitou a ako funguje technológia, vďaka ktorej dnes môžeme mať kvalitné fotoaparáty v mobiloch. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Polyméry sú pozoruhodné chemické zlúčeniny, ktoré môžu nájsť široké využitie v medicíne. Dôležitá je pritom ich biokompatibilita, flexibilita a antibakteriálne vlastnosti. Takéto materiály môžu byť napríklad nosičmi liečiv priamo do chorobou postihnutých tkanív.   Výskum v tejto oblasti má na Slovensku silné zastúpenie a vedecké tímy z Ústavu polymérov SAV, v. v. i. dosahujú svetové výsledky. Viac nám o tom v  82. epizóde nášho podcastu povedala vedkyňa - biologička Zuzana Kroneková. Rozprávali sme sa o konkrétnych príkladoch využitia polymérov v medicíne i o výzvach pri prepájaní vedy a praxe. Pri príležitosti sviatku sv. Valentína sme sa dotkli aj osobného života našej hostky a jej spolupráce s manželom, organickým chemikom, s ktorým sa jej úspešne darí prepájať svoje poznatky a kombinovať vedecký a rodinný život. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Čo spája dávne indické texty Upanišady a európsku filozofiu a ako ovplyvnili Ľudovíta Štúra? Prečo sú tieto texty stále živé a aktuálne? A aký odkaz nám môžu dať v dnešnom svete? Dozviete sa od odborníka na slovo vzatého. Pozvanie do podcastu totiž prijal Róbert Gáfrik, riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., ktorý toto monumentálne dielo preložil zo sanskritu do slovenského jazyka. Rozprávali sme sa aj o kráse a logike sanskritu, náročnosti prekladu a hľadaní slovenských ekvivalentov pre sanskritské koncepty.  Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

„Aby mohla krajina úspešne napredovať, vzdelaní ľudia musia pre to niečo urobiť,“ hovorí Martin Venhart, popredný experimentálny jadrový fyzik, ktorý sa v júni tohto roka stane historicky najmladším predsedom Slovenskej akadémie vied. Doktora Venharta sme pri tejto príležitosti pozvali do našej prvej epizódy v roku 2025. Rozprávali sme sa nielen o jeho výskume a experimentoch, ale aj o jeho vízii pre vedu a spoločnosť. Spomenul viaceré témy, na ktoré by sa mala veda  aj krajina sústrediť. Rozprávali sme sa o pripravenosti Slovenska na klimatické zmeny, o ochrane vody či jadrovej energetike. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

Každý deň a každú chvíľu sa stretávame s materiálmi, ktoré sú produktmi chemikov/čiek a materiálových vedcov/kýň. Možno si to však ani neuvedomujeme, ale častokrát o ich finálnych vlastnostiach a využití rozhodujú tenučké, okom neviditeľné, vrsty a štruktúry na ich povrchoch.  Modifikácii povrchových vlastností materiálov elektrochemickými metódami sa venuje docentka Anna Kytik z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV a Ústavu anorganickej chémie SAV, ktorá prijala pozvanie do nášho štúdia. Pozývame vás vypočuť si rozhovor o tom ako sa jej podarilo vyvinúť nové ekologické elektrolyty, o metódach, ktorými je možné meniť povrchy materiálov i o výzvach s tým spojených. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :) Milí poslucháči, poslucháčky a priaznivci nášho podcastu, s príchodom nového roka vám prajeme množstvo zaujímavých objavov, inšpiratívnych myšlienok a neustáleho hľadania pravdy vo svete vedy. Nech je pre vás rok 2025 plný nových poznatkov, radosti z učenia a objavovania. Ďakujeme, že ste na tejto ceste spolu nami! Šťastný nový rok vám praje produkčný tím Vedeckého podcastu SAV! Nová epizóda Vedeckého podcastu SAV vyjde v piatok 17. januára 2025.  

Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 85 kilogramov potravinového odpadu, z čoho väčšina, 63 kíl, je vytvorená v domácnosti. Do tejto skupiny patrí aj pečivo, použiteľné či dokonca zabalené potraviny. Táto štatistika je pre nás veľmi smutná, ale vieme ju ovplyvniť. Aj to povedala v našom podcaste dátová analytička Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Doktorka Dokupilová je odborníčka na matematické modelovanie a klimatickú zmenu a v našej predvianočnej epizóde nám rozprávala aj o tom, ako môžeme pozitívne ovplyvniť našu uhlíkovú stopu jednoduchými rozhodnutiami – od vedomého nakupovania až po lokálne zdroje. Dozvedeli sme sa aj o význame znižovania emisií skleníkových plynov, ekologických alternatívach k darčekom a potravinám, a predstavila nám Zero Emission Model, ktorý navrhuje riešenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality Slovenska do roku 2050. Ako Slovensko zvláda výzvy potravinového odpadu a energetickej chudoby? Aké kroky by sme mali podniknúť na zníženie negatívneho dopadu na planétu? A prečo je vedomé nakupovanie výhodné nielen pre životné prostredie, ale aj pre naše vzťahy? Odpovede nájdete v tejto inšpiratívnej epizóde, ktorú si môžete nielen vypočuť, ale aj pozrieť. Nájdete ju, rovnako ako aj predošlé, na YouTube kanáli SAV.  Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)

V roku 1850 napadlo jednému z priekopníkov fotografie, Felixovi Nadarovi, odfotiť náš svet zhora, presnejšie z balóna. Tento moment odštartoval vznik úplne nového odboru, ktorý dnes denne využívajú vedci a vedkyne naprieč vednými oblasťami – diaľkového prieskumu Zeme. Takto získané dáta odborníkom pomáhajú monitorovať zmeny klímy, študovať a vylepšovať poľnohospodárstvo, pozorovať meniacu sa krajinu alebo lesné porasty.  Viac nám o tomto spôsobe poznávania sveta okolo nás povie odborník v tejto oblasti,  docent Ján Feranec z Geografického ústavu SAV, v. v. i. Priblížil nám, ako technológia zmenila naše chápanie Zeme, povedal viac o výzvach spojených so získavaním a interpretáciou týchto kľúčových údajov a načrtol budúcnosť tejto vedeckej metódy. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Vo videu nájdete viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)

V našom podcaste sme otvorili tému materskej depresie. Výskumy ukazujú, že neliečená depresia matky môže mať horší vplyv na dieťa ako liečená depresia. Jeho zdravie môže poškodiť aj tichá toxicita niektorých látok, vrátane alkoholu, aj keď sa prejaví neskôr. Aj tieto poznatky nám v podcaste priblížil vedec Michal Dubovický z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i. V podcaste sme hovorili aj o tom, ako užívané lieky prenikajú cez placentu a pôsobia na vyvíjajúci sa plod. Prebrali sme najnovšie výskumy, ktoré ukazujú, že neliečená materská depresia môže mať vážnejšie dôsledky na dieťa ako kontrolovaná liečba. Dotkli sme sa aj chemických látok v kozmetike či v domácnosti, ktoré môžu ovplyvniť zdravie plodu. Čo by mali ženy vedieť o bezpečných dávkach liekov a aký význam má podpora prostredia počas tehotenstva? Preskúmajte spolu s nami problematiku, ktorá ovplyvňuje budúce generácie. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk.

Prečo sú niektoré vírusy chrípky nebezpečnejšie než iné a prečo sa rýchlo šíria naprieč druhmi – od vtákov až po ľudí? Do 75. epizódy nášho podcastu sme pozvali virologičku Tatianu Betákovú z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Podelila sa s nami o svoje poznatky o chrípkových vírusoch a ich vývoji. Docentka Betáková nám popísala mechanizmy vírusov chrípky typu A až D, ich schopnosť mutovať a spôsobovať pandémie. Zistili sme tiež, prečo sa chrípka nevyhýba ani starším a chronicky chorým ľuďom. Očkovanie sa javí ako jediná efektívna ochrana a naša hostka nás v podcaste previedla tým, ako funguje v tele. Zaujímajú vás príbehy z laboratória? Vďaka podcastu budete môcť nahliadnuť aj do každodennej práce vedkyne skúmajúcej smrtiace vírusy. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[@]savba.sk.

Vedeli ste, že vtáky majú v sebe vnútorný GPS systém, ktorý im umožňuje navigovať tisíce kilometrov cez kontinenty? Alebo že rekordér v migrácii, brehár hrdzavý, dokáže preletieť až 11 000 kilometrov bez prestávky? Viete, prečo vtáky na jar letia domov oveľa rýchlejšie ako na jeseň? Aj tieto zaujímavosti nám objasnil v podcaste náš hosť, ekológ a zoológ Anton Krištín z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i.   Doktor Krištín nám porozprával aj o tom, ako klimatické zmeny ovplyvňujú migračné vzorce vtákov, prezradil ako vtáky zvládajú tieto extrémne cesty a čo všetko ich počas migrácie ohrozuje. Dozvedeli sme sa tiež, ktorá slovenská lokalita je vo vzťahu k vtákom, perlou Slovenska.  Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: [email protected]. Prajeme vám príjemné počúvanie alebo sledovanie :)

Vedeli ste, že v povinnej výbave archeológov môže byť aj neoprénový oblek, plutvy, potápačská maska a dýchací prístroj? Prijmite našej pozvanie na cestu pod hladinu slovenských riek s archeologičkou Klaudiou Daňovou z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Doktorka Daňová nám odhalí tajomstvá fascinujúcej disciplíny, ktorú si mnohí z nás predstavujú iba ako vykopávanie pokladov z čias dávno minulých. Na Slovensku však archeológovia skúmajú aj nálezy skryté v riekach. Naša hostka nás zasvätila do svojho výskumu, ktorý začal na plážach Kuvajtu a viedol až k objavom rímskych táborov na brehu Dunaja. S presnými technikami a tímovou spoluprácou sa pod vodou snaží nájsť stopy minulosti, od drevených konštrukcií po artefakty, ktoré nám hovoria o živote predchádzajúcich generácií. Započúvajte sa do rozprávania o tom, ako archeológovia-potápači prekonávajú výzvy silného prúdu a zlej viditeľnosti a zistite, aké špecifiká prináša táto jedinečná disciplína. Nechajte sa vtiahnuť do sveta, kde sa každé potápanie mení na neoceniteľný výskumný zážitok. A nezabudnite, naše podcasty môžete tiež sledovať prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.   Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :) 

Na moderátorskom poste Vedeckého podcastu SAV vítame Moniku Tinákovú, ktorá si do najnovšej epizódy pozvala odborníka na stavebnú fyziku Richarda Slávika z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i. Rozprávali sa predovšetkým o difúzii vodnej pary v stavebných konštrukciách a problémoch spojených s vlhkosťou v budovách. Doktor Slávik nám vysvetlil, ako sa vlhkosť správa v rôznych stavebných materiáloch a ako nám môžu nesprávne návrhy alebo moderné stavebné prístupy spôsobiť problémy, ako napríklad vznik plesní. Diskusia sa venuje aj historickým zmenám v spôsobe využívania a stavby budov, ako aj výzvam spojeným s modernými izolačnými technológiami a vetraním. Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: [email protected].    Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie!  :)

V pondelok 9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli odštartovať piatu sériu nášho podcastu s odborníkom na holokaust a problematiku arizácie židovského majetku, Jánom Hlavinkom z Historického ústavu SAV, v. v. i. S moderátorom Petrom Boháčom diskutoval o vzniku Slovenskom štáte a jeho tragických následkoch pre židovskú komunitu. Doktor Hlavinka odhalil historické súvislosti a etapy perzekúcie Židov, od prvých protižidovských opatrení až po systematické deportácie do koncentračných táborov. Vypočujte si, ako sa z ideologického radikalizmu stalo tragické rozprávanie o ľudskom utrpení a osude, ktorý sa týkal tisícov nevinných ľudí. Príbehy zabudnuté v čase získajú nový rozmer, keď sa spolu s historikom Jánom Hlavinkom zamyslíte nad tým, čo znamená pamätať a to aj v kontexte súčasnej situácie v našej spoločnosti.  Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie.  :)

Vypočujte si poslednú epizódu Vedeckého podcastu SAV pred prázdninovou prestávkou. V našom špeciáli sme privítali predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka. Spoločne sme vyhodnotili jeho pôsobenie na čele akadémie. Zhrnuli sme naj výsledky a úspechy akadémie, hovorili sme o popularizácii vedy na námestiach či Nobelových cenách.  Epizódu sme nahrávali naživo na pódiu Hviezdoslavovho námestia v Bratislave počas  podujatia MY SME SAV, ktoré sa uskutočnilo 14. a 15. júna 2024. Aké to bolo si môžete pozrieť TU . Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie.  :)

V našej jubilejnej 70. epizóde sme sa rozprávali o kliešťoch. Vedeli ste, že na svete žije približne 900 druhov týchto nebezpečných drobných živočíchov? S koľkými z nich sa môžeme stretnúť v slovenskej prírode? Aké choroby prenášajú na zvieratá a na ľudí, aké sú ich príznaky a ako sa pred nimi môžeme chrániť?  Aj na tieto otázky nám odpovedala vedkyňa Markéta Derdáková z Ústavu zoológie SAV, v. v. i., kde sa odborníci venujú štúdiu a mapovaniu kliešťov a ponúkajú aj možnosť vyšetrenia kliešťa, ktorého ste si našli na tele. Doktorka Derdáková nám v podcaste priblížila, ako kliešte skúma veda, dozvedeli sme sa o kliešťoch, ktoré môžu vyvolať alergiu na mäso a hovorili sme aj o tom, ako sa už čoskoro bude môcť do mapovania kliešťov zapojiť aj široká verejnosť. Naša hostka nám priblížila aj svoj nevedecký svet, ktorý tvorí biofarma na kopaniciach. Dovolila nám nahliadnuť aj do života žien bojujúcich s karcinómom prsníka. Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie.  :)

Ústrednou témou ďalšej epizódy nášho podcastu bola studená vojna, preteky v zbrojení a vo vesmírnom výskume a zástupné vojenské konflikty tohto obdobia. Pozvanie do štúdia prijal riaditeľ Historického ústavu SAV, v. v. i. Slavomír Michálek,  odborník na americkú politiku v období studenej vojny a československo-americké politické a kultúrne vzťahy. Rozprávali sme sa o Maršalovom pláne aj Uránovej dohode medzi Československom a ZSSR z októbra 1945, ktorá je podľa nášho hosťa tým hlavným ekonomickým medzníkom, ktorý krajinu definitívne nasmeroval po druhej svetovej vojne na východ. Vďaka uránu z ČSR tiež bolo ZSSR schopné zhotoviť atómovú bombu. Doktor Michálek nám priblížil aj archívny výskum a prezradil tiež, aký dokument je pre neho tým najvzácnejším, ktorý objavil pri svojom bádaní v americkom národnom archíve. A skončila sa vôbec studená vojna alebo si dala len prestávku? Aj na túto otázku sme hľadali odpoveď s naším odborníkom. Prajeme príjemné počúvanie, prípadne sledovanie prostredníctvom YouTube kanála SAV.  :)

Vypočujte si špeciálnu epizódu Vedeckého podcastu SAV z festivalu Starmus, ktorú sme naživo nahrávali v rámci sprievodného podujatia Science Camp na Hlavnom námestí v Bratislave. Naše pozvanie na pódium prijal materiálový vedec a anorganický chemik Miroslav Hnatko, riaditeľ Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i. (CEMEA SAV). Hlavnou témou epizódy boli materiály budúcnosti. Rozprávali sme sa o sodíkových a veľkokapacitných batériách. Dozvedeli sme sa aj o nových možnostiach recyklácie existujúcich batérií, ktoré umožnia získať naspäť použité vzácne kovy. Zaujímala nás aj budúcnosť a smerovanie materiálového výskumu. Docent Hnatko tvrdí, že  najväčší progres v materiálovom výskume je tam, kde ide o život a prezradil nám viac o jedinečnom materiáli vyvinutom v CEMEA SAV, ktorý tvorí povrch 3D titánových implantátov. A vedeli ste, že nás už môžete aj sledovať? Dá sa to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie :)

V tejto epizóde si trošku oddýchneme od vedeckých tém, ale od Slovenskej akadémie vied ako takej sa nevzdialime. Pozvanie do nášho podcastu totiž prijala riaditeľka Kongresového centra SAV Smolenický zámok – kastelánka – Ľubica Záborská. Previedla nás históriou zámku a popísala jeho najkrajšie zákutia a zaujímavosti. Vedeli ste, že Smolenický zámok je najmladším zámkom na Slovensku? Zároveň je najobľúbenejšou destináciou v Trnavskom kraji. Pod vedením doktorky Záborskej sa naplno otvoril širokej verejnosti. Dnes si už aj vy môžete dopriať zámocký oddychový pobyt. A čo tak výborná káva s koláčikom v novej zámockej kaviarni? Alebo návšteva príjemného letného koncertu pod holým nebom? Aj to je dnes na zámku možné. Ľubica Záborská nám prezradila o tom viac. A nevynechali sme ani hudbu samotnú, ktorá má špeciálne miesto v srdci kastelánky Smolenického zámku. Rozprávali sme sa aj o muzikológii a žánri world music.  Ak nás chcete sledovať, môžete tak urobiť prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.  Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie :)  

Počuli ste už o vrodených poruchách glykozylácie? Ide o zriedkavé choroby, ktoré sa vyskytujú u jedného zo stotisíc narodených jedincov a až v 20 percentách bývajú smrteľné. O tom, ako tieto ochorenia súvisia so sacharidmi, aké pokroky sa darí robiť slovenským vedcom v diagnóze týchto ochorení, hovoril v 67. epizóde Vedeckého podcastu SAV Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i. Doktor Květoň svoj vedecký výskum sústreďuje najmä na sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme a plnia rôzne úlohy. Rozprávali sme sa aj o „zdravých“ cukroch a popularizácii vedy, v ktorej je náš hosť naozaj skúsený a tiež oceňovaný. A ak nás chcete aj vidieť, nájsť nás môžete na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied. Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)

Začalo sa vegetačné obdobie, najobľúbenejší čas botanikov, ktorí sa zo svojich laboratórií a kancelárií opäť presúvajú do terénu kvôli zberu dát. Vegetačná sezóna však nastupuje skôr, ako po uplynulé roky. Viac nám o tom všetkom porozprával botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.  Jeho špecializáciou je výskum endemitov – rastlín, ktoré rastú len na jednej lokalite. Podľa štúdie máme za posledné roky mapovaný skorší nástup jari a to o 30 až 39 dní. Ako na to rastliny reagujú? Klimatické zmeny ohrozujú ich generatívne rozmnožovanie, ale aj celé rastlinné pásma. Na Slovensku je globálnym otepľovaním najviac ohrozené alpínske rastlinstvo. Avšak aj vďaka úsiliu slovenských botanikov sú pre budúce generácie zachované stovky bežných aj endemických druhov. Pozývame Vás k vypočutiu našej najnovšej epizódy a ak máte chuť nás pri rozhovore aj sledovať, tak už sa to dá! ;-) Nájdete nás na YouTube-ovom kanáli Slovenskej akadémie vied.

Pripomeňte si spolu s nami Medzinárodný deň žien podcastom o výnimočných vedkyniach. Pozvanie do štúdia prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i.  Spoločne sme popísali príbehy troch mimoriadnych vedkýň – Marie Curie-Skłodowskej, Rosalind Franklinovej, s ktorou sa spája azda najväčšia (vedecká) krádež 20. storočia a slovenskej etnologičky Sone Kovačevičovej. Všetky tri osobnosti spájala vášeň pre výskumnú tému, trpezlivosť a vytrvalosť. Dosiahli mimoriadne výsledky, no ako zdôraznila doktorka Šústová Drelová, úspešné vedkyne by sme nemali vnímať ako superženy, pretože ony samé by to tak nechceli.  Ak je niečo, čo by sme mali konfrontovať, tak sú to najmä snahy po rýchlom úspechu, či tlak na dosahovanie kariérneho postupu, kde však ženy ťahajú za kratší koniec. V podcaste sme tiež sumarizovali počty držiteliek prestížnej Nobelovej ceny, hovorili sme o limitoch, ktoré vedkyne spomaľujú pri napredovaní vo výskume a keďže naša hostka je odborníčkou na dejiny strednej Európy po 2. svetovej vojne, rozobrali sme aj postavenie žien v tomto období. Prajeme príjemné počúvanie :)

Doba bronzová je významnou epochou v našich dejinách. Technologický progres v tomto období bol zásadný. Nová zliatina – bronz mala významný vplyv na rozvoj spoločnosti. A čo vieme o ľuďoch? Svoje prostredie poznali omnoho lepšie ako my. Niektoré ich postupy dnes už ani nedokážeme zreprodukovať - ich zručnosti sme stratili. Aj to nám v našom podcaste povedala Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v.  i. Doktorka Oravkinová sa vo svojom výskume zameriava najmä na staršiu dobu bronzovú v spišskom regióne a tak nám toto obdobie v podcaste pripriblížila. Rozprávali sme sa aj o fascinujúcej archeologickej práci a dostali sme tipy, ako sa do nej aktívne zapojiť. Dozvedeli sme sa tiež, že archeológia nástupom moderných prírodovedných metód nesmierne pokročila. Bádanie archeológov výrazne napreduje a aj preto treba učebnice dejepisu aktualizovať. A keďže je naša hostka aj mamou dvoch malých detí, zaujímalo nás, ako sa jej darí zladiť rodinný a vedecký život po návrate z rodičovskej dovolenky. Prajeme príjemné počúvanie :)